Ako neporovnávať svoje dieťa s iným?
Ahojte,
ja by som od Vas velmi rada prijala nejake odporucania, napriklad aj knihy, kde pisu o tom, ako neporovnavat svoje dieta s inym. Stale si hovorim, ano, ze kazde dieta je jedinecne.
Poviem priklad. Vidim, ze kamoskin syncek je mladsi, ako moj, a on uz zacal chodit v 10 mesiacoch moj je starsi a este nechodi. Alebo, ked vidim na instagrame ine deticky vo veku mojho syna, ze stavia kocky, a podobne sikovnosti, moj ich iba rozhadze a dovidenia. Proste, ze su ine deti sikovnejsie. Proste to porovnavanie ma ubija, ale neviem sa ho zbavit. 😵😡😠😤
Snazim sa, aby ma to netrapilo, ale v tom momente otvorim internet, a zacnem citat, ze preco nechodi, kedy ma chodit, atd atd. A pozname, ze internet je dobry sluha, ale zly pan, a hned mi vyhodi choroby, mna zaleje pot, a uz sa stresujem a vyvolavam svojej mame a kamoskam, ci toto a tamto je normalne. Velakrat sa pytam aj od nasho pediatra, a on sa na mna uz iba usmeje... Chapem to. Niekedy mi fakt preskoci kvoli strachu.
Prosim dajte mi nejake rady, alebo tipy. Okrem psychologicky, lebo peniaze na to bohuzial nemam.
Dakujem vam kraaaasne!
Tak pracuj na sebe, porovnavat deti s inymi je - dolezite - aby si clovek vsimol - zasadne odchylky od normy...nie tie bezne, ale tie zasadne...takze aky-taky prehlad, co deti v inom veku vedia a co treba "dotrenovat" nie je vobec na skodu... deti su v tomto veku velmi rozne, niektore su motoricky, niektore recou, ine sposobom hry popredu pred ostatnymi... ziadne dieta sa nevyvija vo vsetkych troch oblastiach rovnakym tempom... daj svojmu dietatku cas na vsetko... v skolke ten rozdiel v drvivej vacsine nikto nerozozna a v skole uz vobec nikto nebude riesit, kto prvy chodil, dokedy mal plienku a kedy staval nejake kocky...
Vypni internet a tes sa zo zdraveho dietata. 🤦♀️
Ja mam kolegu co jeho dcera v pol roku chodila a od 9m nemala plienky, ja mu na to vzdy dodam ze b jasliach uz programovala obvody a prednasala esperanto. 😁 ma uz k 50ke a ma to trosku skreslene.
Tiež som dosť porovnávala avšak mladšiu dceru. Syn chodil v 11.mesiacoch, ona až v 14., keď mal 2 roky pekne rozpraval. Nebál sa cudzích ludi, dcéra je opak. Teraz ma 3 roky a všetko dohonila. Rozpráva, chodí, je odplienkovana. Síce jej to dlhšie trvalo ale je zdravá a šikovná a to v iných veciach ako syn. A povahovo je už teraz vidieť ze budu úplne rozdielny. Neboj sa, na všetko má čas.
Tiez som porovnavala prve dieta, cca do jeho 6m a potom som si povedala, ze kaslem na vsetkych a prestala som 😂 najviac robia internety, takze nesledujem nikoho, kto ma rozculuje, nestretavam sa s matkami na ihriskach a ked sa to tam zahustuje, odchadzam 😂 ale napr, svoje prve a druhe dieta obcas porovnam, napr. ked jeden zje vsetko a druhy sa prebera, alebo jeden rozprava od 2r plynulo cele vety a druhy az po 2,5 😂 a az pri druhom dietati som fakt pochopila, ze kazde dieta aj od tej istej matky je uplne ine.
Porovnavanie je normalne, aj ked sa vsade pise, ze sa to robit nema, podla mna to robime vsetky. Ale je to presne o tom pristupe potom. Teba to vystrasi, znervozni, pytas sa preco,..a to uz dobre nie je. Ja mam 10 mesacneho, len sa plazi, dava na 4. Este nesedi, neje cele kusky. Dcera v 10 mesiacoch lietala po byte po 4, po 2 obchadzala nabytok, jedla kusky, v pohode si hryzkala 2 zubami z melona,... ale ja si poviem, ze mam doma aspon male babatko o nieco dlhsie, pokroky vidim kazdy den a nestresujem sa. A ano, rozhadzat vezu z kociek je jeho najvacsia zabava. Ani by ma nenapadlo, ze ich uz musi na seba ukladat. Priblizne sledujem tabulky, vsak nejaka postupnost vo vyvoji tam je, ale odchylky su vzdy povolene. Deti rovnako ako my nie su roboti. Uzivaj si svoje dietatko, to, ze rychlo rastu je naozaj pravda a zbytocne sa nestresuj.
viem, o čom píšeš, porovnávaniu sa často nedá vyhnúť...niekedy je to dobré, lebo si uvedomíš nejaké odchýlky, ale väčšinou ide o zbytočnú paniku...kamarátkina dcéra sa začala pretáčať z chrbátika na bruško v 5 mesiacoch, moja ešte ani v 8 mesiacoch nie, tak nás poslali na neurológiu a rehabilitácie a potom som sa tak ukľudnila, keď sme sa tomuto viac venovali...neskôr mala moja dcéra problém naučiť sa byciklovať na rozdiel od iných detí, tak som si niekde prečítala, že má nejakú poruchu, rýchlo som ju objednala k psychologičke a tá skonštatovala, že sa jednoducho dcérka bojí, nemá problém s motorikou ani nie je v ničom zaostalá...na druhej strane, veľa krát sa iné mamičky chvália, že to ich dieťa je v čom všetkom dokonalé a takým matkám sa snažím vyhýbať, nerobí mi to dobre 🙂...niekedy to porovnávanie bolí, keď čítam, že niekoho deti išli študovať do zahraničia a keď si pomyslím, že moje nie, tak ma to zamrzí, alebo keď niekoho dieťa vyhrá matematickú olympiádu v celoslovenskom kole, to je už niečo 🙂 jedno viem, každé dieťa je jedinečné
@amelie2017 pri 2 deťoch iného pohlavia je výraznejšie vidieť, že chlapci sú jednoducho pozadu🙂)či v motorike, rozpravani iste su aj výnimky...
Tak ak nemozes ist k psychologicke, tak skus sama najst korene avojho strachu. Coho sa presne bojis? Ze tvoje dieta je slabsie ako ostatne? Ze tym padom ty mas mensiu hodnotu? Alebo ze nie si dobra mama? Alebo sa bojis, ze bude mat nejaku diagnozu? A co v takom pripade - hanbila by si sa zan alebo za seba? Alebo mas pocit, ze by si taky zivot nezvladla?
To je len zopar tipov. Proste klad si otazky, coho presne sa bojis a preco sa toho bojis, co by to pre teba znamenalo. A odkial ten strach pochadza, napr. ci sa v detstve niekto prehnane bal o teba a podobne. Ak sa ti to podari rozpitvat, najst hlbsie priciny, da sa s tym pracovat potom.
A prispevky na Instagrame, tam kazdy dava len to, co jeho dietatu ide. Takto by sa urcite dalo odprezentovat aj tvoje dieta, ktoremu urcite nieco tiez ide.
Kamoska ma dceru o 12 dni starsiu, sme spolu skoro denne a ano, riesili sme spolu motoriku a vyvoj... Jej dcera na rok spravila prve kroky, nas sa zbytocne dlho plazil, takze som ho "dvihala" na kolena. Jej mala zacala rovno 4nozkovat. Maju rok a pol a ona je stale o nieco motoricky zdatnejsia, ale moj zase viac rozprava...
Inak treba si uvedomit aj to, ze su veci, ktore nie su moc dobre, ak su robene moc skoro. Dolezitejsie ako chodenie v 10 mesiacoch je stvornozkovanie. A vsetky tabulky maju nejaku ideal hranicu a obdobie je plus minus 2 mesiace...
autorka, skus byt len vdacna za to co mas a tes sa z kazdeho pokroku 🙂 ja neviem, kedy som zacala chodit, rozpravat a kedy som skoncila s plienkami a v podstate, je mi vo veku 38 rokov uz aj jedno 😂 mas zdrave babo, tak sa netrap porovnavanim
Normalen tvrdou logikou, ta kamoska mozno cvici jogu uz rok a vy nie? Alebo Vam to ani nejde? Radsej si zabehate. Proste tiez nerobime jeden to, co druhe a nieco nam ide viac a nieco vobec. Rovnako je to aj s detmi. Deti nie su klony, ale individualne vytvory kazdeho z nas dospelych. Tieto porovnavania su nezmysel. Zbytocny stres a tlak v rodine.
Asi ta tvoji rodicia dost porovnavali 😉
a mozno si treba uvedomit, ze zato, ze tvoje male nieco robi neskor/skor, nemozes ty. Je jedinecny, ide si svojim tempom. Toto porovnavanie je fajny utok na ego rodica a to ego nesmies nechat, aby ta ovladalo ;) deti sa aj tak v urcitom veku dobehnu a su na tom rovnako
Treba si uvedomiť, že vývoj dieťaťa nijako neovplyvnís, hoci niektoré mamičky rady prezentujú šikovnosť svojich detí ako svoje zásluhy, nie je tomu tak.. každé má svoje tempo, treba sa tešiť zo zdravého dieťaťa..
Môj prvý syn začal chodiť v 16m, ako bábo mal veľmi silnú žltačku a vďaka nej bol dosť pozadu v hrubej motorike.. mňa to nikdy nejako ani moc nenapadlo porovnávať, bol premna úžasny taký aký bol.. neskoro začal hovoriť (v 3r) neusmieval sa na všetkých.. je to úplne normálny (no dobre v pár veciach špecifický) chlapec.. o to viac ma prekvapila druha dcéra ktorá bola zase o dosť popredu, hoci chodiť začala ešte neskôr ako prvý syn.. (je medzi nimi jeden a pol roka rozdiel, ale sú na podobnej úrovni) nerobila som veci inak, ale proste je iná ako on.. a tretí je zase iný.. tak ako každý človek na planéte, každý je jedinečný a to si treba uvedomiť.. keby aj bol pozadu, no a? Ako som raz čítala, keď sa bude ženiť, tak určite už bude vedieť chodiť a rozprávať😅
Inak pamätám si taký zážitok z Lidla.. môj najmladší syn bol odmalička taký maličký.. proste menšie dieťa, čo pôsobilo dojmom mladšieho ale rozum mu šiel podľa veku.. a raz som tak čakala v rade, on mi kecal svoje úvahy a nejaká mamička pred nami zronene pozerá že ako som ho naučila takto hovoriť.. no ja som ho nič neucila, proste šiel tak ako šiel.. a v rozhovore sme došli na to že jej dieťa je mladšie takmer o rok, len ju pomýlil výzor môjho syna.. inak jeho výška a celkové pôsobenie mladšieho dieťaťa je dodnes stále to niekto rieši a porovnáva, čo má niekedy troška mrzí kvôli synovi.. má presne o mesiac staršiu kamarátku, tu už všetci berú ako školáčku a môjho syna stále za bábätko, čo sa ho prirodzene dotkne, lebo si to uvedomuje.. ale čo narobím, neporovnavam ho, je proste menší a má také babatkovske črty, ale rozum mu ide 🤣
a čo je na tom, že jedno dieťa začne chodiť v 10mes a iné v 14? V živote sa ešte nachodí dosť, tie 4 mesiace žiadny rozdiel nerobia a do životopisu si tiež nebude písať, kedy začal chodiť, kedy prestal nosiť plienky, dokedy bol kojený...
Teba nech zaujíma, aby si vychovala šťastného vyrovnaného dobrého človeka a nie zamindrákovaného jedinca. Lebo presne k tomu smeruješ - porovnávačky a dobiehačky s druhými deťmi. Pokiaľ vyslovene nemá problém, že by zaostával vo vývoji, tak to nerieš a venuj sa dôležitejším veciam.
Mozno staci uvedomit si, ze riesit blbosti, ktore aj tak nezmenis, lebo kazde dieta ide svojim tempom. Aky vplyv bude mat na jeho zivot to, ci zacalo chodit v desiatich alebo v patnastich mesiacoch? Riesi to niekto v desiatich rokoch? Dieta, ktore stavia kocky skor, skonci VS urcite s cervenym diplomom? Staci si uvedomit, ake mas stastie, ze mas zdrave dieta, ze nebude cely zivot leziace, krmene sondou, dozriet a pripravit sa na to, ze ani v skole nemusi byt najuspesnejsie, podstatne je, aby bolo milovane a stastne
vsetky tu pisu dobre a clovek si to rozumom aj uvedomi....
ale
viem o com pises, moj je tiez z tych "lenivsich" a potom vraj deti nie su lenive...
a vies co je pre mna najhorsie? aj na klbikoch, aj zastupujuca pediatricka ze bububu, rehabilitacie.... ze ked uz doktori takto plasia....
Ahojte este raz! VELMI pekne dakujem za vase komentare, ste naozaj velmi zlate. ❤️
Co sa tyka mna, ano. Mna rodicia tiez buzerovali a porovnavali hlavne kvoli skole a vysledkom. Ked ja mam 2, kamoska preco to vedela na 1? Velakrat som dostala za trojku. Aj ked nie fyzicky, tak mi vynadali a potom trest. Bala som sa ist domov. Mozno mam zakorenene, ze ak syn nebude vediet nieco lepsie, ako ostatne deti, tak ho nebudem mat rad a budem mu stale vynadavat? Neviem, teraz ma to len napadlo, ako som to mala ja. Pritom syncek je vysnivany a dlho sme nanho cakali. Fakt.
Raz tiez tym porovnavanim, resp. sledovanim som nasla unho diastazu. Teda, DODNES neviem, ci ma alebo nema. 😄 Dobre, ze? Pediatricka tvrdi, ze nema. Fyzioterapeutka, raz tvrdi, ze nema, raz ze ma malu. 🤦🏻♀️ Ale toto je teraz od veci. Mala som s nim cvicit, a aj toto ma STRASNE ubijalo, ze krmit, prebalit, cvicit a cvicit a cvicit. Bola som stale nervozna, nestastna. Isla som na Facebook, tam kamosky s detmi na dovolenke, a kade tade, a my nie, alebo len fakt zriedka kedy, lebo musela som s nim poctivo cvicit na lopte aj denne 5x, aby sme sa vyhli vojtovke.
Takze neviem no, mozno aj toto mi trochu poskodilo rozmyslanie. A v tichosti som zavidela kamoskam, ze ich dieta na vsetko pride same, a mojho zas na vsetko trebalo ucit. Pretacat sa, sadnut si, atd. atd. Teraz ma 13 mesiacov vlastne, a vdaka cviceniu s nicim nemeskal. Teraz okrem chodze...
Ja mam 3 deti a stale mali kamosky sikovnejsie deti ako ja..ani vyrazny vzdor nezazili a podobne..lenze ja som to brala ako to je,nezatazovala som sa tym,nemohla som urychlit ani chodenie,ani rozpravanie..teraz sa to uplne otocilo,musim povedat,ze starsie 2 su vedomostnou urovnou uplne popredu oproti rovesnikom..
To.porovnavanie je akosi zakorenene v tejto spolocnosti. Ja som to neriesila, nechala somsyna nech si ide svojim tempom. Ale iny furt chodili podrypavat, ze henten uz chodi a nas nie (bolo im uplne jedno, ze on v chodaku a nas take nepouizva), iny uz sedelii, hento tamto robili. Ze robim daco zle lebo iny su sikovnejsi.
A aj take reci, ze nieco uz by syn mal robit/nerobit, levo uz ma vek na to,...napr chodit na nocnik, nepit mlieko na noc a take...
Trrba si povedat ze na vsetko ma cas, vsetko dozenie, a neyreba sa nahlit, lebo ku to moze v konecnom dosledku uskodit.
A ked bude vacsi, tak vidis sama na sebe, ze co ta zranovalo, tak vies co nechces a nebudes robit synovi
sprav si o 15 rokov dalsie dieta a garantujem ti, ze ti porovnavanie pride smiesne. Pochopis, ze je uplne jedno, ci chodi v 10 alebo 16. mesiacoch, ci sa nauci plynulo citat v januari alebo v juni, ci... ono sa to casom uplne strati a budes sa na zom smiat, ako si sa pre par mesiacov trapila 😁 No, a teraz ako neporovnavat? Ved vklude porovnavaj, hlavne to nevesaj dietatu na nos 😉
Tiez ma obcas chyti take porovnavanie, ale potom si uvedomim ze jednak tie detske milniky nikdy nikto nebude mat v zivotopise a vlastne sa to pretriasa len v mamickovskych kruhoch pocas materskej, mozno ako kompenzacia toho, ze teraz nie sme v praci tak aspon v dacom musime byt uspesne. Ale materstvo nie je projekt, tvoje dieta nie je tvoja praca a tvoj odraz. Mozno toto je ten problem ze ak vidis jeho “zlyhavat”, tak to vztahujes na seba. Ze ty nie si dost dobra, vy nie ste dost dobri. No a co? Nic sa nedeje 🤷♀️ Len svoje dieta pozoruj. Nedokazes mat vsetko v rukach. Ja som so synom nekonecne vela citala (sme citacia rodina), nepozerame TV, vela sa rozpravame a hovorit slova zacal az ako 2,5r (a chodit ako 17m)! Strasne ma to skrelo, hlavne ked jeden otecko na margo toho povedal ze je to zasluha rodicov, ked dieta v niecom napreduje a ze sa mu asi nevenujeme. Ale potom som proste to dieta prijala take ake je, jedinecne, s jeho lepsimi aj horsimi strankami a s tym, ze je to osobitna ludska bytost a nie moja cast. Nevztahuj to na seba. Mozno sa v skutocnosti porovnavas ty s mamkami tych deti ako svojho syna s ostatnymi.
Tvoje dieta je jedinecne take ake je. Urcite dokaze nieco co by ti mohli ine zavidiet. Porovnavat v zmysle sledovania pripadnych odchylok je fajn. Pozri si nejake vyvojove tabulky a podla toho sa orientuj. Ale nie ze kamoskino dieta je vcasny chodec co beha v 10 mesiacoch tak teraz to moje starsie dieta je horsie...do roka a pol je normalne pokial nechodi. Ani dvojicky sa nevyvijaju rovnako a to maju rovnaky genofond. Skratka ked pride na to cas bude aj chodit aj vezicky staviat...a neber socialne siete tak vazne. Jasne kazdy sa pochvali uspechom dietata,ale o utrapach ti malokto povie...
@tehula2016
@evica17
@carduelis
@denithestrange1993 och, akoze necakala som, ze az taketo pekne mi napisete. Fakt!!!!!!! ❤️ Ste velmi, ale velmi zlate!!!!!!!! ❤️
Urcite je na tom pravdy, ze aj seba porovnavam. Silne slova ste mi napisali, ale prevdive. A ja vam fakt dakujem! ❤️
Vyhnúť sa tomu podľa mňa úplne nedá, ale dá sa to korigovať na toľko aby z toho nevznikali dodatočné problémy. Neboj každá z nás raz za čas porovnáva, no každé dieťa je v niečom jedinečné
To ako vazne totok? nejake rady knihu chces ako neporovnavat svoje deti??? Dnesne matky sa straaasne nudia, nase babky nemali cas nielenze nad takym dumat toboz vypisovat keby bol internet v tej dobe...nezyvknem sa vyjadrovat k diskusiam, lebo ani o nich neviem, neni cas ani zaujem, no totok mi vyskocilo na fb tak som si rozklikla celu historiu a super som sa nasmiala...chces radu ako neporovnavat? Tak to nerob...🤷♀️👋



Normálne. Predstav, si ze niekto porovnáva Teba s inou ženou. Krajšia, šikovnejšia, úspešnejšia... Nikdy som deti neporovnavala, ani neriešila keď dačo nevedeli. Všetko časom príde.