icon

Asi nerozumiem svojmu trojročnému dieťatku

avatar
mayik
31. máj 2014

Ahojte. Maminky podte so mnou rozdiskutovat moj problem.
Mam takmer trojrocnu dcerku. Od malinka je velmi komplikovane dietatko. Myslim jej povahu. Je tvrdohlava a vzdorovita, ale moc moc moc. STale dookola riesim ten isty problem a to jej spravanie. Ked sme doma my dve alebo s tatinom, tak je to este v norme. Vie sa pekne zahrat, vie byt dobra, vie nas postiskat aj sa s nami pomojkat. Nevravim ze je to idealne ale zvladam ju s troskou dovtipu. Akonahle s nou vyjdem medzi ludi zacinaju obrovske problemy.
Ked sa k nej na ulici niekto ozve, odpoveda hned s nervami, hned je podrazdena, ihned si vymedzuje svoje teritorium. Na pozdrav odpovie ze "chod prec" alebo vyplazi jazyk, alebo krici...Ked sa k nej niekto napriklad ozve ze ake ma krasne vlasky - odpovie s nervami a vreskotom - "nechaj to su moje vlasky" a tak podobne v kazdej jednej komunikacii.
Ak ideme k babke alebo krsnej - vidi ich takmer kazdy den, zijeme takmer na jednej ulici, fakt pesia vzdialenost - velmi zle znasa prichody na navstevu. Proste doma sa pyta, chce ist k babke, ale len co prideme pred dvere, zaklope este sa vzdy tesi, akonahle babka alebo dedo otvoria dvere a ona ma vojst dnu, znervoznie a zacne jacat kricat ze ona nejde dnu a ze ona nechce byt u babky alebo vrieska na nich ze "chod prec" a podobne. Toto sa opakuje stale stale pri kazdej jednej navsteve.
U krsnej kus lepsie tam maju psika a ma aj deticky, na deti reaguje celkom fajn.
Ked vojdeme do neznameho prostredia - minule napriklad do kostola - je uplne neovladatelna. Poviem jej tisko - ona odvrkne na plne hrdlo - "nestem ticho" neposedi v klude, vidiet ze je znovu nervozna z toho ze je tam vela ludi.
Co s tym? mate podobne problemy?
Ja viem ze teraz je v obdobi vzdoru, lenze my toto mame stale toto je stav odkedy si len pamatam. Ciastocne sa to zlepsilo ked sa naucila rozpravat, dovtedy vkuse len vrieskala a plakala. Co s tym? Som z toho unavena, moja psychika je fakt uz uplne na dne. Byvame na dedine, viete si predstavit ako tazko mi je lebo kazdy nas pozna a posudzuje...

avatar
mimi8814
31. máj 2014

skus http://www.nevychova.cz, mozno pomoze, mne sa tento pristup celkom pozdava. Drzim palce

avatar
popelka5000
31. máj 2014

Ahoj myslim ,ze by Vam pomohla navsteva detskej psychologicky.Skus pozistit v tvojom okoli ,podla ludi ktori uz boli u nej. Urcite Vam da rady ,ako na dcerku ist aby prestala. Je to aj vzdor ,ale z vlastnej skusenosti nam velmi pomohla 🙂 Drzim palce .

avatar
marionmarion
31. máj 2014

Skus zobrat dceru k detskej psychologicke...to co tu opisujes mi nepride ako vzdor...skor ako nejaky problem, co ona nezvlada spracovat a riesit sama...nemoze mat strach? lebo mi jej spravanie pride ako zvieratko zatlacene do kuta: utoci na kazdeho co sa len priblizi aby sa chranilo...ale psycholog vam pomoze zistit co je presne za tym...urcite to rieste, lebo tym musi trpiet aj dcera sama...a samo to urcite neprejde. Drzim palce!

avatar
janickacrazy
31. máj 2014

@mayik Moj mladsi syn sa spraval podobne asi do 3 rokov, velmi sa bal cudzieho prostredia, ked sme isli niekam na navstevu bol to horor, stal pred dverami, bal sa ist donutra, potom sa nechcel vyzut, vyzliect si bundu, vrieskal, plakal, kopal, ked sme prisli na dovolenku 2 hodiny v kuse reval a nechcel ist do hotela a ked vravim reval tak na plne hrdlo a naozaj cele 2 hodiny, kto nezazil nepochopi.... u nas to postupne vymizlo samo, pomahalo aj vysvetlit presne kam ideme, kto tam bude, co budeme robit, no ked sme isli niekam inam nebodaj sme sa niekde po ceste zastavili, hotovo, nebolo to v plane, bol cirkus. Teraz ma maly 3.5roka a mozem s nim ist kdekolvek a bez problemu. Inak stale nema rad ak sa ho niekto cudzi dotkne, nejake tie iniciativne babicky vonku, to sa mu nepaci doteraz, inak sa s nim da uz vsade.

avatar
sarinka2012
31. máj 2014

@mayik Tak isto sa priklanam k nazorom na navštevu detskej psychologičky, existuje vela roznych socialnych fobii,ktore bez pomoci človek nezvladne,každy sa brani inak,ak je to len vzdor,alebo proste obdobie vyvoja tak ti psychologicka moze pomoct s pristupom a spravanim k nej a ak je to naozaj fobia,tak o odbornej pomoci ani nemusim hovoriť,v každom prijpade vam to nema ako uškodiť

avatar
mayik
autor
31. máj 2014

@mimi8814 dakujem pozriem si to.

avatar
bambinkaa
31. máj 2014

@mayik ja som tiez toho nazoru, ze treba jej pomoct to prekonat, ale zase mozno neusilovat sa voci vsetkym, nemusi mat kazdeho rada. Detom nie su vsetci sympaticky, staci ak sa im niekto nepaci a odmietu sa nanho aj pozriet. Aj my mame cca 3-4 osoby, su to vsetko stare tety z ulice, asi ma z nich strach. A tie tetusky vedia aj moc tlacit na to dieta tak silou mocou. Ja to nechavam uplne na nu, ak sa jej nepacia, nemusi sa s nimi bavit, nemusi sa pozdravit. Zas nasa je velmi kamaratska k ludom, tak to neriesim. A aj ju aj chapem, ze nie je jej to prijemne, ked tie stare tety ju stale oslovuju a stale od nej nieco chcu vynutit. Existuje teoria, ze treba deti nechat vykricat sa a vyzurit sa v utlom veku, nech svoje emocie vydaju zo seba. A k tomu ked budes vysvetlovat kam idete co budete robit, mozno sa jej trocha ulavi. Alebo skus vymysliet nejaku fintu, ze sa nemusi pozdravit a bavit sa s cudzimi z ulice, ale nech nekrici. Akysi kompromis jej nastolit. V tom veku sa jej mozes vecer aj povypytovat, ze ci jej to je neprijemne, ked Babka otvori? a ze preco? ako sa vtedy citi? co jej vadi? Ona sa Ti rozrozprava a trocha sa jej ulavi od nejakeho strachu, alebo mozno ma ine ocakavania ked Babka otvori. Pytaj sa jej vela ked je v takej kludnej nalade, ale bez poucovania, aby sa necitila zas vtlacena niekam ze musi vyhoviet zas nejakym pravidlam. Iba povie svoje myslienky. A na konci to ukoncite vzdy dobrou prihodou, ako bolo super s psikom u krstej a co ste robili? a co Ti psik doniesol aku hracku a pod. Aby mala chut sa aj nabuduce takto porozpravat a postupne Ti odhalit svoje obavy. Mozno Ti tu baby este aj lepsie poradia, mna toto len tak napadlo. Pekny den Ti prajem 🙂

avatar
mayik
autor
31. máj 2014

@popelka5000 Presne nad tym uvazujem uz dlhsie ze ist k detskej psychologicke...Mam z toho trosku obavy ale v konecnom dosledku ublizit to asi nemoze.

avatar
mayik
autor
31. máj 2014

@bambinkaa dakujem. ja sa s nou rozpravam vela vela hlavne pred spinkanim je to nas ritual si zhrnut cely den a ona mi povysvetluje co od rana robila, kde sme boli, co sa jej paci a nepaci... vies, ten problem je ze ona takto reaguje na kazdeho dospeleho cloveka takmer bez vynimky. Este je zaujimave to, ze ak sa k nej prvy ten dotycny neozyva alebo si ju nevsima, tak ona je ta co zacne dialog a je dobre, je zlata a ani si nespomenie na nejake kricynie. Toto je stale o tom, ze ked sa k nej niekto dospely - znamy ci neznamy ozve.

avatar
mayik
autor
31. máj 2014

@janickacrazy Jaaaaj ani nevies aka som rada ze moje dievcatko nie je same. Totiz v mojom okoli nikoho s takymi problemami nepoznam. Teda nie zeby som Ti priala taketo veci prezivat ale som uprimne rada ze si mi napisala svoju skusenost aspon mam svetielko nadeje ze to bude hadam lepsie. Dakujem

avatar
bambinkaa
31. máj 2014

@mayik to je potom tak ako u nas s tymi 3-4 starymi tetuskami, tie tiez presne vzdy ju musia oslovit a chcu sa s nou nutene bavit a ona nechce. Ani sa na nich nepozrie a ani slovo nepovie. Ale ludia co sa spravaju prirodzene a nenutia ju do nicoho (co je 98% ludi) su v pohode. Po 2 minutach im spieva, rozprava, kamoska. To je dobre ze sa tak rozpravate 🙂 Parada 🙂
Vies co by bolo dobre? Keby tí dospeli na nu netlacili a nevsimali si ju, nenutili ju do rozhovoru. Keby pockali, kym ona sama chce, kym sa rozhodne im doverovat a bavit sa s nimi. Lenze vela cudzich dospelych a hlavne stara generacia je taka, ze dieta sa musi prisposobit a oni nie, nerespektuju osobnu zonu dietata. A ani sa nechcu prisposobit, ale hlavne ze dieta sa musi... Ale aspon v rodine by to slo urcite. To by mohol byt prvy krocik.

avatar
dejka77
31. máj 2014

Z toho celeho mam dojem, ze ma proste strach z novych veci, preto aj tak reaguje. Najbezpecnejsie sa citi doma. V tom ti vsak pomoze asi len psychologicka.

avatar
gaby21
31. máj 2014

@mayik Ahoj, tak mne nedalo nereagovať, presne akokeby si opisala mjho staršieho syna. V prvom rade, nič v zlom, ale všetky, ktore ti radia psychologičku, je uplne scestne. V prvom rade preto, lebo v troch rokoch pravdepodobne nič nezisti a v druhom rade, nebude spolupracovať. Opišem ti s čim bojujeme my. Naš maly asi vo osmich mesiacoch začal mať strach z ludi, ale nenormalny, v podstate to trva doteraz, ked si opisala ako tvoja mala reaguje, ked sa jej niekto prihovori na ulici, toto iste robil aj moj, začal vzdy ziapať nech ho nechaju na pokoji, vyplazoval jazyk, hodil sa o zem, o navštevach ani nehovorim, chodime pravidelne kazdu nedelu na kavu ku svokrovcom, stale sa hnabi, trva mu polhodinu, kym sa osmely vojsť dnuka, ked chodil s chlapcami manzel po kupani, tak hysak pred kazdymi dverami, presne na chlp spravanie, ktore opisuješ. Ale musim skonštatovať ze sa to od roka zlepšuje, vlastne po treťom roku sa to vyrazne zlepšilo, vela pomohla aj školka, aj ked ziadne vystupenie s detmi nerobi, ani na vianoce ani na den matiek, strašne sa hanbi, moja rada, prijmi svoje dieťa take ake je, ja uz vidim ze sa to zlepšuje aj ked problemy stale su. A ešte, maly minuly tyzden skončil terapie u detskej psychologičky, s vysledkom, je uplne normalny, velmi zivy, so svojskou, povahou, ale to je na dlho. Psychologičku, sme kontaktovali v suvislosti s tym, ze začal biť deti v skolke, začal mať svoje zachvaty zurivosti v školke, tazko ho zvaladali, tiez som to psipisovala jeho tvrdohlavej povahe, musela som mať istotu, či je toto chovanie normalne

avatar
popelka5000
31. máj 2014

@mayik urcite sa vam len prilepsi ,naozaj zahod za hlavu nejake predsudky ,pomozes malej aj sebe 😉

avatar
mayik
autor
1. jún 2014

@bambinkaa V tomto mas uplnu pravdu. Prave vcera som vyskusala popoludni navstivit druhu babku vo vzdialenejsom meste. Predtym som im ale zavolala aby si ju na zaciatku nevsimali, nech nechaju ju samu aby sa prejavila. Pred navstevou sme isli na jej oblubenu zmrzku a popri tom som jej v pohode detskou formou vysvetlila kde ideme a kto tam bude a ako ze by ma potesila ak by bola poslusna. A si predstav ze zabralo, navsteva prebehla takmer bez problemov, teda ten prichod bol o 90 percent lepsi. Velmi sa tesim zo vcerajska.
Uz len vysvetlit aspon najblizsej rodine o co ide. Obavam sa ze to vsetci asi nepochopia, ako pises starsia generacia je v tomto hrozne zaostala. Tym nechcem nikoho urazat len u nas specialne v mojej rodine je to tak...

avatar
mayik
autor
1. jún 2014

@gaby21 Ahoj. Dakujem krasne za Tvoj prispevok, pomaha mi vediet ze v tom nie sme same 🙂 AKo pises, aj ja vidim urcite zlepsenie. Do cca roka a pol sme mali aj doma problemy, aj voci nam sa takto spravala. Teraz je doma ako anjelik - teda hehe skor taky maly certik - ale chcem tym povedat ze ja vidim ten malilinky posun, len vsetci v okoli na mna tlacia ake je to nenormalne a aka som zla matka a ako svoje dieta nezvladam. Ked to pocuvas denne uz par rokov tak tomu aj uveris...Vsetci surodenci maju deti co sa spravaju v ramci nejakych kolaji len moja je furt za exota a ja s nou, takze som uz aj uverila ze som vadna asi ja :( Takze vdaka, ozaj mi to pomohlo popremyslat.

avatar
mayik
autor
1. jún 2014

Maminky dakujem vsetkym za prispevky, neuveritelne mi pomohli. Som nastartovana zacat veci riesit. Tu detsku psychologicku urcite este ako moznost nezahadzujem, ale som rozhodnuta pockat do troch rokov. Ked sa to nebude zlepsovat tak sme sa s manzelom dohodli ze to skusime. Dovtedy ale uz nenecham tlacit okolie na nas ale prave ja zatlacim na okolie aby boli aspon najblizsi ludia trochu tolerantnejsi.
Velmi velmi velmi dakujem, Velky balvan sa u nas zacina riesit a som tomu uprimne rada.

avatar
sheila72
1. jún 2014

@mayik ja nezvyknem veci riešiť hneď v nejakej poradni alebo čo, ale teraz sa aj ja prikláňam k detskej psychologičke. To, čo opisuješ mi nepríde ako len obdobie vzdoru, možno má z niečoho fóbiu a ak takéto správanie nepochytila od vás (čo si nemyslím), tak asi bude niekde problém. A verím ti, že musíš byť veľmi psychicky vyčerpaná. Čím skôr sa to vyrieši, tým lepšie pre všetkých. Hlavne to treba podchytiť skôr ako pôjde do škôlky, pretože ešte len potom začne byť horúco. Držím palce.

avatar
rienok
1. jún 2014

@mayik prisla som sem az teraz, ale tento posledny prispevok je spravny. Ty si pre dieta utocisko a ostrov bezpecia, mala by si jej vychadzat v ustrety. skus si zohnat knihu od Naomi Aldort Vychovávame deti a rastieme s nimi.
Podľa toho čo pocituješ je potrebné ju viac počúvať a pozorovať, zistíš čo sa deje. Držím palčeky. 🙂

avatar
rienok
1. jún 2014

@mayik jaj a ešte tak ako radia baby, všetkých upozorniť že dieťa potrebuje čas....toto nespravil na poslednej návšteve môj svokor aj keď im to stále opakujem, že ju majú nechať kým ona za nimi nepríde...hádaj čo, prišli sme a velice ku nej a že pusinku bla bla bla, chránila som ju telom ale dal jej pusu na rúčku. Celý víkend sa k nej nesmel priblížiť lebo hneď spustila rev, všetci ostatní mohli. Vieš dospelí si myslia, že keď je to dieťa že si k nim môžu dovoliť všetko, ale veď sú to samostatné mysliace bytosti.Sú malé a veľkí im môžu naháňať aj strach a tak to treba rešpektovať. By som chcela vidieť ako by sa cítili tí dospelí keby sa na nich vrhal nejaký 2 -3 x väčší tvor že ich chce oblíznuť 😠

avatar
modrofuzik11
1. jún 2014

tiez by som odporucala ist navstivit detskeho psychologa. zda sa, ze toto je problem, ktory je nad rozsah zvladania nas, beznych rodicov...

avatar
seahorse27
1. jún 2014

Ja si myslim, ze dietatko je uplne normalne. Nie kazde dieta je spolocenske a chce s kazdym komunikovat. Je to proste o jej povahe a ososbnosti. Mne sa nahodou celkom paci, ako vie dat najavo svoj nazor a vymedzit si teritorium 🙂 Aj ked verim, ze pre teba je to narocne a zazijes kvoli tomu vela neprijemnych situacii, hlaavne na dedine, kde sa vsetci poznate. Ja by som ju pred kazdou navsetvou alebo vyletom, nakupom...podrobne pripravila na to, kam pojdete, kto tam bude, co sa tam bude diat. Dalej by som s nou spravila malu dohodu o tom, ako sa tam bude spravat a ak to dokaze, dala by som jej malu odmenu. Malymi krockami to podla mna prekonate, len treba skusit respektovat jej individualitu. Momentalne este nie je pripravena pustit do svojho sveta dalsich dospelych ludi, tak ja by som ju do toho nenutila. Neviem, ci chodi do skolky...asi nie. Ak zacnete zo skolkou, uvidite, ako sa zacleni do kolektivu a ako bude reagovat aj na ucitelky. Ak by vtedy nastal dlhodobejsi problem (lebo aj tomu treba dat cas), tak potom by som mozno riesila psychologicku. Aj ked si myslim, ze to nebude nutne a mala si sama povie, kedy dospelakom dovoli, aby vstupili do jej teritoria 🙂 Prajem vela zdaru 🙂

avatar
bibi_21
23. feb 2026

Zaneprazdnena babka