Bojím sa nechať strážiť bábätko známymi. Je to normálne?
Mamičky... Mali ste tak isto, ci ja som dajaká cudná... (ne som slv, tak pardon za gramatiku)
Kedz som bola tehotná, bola som si istá, že materstvo budem si užívať a i tak, že nechám dakomu bábätko, a pôjdem sa vyventilovať. No malka ma už skoro 9 mesiacov, a ja kludne som ju nechala iba svojej mamine, ktorej dôverujem 100%. A i tak kedy som bola vonku po prvý krát kamarátka zobrala mi mobil, bo som stále iba čakala, ci mi ne zavolá ☹ Potom to už bolo v pochode. Len problém je taký, že bývam dosť ďaleko od rodiny, a tu ne mam mamku a odvahu nechať malú nikomu okrem jej otca. Snažím sa vyhýbať situáciám, keďy by mi ju musel postrážiť niekto iný.Cítim sa už trápne kedy priateľova rodina alebo kamarátky poskytujú mi pomoc, a ja už hneď mam v hlave strach... Ne znám ako mam to riešiť :( Bola jedna situácia, že sme ju nechali. No kedy sme sa vrátili pýtala som sa ci malka bola v poriadku, tak som počula, že áno. Pri čom volal ma priateľ, že id ku malkej, lebo ma oči červene od plaču. Myslím si, že nikto o plaču dcérky mi ne povedal, lebo sa bal, že už viac jej ne nechám. Od tejto doby nechávam ju minimálne. Kedy sme išli na väčší nákup, a s malkou ostala svokra, zabudla som polovici veci s nervozity. Pri čom mam zlatu svokru, ale v mojej hlave je, že moju mamku poznám dobre a kedy malka bude plačkať, tak mi o tom kludne povie ☹ Naozaj ne znám, čo mam so sebou spraviť. Možno je to normálne a také obdobe minie? Najhoršie je to, že dcérka je hrozne energická, a ja mam dajakú brzdu v myšlienkach, že iba ja viem najlepšie ako na niu. Prosím vás o názory. Je to normálne??
ahoj, ja by som napr. aj nechala na kocikovanie, postrazenie aj mame aj svokre, ale co z toho ked su daleko a jedinu rodinu, co tu mam, je moj brat, z ktoreho ma dcerka od narodenia strach. ale ked som doma s rodicmi, vtedy malu necham a idem aspon ku kadernicke, na svokru nie je vobec naucena, sme spolu raz do roka a manzel ju von nezoberie, to radsej uprace sam, tak vsade, po uradoch, po lekaroch chodi so mnou
ja som to tiez tak velmi dlho prezivala, podla mna to je normalne. Ja proste este aj teraz potrebujem vediet ked ju necham svokre alebo hocikomu z rodiny ako dlho spala, ci kakala a co jedla a o kolkej 🙂 a svokra mi povie iba ze vsetko v poriadku tak ale uz sa jej nechcem viac vypytovat aby to nevyzeralo ze jej neverim :/ a tiez som malu nechvala iba mojim rodicom do jedneho roka. Raz som nechala svagrine a olutovala som lebo som jej povedala ze ked bude plakat nech mi zavola ze hned pridem mala asi plakala dost ale ona hrdinka to chcela zvladnut sama....
Ahoj a neboj , takto ako ti sa chovaju vsetky mami ,ktore miluju svoje deti. Ja som bola taka ista , ked som sla len do mesta a dcerku strazila mama ,lebo sme byvali rok u nas , kym sme nedostali byt ,ponahlala som sa domov ako o dusu. A taka som bola velmi dlho ,my mami vieme ,ze len my rozumieme svojim detickam najlepsie a vieme co a kedy potrebuju a to je pravda . Nebude to trvat vecne ,dcerka podrastie a uvidis aku budes mat radost ,ked si len tak sadnes s kamoskou v meste na kavu a konecne si to vychutnas 🙂 prajem ti vsetko dobre a hlavne vela kludu 🙂
@tinka8873 podla mna je normalne doverovat iba najblizsej osobe, teda mamine ohladom babysittingu....a neboj, si dobra a starostliva maminka..ja ked idem z casu na cas von, tiez neustale telefonujem ,ako s malou a tak..ale to asi kazda mamka😀 ale myslim si,az bude mala starsia, bude to o inom, uvidis..teraz pokial je 100% odkazana na maminu, je to ine..
Tiež sa doteraz bojím. Mám tri osoby, ktorým úplne verím, že všetko je v poriadku - moja mama a dve vychovávateľky škôlke. Ak má ostať s tatinkom, to úplne tŕpnem, lebo tatinko na úplne odlišné chápanie toho, čo je nebezpečné ako ja. Mám to "šťastie", že zvyšok rodiny o moje dieťa nemá nejaký výrazný záujem a ani ho ho v živote nestrážili. Takže sa nemusím strachovať. čo s ním robia.
To je normálne, ja som bola taka istá. Si pamatám ked mal dva týždne som ho nechala mužovi a išla do knižnice a to som neustále telefonovala, či dýcha 😉 som myslela vtedy že toi nikto nezvladne len a len ja!! Postupom času sa to uvolní a zistíš že aj ked najlepšie jej ty rozumieš zvládne byť aj s inou osobou...prežije to 😎
@tinka8873 chapem tvoje obavy a mam riesenie ako sa ich zbavit - ti ludia ktori ti dcerku strazia alebo budu v buducnosti - svokra a kamaratky, tak s nimi si to natrenuj najprv tak ze budes doma. aby si vedela ako reaguju ked mala place aby si videla ako ju vedia prebalit, ako ju krmia a podobne. ked to vyskusate par krat a budes pri tom, budes vidiet ze vedia sa postarat o nu podobne ako ty, tak budes kludnejsia 🙂 ja som takto trenovala so svagrinou, som jej vsetko ukazovala co ako robim, co obliekam malemu, ako ho krmim.. a ked som potrebovala odist tak som bola kludna ze svagrina vie vsetko 🙂
@sjuzocka taku stranu vo worde som napisala aj ja🙂 musela som odist na hodinu prec, a varovala manzelova teta (65rocna). To bolo len z nudze inak uz nenechavam, predsa len ten vek... Akurat som sa bavila so susedou, ta ide na matersku a dohodli sme sa ze keby nieco tak ja jej, ona mne. Myslim si vsak ze o nejaky cas to bude ok, ked uz dieta vie povedat co chce, naznacit a tak, uz to bude lahsie.
Diky za povzbudenie 🙂
Ja si myslim osobne, ze mna sa to zmeni az kedy dam ju do skvolky. Inac si to ne znam vyriesit. Proste kedy ju necham s dakym a som si ista, ze pri tej osobe bude v poriadku tak a i tak mam zly pocit. Citim sa trapne a mam hrozne vycitky, ze mohla som ju zobrat so sebou, ze ne musiela som to takym sposobom riesit. Co sa tyka partnerovej rodiny asi viem preco mam v hlave taketo myslienky. Mame uplne ine pravidla vychovy. Kedy malicka sa narodila od zaciatku som sa citila ako zla matka. Alebo som ju za lahko oblekla, alebo som jej davala daco, co ma bakcyle, alebo za skoro som jej dala obycajnu stravu, alebo pripadalo im to cudne, ze jazdim s niou verejnymi komunikacijami. Takych situaciji bolo vela, lebo ja sa snazim s nicim moc ne prehanat. Ne citam casopismov a ne som jedna s tych "perfektnych maminek", co kazdu jednu vec pozeraju na internete :( Maximalne pojdem na forum a sa opytam mamicek alebo mojej maminy. Mam proste strach s toho, ze kedy ju necham budu robit vsetko po svojom, a kedy bude malicka plackat ani mi ne zavola nikto, lebo vraj su viac skuseni, a hrdost na to ne dovoli :( Ne znam, proste do svojej mamki mam plnu doveru, ze ne urobi nic po svojom a na vyzse myslim si, ze skoro kazda zena tak ma...
Ahoj 🙂 ja učím vo verejnej škôlke - no do verejnej neberú také malé detičky - - najskôr od 2 rokov - - menšie len do súkromnej 🙂 spomínala si,že tvoja malinká má 9 mesiacov - -kedy ju chceš dať do škôlky? 🙂
Kedz bude mat 11 🙂
@tinka8873 🙂 no ved to ,,,tak ich ľúbime,že na naše detičky stále myslíme - - zo začiatku to bude ťažšie 🙂 no zvykneš si 🙂 😉 😉 hlavne je dôležité,konzultovať s učiteľkou -opatrovateľkou - o dieťatku,,,možno si aj nechať poradiť - - rozprávať sa o pocitoch - -ja to tak robím s " mojimi" mamičkami ,ktorých detičky mám v starostlivosti - -ozaj veeeľmi spolupracujeme aj po výchovnej ,aj po vzdelanostnej stránke 🙂 🙂 🙂 mám potom super pocit,ked spoločne vyriešime rôzne situácie 🙂 🙂 🙂 a maminky sú potom ozaj vdačné - - máme v triede 24 detí ,o veku 4-5 rokov - -a ozaj sú ako moje 😀 😀 🙂 Je to super pocit,ked niekedy detičky povedia v škôlke "mami" -zasmejeme sa - - a to je znak,,že dieťatko sa cíti ako doma 🙂 🙂 🙂 Držím pršteky ,aby aj ty s malinkou ,ste sa mali v škôličke -suuuper 🙂 🙂 🙂