Je výchovné capnutie po zadku v poriadku?

@mirokub nie, respektujuca výchova v praxi NEzlyhava.
To je len výklad tých, čo sa v tom neorientuju a považujú benevolentnu výchovu bez hraníc za respektujucu. Čo nie je pravda.
To je akoby si tvrdil, že autá sú zle, pretože zabíjajú množstvo ľudí. Zrejme sa so mnou zhodnes, že problém je tu niekde inde..

Zaujímavé, že keby si dal "výchovnú" dospelému, už to násilie je.. hmmm, kedy sa to podľa teba preklopí?
Do akého veku ide o "výchovnú" a od akého o nevhodne násilie?

@mirokub mas riadne skreslene predstavy o respektujucej vychove. Ak niekto tvrdi, ze respektujuca vychova zlyhala, tak ta vychova nebola zvladnuta. Pretoze respekttujuca vychova sa da aplikovat aj na tie deti, ktore ty (neviem preco) oznacujes za geneticky predurcene na "maly dvor a dlhy bic".

@mirokub čiže do 18 rokov je výchovná ok, po 18 je to už násilie. zaujímavé …

@mirokub kto je podla teba "bezny clovek"? Lebo vychovu mozu nezvladat rodicia bez ohladu na spolocenske postavenie, vzdelanie, vierovyznanie a financnu situaciu. A rovnako ju zvladat mozu. Aj robotnicka s ucnovkou a minimalkou dokaze svoje dieta vychovat s laskou a bez vychovnych po riti a otlkat svoje dieta dokaze aj vysokoskolsky vzdelany s troma titulmi okolo mena a dvoma bavorakmi v garazi.
Takze do osemnastky je to vychova, po osemnastke sa to stava nasilie. Fasa. Este dobre, ze nie si moj rodic... Teda dufam, ze vobec nie si rodic a ani nebudes...
btw: kde sa zaradis ty? Medzi tych "beznych ludi" alebo si nejaky nebezny

@mirokub tvoja odpoveď asi nemala byť mne - ale odpoviem - to čo píšeš je podľa mňa nepresné tvrdenie - niektoré veci vieš vyriešiť aj bez špeciálneho vzdelania - niekedy stačí byť vnímavý a predstaviť si na mieste dieťaťa seba. a keď si už ani vtedy nevieš pomôcť, máme tu na to odborníkov ktorí ti poradia - len treba chcieť…

@mirokub ty mas tolko predsudkov, ze s tebou tazko debatovat. Uzavrieme to tak, ze pre teba je skoda kazdej rany, ktora padne vedla. Pre mna je vychova o inom.

@mirokub "Mnohí ľudia označujú za rešpektujúcu výchovu aj benevolenciu bez hraníc - a tam to tiež zlyháva."
Môžu to označovať ako chcú, avšak mýlia si dojmy s pojmami.
To jednoducho NIE je to isté, hoci sa aj na hlavu postavia...

Bežní ľudia.. hmm.. tam zrejme ratas aj seba, do skupiny "nemám záujem sa vzdelávať, nemám záujem urobiť pre svoje dieťa niečo , z čoho bude profitovať, ani sa len nad tým nezamyslim..."

Pritom tu vôbec, ale vôbec nejde o vzdelávanie.
Súhlasím, že si plný predsudkov.

Môžeš mi prosím odpovedať na otázku z môjho predchádzajúceho prispevku, kopirujem:
"Do akého veku ide o "výchovnú" a od akého o nevhodne násilie?"

@tatiana234 moja kamoska občas dá po zadku, ja vôbec a deti sú rovnaké (rovnako nepočúvajú), nevidím medzi nimi žiadny rozdiel 😀

@mirokub omg, ty tým bludom naozaj veríš...

Ako, že nie si zástancom? Veď tu v niekoľkých príspevkoch tvrdohlavo argumentujes akým legitímnym prostriedkom bitie je..
Tak buď si to myslíš a priznaj to, alebo si to nemyslíš a potom to neobhajuj..

Inak, ja nemôžem z tej absurdity tvrdenia, že povedzme do 18r je facka ok - legitímny výchovný prostriedok. Uplynutím 18-tych narodenín a zánikom zodpovednosti (ak dieťa nestuduje) je tá istá facka násilný čin..
Akože, toto nevymyslis... 🤪

@mirokub považuješ za toho bežného človeka seba? Koľko deti máš? Alebo zaň považuješ mňa? Ja mám dve deti - jedno je to "geneticky poslušné", s druhým to v prvých rokoch jeho života bolo psychicky riadne náročné - už od narodenia uplakané, neskôr veľmi emotívne a tvrdohlavé dieťa. V živote som nečítala ani jednu jedinú knihu o výchove. Poznam pár základných faktov o tom, ako sa to určite nemá robiť. Za tých pár rokov som nazbierala celkom slušnú kôpku skúseností, úspechov a omylov. Som presvedčená, že mám v sebe aj nejaký materinský inštinkt, ktorý mi pomáha vychovávať deti. Z omylov som sa snažila poučiť, úspechy zlepšovať. Pre mňa ako rodiča je dôležité vychovávať deti tak, aby sa pre ne hodnoty, v ktoré verím, stali ich vlastnými.

Z toho tvrdohlavca je dieťa, ktoré už teraz celkom dobre dokáže odhadnúť zdravú hranicu medzi svojou integritou a rešpektom k iným, koná poväčšine morálne správne veci a nemáme s ním my, ani škola žiadne extrémne výchovné problémy. Samozrejme, žiadne moje dieťa nie je dokonalé, ani ja nie som dokonalý rodič... tak nejako sa považujem za normálnu matku normálnych detí, ktoré majú rozličný temperament. A dúfam teda, že takých normálnych rodičov je viac ako tých normálnych, čo nie sú ochotní pracovať na svojej úlohe rodiča, ale radšej sa držia nejakých svojich predsudkov.

@beronsche a keď študuje, môžeš v pohode až do 26 😂

@tatiana234 ak jej teraz nenastavis hranice v 14 ti bude skakat po hlave ako opica a abude ta mat hlboko v pazi a budes mat nezvladnutelne problemove dieta
Vnimave rodicovstvo je fajn ale netreba to prehanat a dietatu sa podlizovat a vnucovat a robit zo seba neviem co ale dieta vychovavat

Ano

@tatiana234 vôbec sa nečudujem, že je naša spoločnosť tam, kde je. Áno, capnutie po zadku je bitka. Neexistuje žiadna forma “miernejšieho násilia” ktoré by zrazu nebolo násilím. Také malé dieťa sa nevie ani brániť a ani nevie pochopiť súvislosti. Že hodí 2x vedierko? Je to malé dieťa, zdĺhavé vysvetľovanie je zbytočné a bitka už úplne. Treba mu to zobrať a skúsiť ukázať niečo iné, s pokojom, napríklad. Ja mám dieťa, ktoré nespadá do tabuľky “poslušný na prvý pokyn”, extrémne nespavé a aktívne a NIKDY som ju neudrela. Dnes, keď ju porovnám s rovesníkmi, ktorí majú “správnu výchovu” v podobe bitiek tak je úplne niekde inde, slušná, priateľská, všetko si dá vysvetliť. Ja ale ani nechcem mať poslušné dieťa, ja chcem dieťa, ktoré rozumie tomu, aké následky má jeho konanie, ktoré sa samé vie rozhodnúť a ktoré sa riadi svojim rozumom, a nie strachom z bitky. Rešpektujúca výchova nie je to isté ako benevolentná výchova. Moje dieťa hranice má, vybudované s rešpektom a pokojom. Vie, že nie znamená nie, a zároveň vie, že môže za mnou prísť nahnevaná s plačom, lebo ja sa nebudem hnevať za to, že ona je nahnevaná a zároveň to neznamená, že dostane bitku alebo jej splním čokoľvek, čo chce, len až neplače (“nehuláka”) a dá “pokoj”.

@annelise17 palec hore. Přiznat emoce, poslušná mají být štěnata, ne děti. nejdůležitější je, aby si dítě uvědomilo důsledky svého konání - a na nás je, nastavit hranice.

Tak neviem no, sme jedna poslednych 3 krajin EU kde je nasilie na detoch tolerovane. Ale tak uz sme si zvykli na to, ze u nas v mnohych oblastiach plati 'vsetci su blazni iba ja som lietadlo'

@tatiana234 ak to nie je pravidelna vychovna metoda,a nezmlatila si ju hlava nehlava,o nic nejde a netreba si to vycitat...
mne sa to stale tiez zoparkrat a nevidim na detoch ziadnu ujmu,ale naozaj to nebolo casto,na dvoch rukach zratam pre oboch
ja som skor volila metodu uchopenia dietata,teda cupnut si,chytit pevnejsie (nie bolestivo) povedat,ze nesmie toto robit (ziadne dalsie hodinive vysvetlovania,ktore nie je dieta schopne vzhladom k veku pochopit) a drzala som dovtedy kym to neprijali..
vacsinou to do par minut bolo vybavene
a hoci su obaja uplne odlisni (chlapec a dievca) fungovalo to na oboch

@tatiana234 všetky čo píšete, že občas neuškodí a nevidno ujmu. Veď sa pozrite okolo seba, koľko je okolo vás ľudí, ktorí sa nevedia ovládať, ktorí sú utiahnutí alebo naopak výbušní. Ktorí robia za minimálnu mzdu ako kone lebo veď nie, ja šéfovi nemôžem nič povedať a musím robiť čo mi nakáže aj keď to nemám v náplni práce napríklad. Ľudí, ktorí sa boja vykročiť z komfortnej zóny a urobiť niečo pre seba a svoju rodinu, extrémne sa boja zlyhania. A všetky tie nešťastia, ktoré pramenia z neliečenej traumy, ktorá prepukla napríklad do diagnózy. Ja som tiež mala takú výchovu a keď som vstúpila do dospelosti, tak som zistila že sa absolútne neviem rozhodovať, bojím sa následkov, nie som asertívna, neviem povedať nie, bojím sa zlyhania, neviem komunikovať o svojich problémoch. Roky trvalo toto zmeniť a naučiť sa všetko nanovo, aby som mohla byť sebavedomá osoba, ktorá vie byť empatická a zároveň asertívna. Ja nechcem aby moje dieťa takto žilo a možno nikdy sa z toho nedostalo.

@tatiana234 ja dieta nemam, ale kamaratky co ano, davaju po zadku ked to inak nejde. V rodine mam zas opak, tam vedu respektujucu vychovu. Za nu som aj ja, ale odtial potial. Prave dieta, ktore necapli nikdy sa sprava ako sa mu zachce. Ja ak budem mat deti, urcite sa nebudem branit tomu, aby som mu raz za cas dala po zadku alebo po rukach. Najprv urcite treba skusat bez, zistit co je za spravanim, vysvetlovat mozno co to spravanie sposobuje vam, dietatu, aj ako posobi na okolie. Ale ak je to naozaj o tom, ze je to dieta, ukamenujte ma- maly cert, lebo take su tiez...tak preco nedat prevychovnu. Moj brat bol neovladatelny, mama si myslela, ze ma autizmus alebo tak. Na nic mu neprisli. Ten bol vycapany kazdy den, uz je dospely, nic sa mu nestalo, nezanechalo to na nom nic zavazne. Ono ide aj o povahu dietata...niekoho mozno taktontiez capali a ma to dosledky. Brat sa na tom smeje, niekto je mozno zakriknuty, nesebavedomy...Skuste podla seba...ak v detstve ,,bili,, vas, aky mate teraz z toho pocit? Aj podla toho sa mozete riadit. Na som bola presne to dieta, ktoremu stacilo vysvetlit, dostala som asi 5x za zivot...takze pre nasich brat bol šok, ale ked videli ze to nejde ako so mnou, proste dostal. Pamatam si to, lebo mame vacsi vekovy rozdiel. Ved mozno skuste vysvetlit, ze ak to nepojde po dobrom, budete musiet byt ,,zla,, mozno dieta samo si vyberie, ak mu po zadku bude neprijemne a pochopi, co ma a nema robit.

Och, máme v rodine dieťa, ktoré nikdy nedostalo výchovne po riti. Aktuálne má 3.5 roka a je to malý satan, ktorý mláti každého naokolo bez nejakého dôvodu. Napríklad prišli k nám na návštevu, moja vtedy 1.5 ročná dcérka ho išla uvítať a chcela ho objať. Takú jej vrazil, že plakala hodinu a pol. Reakcia jeho rodičov "Zlatko, to sa nerobí". Ja som sa veľmi musela ovládať aby som mu nedala za nich. Iný príklad, môj otec k nim išiel na návštevu a privítal ho vo dverách s tým, že už čakal kedy príde, aby ho mohol zbiť a samozrejme, že mu aj capol. Reakcia rodičov zasa, že to sa nerobí. Takže, pokiaľ moja malá robí niečo extrémne zlé a ani na tretí krát ma nepočúvne, tak dostane po riti. Bola by som nerada, keby aj z nej sa vykľuje niečo také zlé a agresívne ako máme v rodine alebo ako vídam u detí na ihrisku (a reakcia vždy od rodičov tá istá "to sa nerobí, to sa nesmie, bla bla" a decko ich má na háku a správa sa ako antikrist).