icon

Prísna výchova

avatar
mia258
14. apr 2012

Vychovávate svoje deti prísnejšie? Alebo im dovolíte všetko, čo im vidíte na očiach?

Mne niekedy povedia, že na malú som prísnejšia. Lebo napr. čo sa týka jedenia a spania nepopustím - jeme v stoličke, žiadne pobehovanie s lyžičkou po dome. Večer ju okúpem, prezlečiem, uložím do postieľky a spinkáme. A ona pritom nie je pokojné dieťa, strašne vymýšľa, energie má za troch, rada sa blázni ako každé dieťa v jej veku 🙂 Len chcem, aby mala pevne stanovené pravidlá a vedela čo si môže dovoliť.

Je to tak aj u vás, alebo požadujem priveľa? 😕

Strana
z4
avatar
katrinka8
19. apr 2012

@mandragora22 - no, nasa nastastie aspon spi dobre a zaspava tiez 😉 Ale inak to mame asi rovnake 😀 Nasa bola dokonca taky expert, ze ked dostala rizoto, tak pitvala ho tak, ze jedla len kukuricu (tu ma asi jedinu rada) - co by este nic nebolo, ale ked bola na zrniecku kukurice nalepena 1 ryza, tak tu ryzu dala rukou prec a zjedla len tu kukuricu - islo ma rozdrapit od zlosti, ale tak co som mala robit? Museli sme to vydrzat... 😀 U nas minule ale zabralo, ze som ju nahovorila, ze moze jest hrusku s nozikom (tym detskym priborovym) - tak ju zjedla skoro celu - som oci otvarala ako puk. Len som ju muslea za kazdym sustom upozornovat, ze ked odkroji, musi aj zjest a az potom krajat dalsi kusok. Ale zase dnes ju to uz nebavilo... Pri jedle prisnost asi nepomoze, tam treba len trpezlivost, sa mi zda... 😀

avatar
katrinka8
19. apr 2012

@kralicica - no, neviem. Lebo nas sa v poradni dokina pytala, ze ako papa (ked sa to pred rokom riesilo), tak som opisala a ona zhodnotila, ze je to dost malo, a mala bola aj dost bleda (mala sice za sebou tazsie obdobie po ockovaniach), tak jej urobili krvny obraz. Vyslo malo zeleza, tak ho nasadila. Ked sme prisli na kontrolu, tak sa spytala, ci papa viac, ze po zeleze by sa to malo zlepsit. Tak asi to je tak, ze nedostatok zeleza moze sposobovat nechutenstvo...
No mne sa nezdalo, ze by to bolo lepsie s jedenim. Stale jedla malo. Az asi po mesiaci po vysadeni bolo leto a viac bola vonku, nabrala farbu, konecne jej vysli zubky, prestala bojkotovat nemixovane. Proste podla mna z tych uplne hroznych zaciatkov vyrastla, ale stale to je biednejsie. Jej potom robili na kontrolu dalsi krvny obraz, ale zelezo uz nekontrolovali, co som nepochopila, ale som si povedala, ze ked ho uzivala, asi to je OK. Potom sa to zlepsilo, aj teraz je to ovela lepsie, ale stale bojujeme.

avatar
halienka
19. apr 2012

@katrinka8 nemáš ty náhodou doma moje dieťa? 😀 Tiež patrím do klubu 😉 😀 Moja malá má už síce 2 roky a 4 mesiace, rozpráva už všetko, dokonca aj "r", ale v živote som od nej nepočula ham-ham, papať, chcem mňam alebo niečo podobné. Tiež som už vyskúšala všetky taktiky, veď s príkrmami sme začínali krásne v stoličke, lenže tiež musela mať hračky na nej aby jedla, no akonáhle začala chodiť, tak to bolo čím ´dalej tým horšie, nakoniec jedávame v stoličke už len obed aj to nie vždy. A ako píšeš, keď tam je, tak zje 4 sústa a koniec, už sa prace odtiaľ a kričí, že už nechce. Aj som ju nechala hladnú, že si vypýta, nie, nevypýtala. Pri ďalšom jedle to isté. Ako ty píšeš, vyberá zrnká kukurice alebo hrášku, ostatné z rizota neje. Niečo nové? Kdeže, to sa tvári, že čím ju to chcem asi otráviť, ešte aj na zmrzlinu v lete povedala, že nechce 😀 A tiež som nenútila ani nič, čakala, že veď si vypýta, veď sa hovorí, že žiadne dieťa sa nevyhladovie dobrovolne...no žiadne okrem môjho zdá sa. Keď mi raz zvracala od hladu (!) tak som si povedala, že bohužiaľ, musí mi byť prednejšie zdravie dieťaťa ako moja prísnosť. A tak robím to, že posadím s jedlom do stoličky, zje 4 kúsky, alebo len 2 kúsky a keď chce ísť preč, tak ju dám preč a nech to vyzerá akokoľvek blbo, dokŕmim ju pri hre. Je to na nervy, behať za ňou s jedlom, ale nakoniec toho väčšinu vždy zje. A to si buď istá, že som vyskúšala fakt všetko, aj jedenie s nami, aj sama nech je s lyžičkou, aj som ju hladnú nechala, aj motivácia cukríkom po jedle, aj príkladom ako iné deti jedia, no proste fakt všetko čo ťa len napadne. Od jedného roku do dvoch rokov mi nepribrala ani gram, stále stála na 11 kilách a pritom rástla, čiže už je celkom aj chudá. Akurát keď som začala s týmto "dokrmovaním" pri hre, tak pribrala za 2 mesiace kilo 😅 Neviem čím to je, tiež mám z toho niekedy riadne nervy, hlavne to okolie, známy, bohovsky musí mať každý k tomu koment, ako to nie je dobre, že som si ju tak naučila (ha ha, no iste, ja som ju to učila 😠 ) a že susedovie sieťa si aj samé beží do stoličky spapať banánik... 😖 No ale nezabijem sa preto, sú aj omnoho väčšie problémy, a snáď raz z toho vyrastie 🙂

avatar
katrinka8
19. apr 2012

@halienka - no zda sa, ze Ty mas veru moje dieta 😀 😀 😀 Moja vsak uz neje v stolicke, ale nahovorili sme ju na klasicku stolicku pri stole - tak obed tam je. Ale my sme asi rekord tiez vahovy, nasa ma ledva 10.600 g a za mesiac a pol 2 roky... Ale tiez musime kadejako fabulovat a spekulovat, ako do nej jedlo dostat. A naozaj to nie je o tom, ze sme tie deti tak naucili, ved mne napr. ani tak nezje vzdy - proste ked vidis, ze toto je jedina moznost, ako zje aspon nieco, tak to urobis. Inak, nasa je asi druha, ktora sa vyhladovie uplne dobrovolne 😀 Nasa mele o stosest, aj jedlo si obcas pyta. ALE len pyta, ked jej ho das, tak povie, ze nechce a ani sa toho nedotkne. U niekoho cokoladka za odmenu, u nas odmena slub, ze nemusis uz dnes nic jest 😀

avatar
halienka
19. apr 2012

@katrinka8 😀 😀 😀 vidíš, taký sľub ma ešte nenapadol 😀

avatar
katrinka8
19. apr 2012

@halienka - to sme sa tak vzdy smiali, ked jej navstevy s usmevom davali sladkosti, ze si ju akoze idu ziskat 😀 😀 😀 Sme ich hned vyviedli z omylu, ze tak asi nie 😀

avatar
mariast
23. jún 2014

myslim, ze rezim je pre deti dolezity, aby si zvykli na spolocnost, v ktorej zijeme-treba sa prisposobit... a myslim, ze sa treba riadit viacerych hesiel-samozrejme umerne-"ohybaj ma mamko...." alebo "v jednej ruke kolac a v druhej korbac"... byt dobrou mamou neznamena, ze detom vsetko dovolim... a zrejme nie je az tak dolezite byt prisnym,ako doslednym, lebo mozete povedat, aby si dieta upratalo izbicku a pokial na tom nenastojite, tak ju neuprace a budete to robit vy... dieta by malo pomahat rodicom, aby si vazilo a chapalo, kolko sil treba vynalozit... pri prvej dcere som robila vsetko ja, ale sestra mi otvorila oci a naucila som sa, ze vyzadovat nieco od dietata nie je az take hrozne... kazda tu bude so mnou suhlasit, ze nie splodenie dietatka, ale vychova su najtazsie...🙂) tak nam zelam vela sil a trpezlivosti... 😀

Strana
z4