Skríkli ste v šoku na dieťa zo strachu?
Dieta robilo niečo co ohrozovalp jeho zivot. Stalo sa vam ze ste na neho az skríkli od toho strachu?
Stručné zhrnutie
- Kričanie rodiča je v diskusii prezentované ako bežná a účinná okamžitá reakcia pri bezprostrednom ohrození života dieťaťa, napríklad pri vbiehaní na cestu, pri blížiacej sa padajúcej komode alebo v prípade vkladania predmetov do elektrickej zásuvky.
- Ako konkrétne preventívne riešenia sa v diskusii spomína zámka na kľučku okna a potreba zabezpečiť komodu/šuplíky, aby sa minimalizovalo riziko pádu nábytku alebo vypadnutia zásuviek.
- Po jednorazovom skríknutí rodičia často odporúčajú okamžité ospravedlnenie a vysvetlenie dôvodu, napríklad: "prepáč, že som na teba kričala. Zľakla som sa, že vbehneš do cesty. Potrebujem, aby si ma pri ceste držal za ruku".
Najčastejšie otázky
Q: Je prípustné zakričať na dieťa, ak je v bezprostrednom nebezpečenstve?
A: V diskusii väčšina rodičov považuje zakričanie pri ohrození života za oprávnené; uvádzajú konkrétne príklady ako 1,5‑ročné dieťa takmer pod autom, 2,5‑ročné dieťa balansujúce na parapete a 5,5‑ročný, ktorý chcel vyskočiť z auta.
Q: Pomôže kričanie okamžite zastaviť nebezpečné správanie dieťaťa?
A: Rodičia v diskusii hlásia, že výrazná zmena tónu alebo silný výkrik často okamžite upúta pozornosť a dieťa prestane robiť nebezpečnú činnosť (príklady: zastavenie pred autom, zanechanie nebezpečného predmetu).
Q: Ako postupovať po tom, čo rodič na dieťa zakričí?
A: Odporúčaný postup v diskusii je ospravedlniť sa a vysvetliť dôvod strachu; konkrétny príklad frázy z diskusie: "prepáč, že som na teba kričala. Zľakla som sa, že vbehneš do cesty. Potrebujem, aby si ma pri ceste držal za ruku."
Q: Aké konkrétne domáce zabezpečenia spomínajú rodičia proti rizikám?
A: V diskusii sa explicitne spomína "kľučka na zámok" na okne a potreba nenechávať vysunuté šuplíky komody, pretože komoda mohla takmer spadnúť pri vybratých zásuvkách.
Q: Môže jednorazové zakričanie u dieťaťa vyvolať dlhodobú traumu?
A: Názory v diskusii sa rozchádzajú: niektorí rodičia tvrdia, že jednorazové skríknutie nevyvolalo dlhodobé následky a dieťa sa zmenilo na opatrnejšie, iní upozorňujú, že opakované kričanie alebo fyzické tresty ovplyvnili rodinné vzťahy a emocionálne zdravie.
Q: Ako často rodičia pripúšťajú, že kričia v podobných situáciách?
A: Mnohé príspevky uvádzajú, že rodičia kričia zriedka a prevažne v situáciách bezprostredného nebezpečenstva, niektoré príspevky však priznávajú občasné kričanie aj mimo život ohrozujúcich situácií.
Závery z diskusie
Zhoda
- Skríknutie pri bezprostrednom ohrození dieťaťa je v diskusii považované za bežnú a často účinnú reakciu.
- Po kriku sa odporúča ospravedlnenie a vysvetlenie dieťaťu dôvodu kriku.
Sporné názory
- Jedna možnosť: Jednorazové alebo občasné zakričanie pri ohrození je neškodné a funkčné.
- Druhá možnosť: Aj občasné zakričanie alebo fyzické tresty môžu prispieť k dlhodobým problémom v rodinných vzťahoch alebo psychike dieťaťa.
Otvorené otázky
- Kde presne vedie hranica medzi oprávneným jednorazovým krikom a neprimeraným chronickým kričaním?
- Aké sú merateľné dlhodobé psychologické následky občasného kriku v ranom veku?
- Aké konkrétne a overené opatrenia na zabezpečenie domácnosti (nábytok, okná, zásuvky) sú najefektívnejšie pre prevenciu takýchto situácií?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
rešpektujúca výchova, "po starom" výchova, fyzické tresty (po riti), zámka na kľučku okna, ospravedlnenie po incidente, antidepresíva
Miesta a osoby
žiadne
Ja som tiež tiež par krát skričala, keď som sa zľakla, že sa niečo môže stať a ako varovanie, aby som tomu zabránila a dcera si dala pozor. Ona bola potom rozlutostena, tvrdila, že to mala pod kontrolou. Asi bola i preľaknutá, lebo na take niečo nie je zvyknutá. Možno. No i tak odmietam po nej kričať častejšie, než to nie je potrebné.
Akože mám na ňu začať kričať častejšie, aby si podľa niektorých na to zvykla? Asi nerozumiem. 🤦♀️🤷♀️😅
Bolo by veľmi čudné, keby v takom prípade niekto neskrikol. Základný princíp fungovania mozgu. Ak ty tak nerobíš, resp sa bránia- nie je to v súlade s neurológiou. 🙂
Som toho názoru, že radšej nech dieťa poplače z kriku alebo, že dostalo na zadok, akoby do konca života mala plakať celá rodina.

@h2 ja mám opačne garde, asi trojročný syn strčil megadlhy srob do zásuvky, už bol len plač ako ho kopla elektrina 🤦🤦🤦