Som na rodičovskej dovolenke s dvojročným synom a som v koncoch

Neuvazujes dat dieta do jasli a ist pracovat? Mozno praca by ti dala zmysel, zaroven by si sa vratila spat do kolektivu. Akoze spinavu kupelku budes mat vzdy, kym nevynajdu nejaku samoupratovaciu, cize skor by som hladala rozptylenie, aby si nemala stale dokola ten isty stereotyp. Alebo nech ti pride pomoct (ak moze) napríklad mama a dopraj si predlzeny vikend len sama pre seba, bez priatela, bez malého, sama, ci s kamoskou. Nikto ti to nemoze vycitat ;)

No je to hnusné ale vitaj v živote matky ....😒 Keď ti to takto mám napísať .... Áno prvé roky sú hrozne náročné a hlavne v tedy keď dieťa veľa plače a vrieska ( chvála Bohu toto ja nepoznám ) uvedom si však jednu vec ...dieťa cíti to ako je tebe ... Poznám tieto stavy všetko dokola sprostý stereotyp ....ty stále doma s dieťaťom ani na wc není kľud ....no poviem ti k tomu toľko uži si to vrieskajuce dieťa a stereotyp lebo to tak neskutočne ubehne že ani sa nenazdas a to vrieskajuce dieťa ti zavrie dvere pred očami na izbe a vylezie len v tedy keď bude chcieť jesť 🙄 a potom prídu depky s toho že si sama že ani to decko ťa už nepotrebuje a začneš uvažovať nad druhým .... Hlavu hore žena buď rada že ste zdravý .... A že máte strechu nad hlavou ....takže sup navariť upratať a čítať malému ....veď zachvilu škôlka ☺️

V oktobri idem do prace, priatel na matersku. Neskutocne sa tesim. Priatel mi dopraje, sam ma posiela si dskde oddychnut. Par krat som bola na vikend s kamoskami, alebo na wellnese a potom som sa citila dobre. Problemom bude asi to, ze som uz fakt dlho bez synceka nikde nebola. Poslednych 5 dni som s nim bola sama, a dosla som totalne psychicky znicena. Ja naozaj nerozumiem, ako zvladate dve deti a viac. Pozorujem na sebe priznaky depresie. Nic ma nebavi, dokonca som sa na chate dva dni ani nesprchovala v takom stave som bola uz. Ked maly vecer zaspal cucala som do tmy do blba kym som nezaspala. Zvazujem navstevu psychologa, pripadne uz aj psychiatra. Lebo moj stav velmi ovplyvnuje moju rodinu, co ma velmi mrzi.

Jasné ako keď to takto citis treba sa poradiť odborne ....v dnešnom svete to nieje hanba .... Není každá žena stavaná na stereotyp ...ale bude to ok neboj 🙂

Zaujímalo by ma, ako veľký dom máš, keď musíš stále variť a upratovať. Ja mám tiež jedno 2 ročné dieťa, napíšem ti, ako fungujem ja. Ráno vstaneme, najeme sa, upraceme a ideme von. Prídeme, malá ide spať (občas), ja varím, k tomu si pustím seriál, takže to mám ako oddych- a zo zásady nevarím zložité časovo náročné jedlá, najradšej mám také, čo naukladám a uvarí sa samé 😁 po spánku mám tak hodinku, kedy sa dcérka hrá (alebo teda robí voloviny 😅) a ja upratujem. Mám to rozdelené, každý deň v týždni jedna miestnosť, plus teda priebežne čo sa vyskytne, takže v tom mam systém a nič nevynecham. Potom ideme zase von, prídeme a už len večera, kúpeľ, spať a potom mám chvíľku času pre seba, to si zacvičim, pustím film, prečítam pár kapitol, podľa nálady 🙂 periem takmer každý deň, to mi nezaberie viac než 10 minút, kým poskladam suché prádlo zo sušiaku. Akurát vysavam každý deň a zmyvam každý druhý, ale to tiež nezaberie až tak veľa času. Samozrejme je to iné, ak máš poschodový dom alebo farmu, to už je o inom množstve povinností. Ale ak nemáš, nevidím dôvod nejako sa extra zodrať, pre mňa je materská naozaj relax, hoci mám trucovite a večne sa budiace dieťa 🙂 bude to iný masaker, keď raz začnem opäť chodiť do práce.

Určite skoč k psychológovi, to čo prežívaš nie je hanba, len potrebuješ trosku iný pohľad na vec, vypočut a vyrozprávať sa, zbytočne sa budeš ďalej trápiť.

@thoughtfulweirdo praveze nemame vobec velky byt. Dvojizbovy. Asi som neschopna, alebo ja neviem. Strasne ma obmedzuje to, ze nemam ziadnu energiu. Uz vstavam unavena. Potom aj tie cinnosti ako upratovanie a varenie mi pridu ako vystup na Everest. Ja vidim proble uplne inde. Ja som totalne vyhorela. Z toho stereotypu, pred tym som mala pracu, ktora ma bavila, naplnala, stale som cestovala, ale babo som velmi chcela. Musela som sa prestahovat k priatelovi a svoj byt som predala (maly jednoizbak, tam sme zit nemohli). Dalej ma strasne nici, kde zijeme, v hnusnej priemyselnej stvrti v Bratislave, kde nemam s malym ani kam ist na ihrisko. Ja som bola velmi pozitivny clovek. A zostala zo mna nasrata tlsta zena ( po porode mi zostalo takmer 20kg). A cele, odkedy som doma, je to na prd

@iva87 dakujem velmi pekne za podporu.

Ak by sa slovensky model byt s deckom doma 3 roky aplikoval napr.v celej EU, cvokari by mali raj a pracu zabezpecenu. Nezijeme v Afrike, aby si musela donekonecna len utierat zadok, varit, prat a zehlit, a este k tomu v 2-izb.byte. Tieto cinnosti si maju manzelia podelit medzi sebou, rovnako ako realizovat sa v praci. Existuju jasle a skolky, opatrovatelky....su zeny, ktore sa citia naplnene byt doma 3 roky, ale nie je to pre vsetky.

A prečo máš stereotyp? Teda aký stereotyp máš presne na mysli? Lebo si jediným správcom vlastného času, každý deň si môžeš naplánovať program, aký len chces 🙂 nemusí to byť len na ihrisko, do obchodu, domov. Neviem, či jazdis na bicykli alebo ešte lepšie aute, to sa môžeš odviezť, kam chceš. A ak aj nie, MHD v Bratislave sa mi zdá ako sen oproti nášmu mestu, a aj možnosti vyžitia sa 😅 synovi môžeš dať jesť aj inde ako doma, kľudne sa môžte na celý deň vypraviť niekam. A ešte sú podľa mňa dôležité sociálne kontakty, ja som sa kvôli tomu snažila nájsť viacero známych s deťmi, aby som nemusela byť s malou každý deň len sama. A plus teda naplánovať s mužom, kedy bude so synom on a ty budeš mať čas pre seba.

A po zdravotnej stranke si ok? Krvny obraz a stitna zlaza hlavne.

Ono je len na tebe, ako si ten život zariadis. Základ je podľa mna správny partner, ktorý pomáha- vo vravíš, že takého máš. Následne je podľa mna veľmi dôležitá finančná sloboda a auto, kedy si tu MD vieš krásne spestriť a spraviť z nej najkrajšiu etapu života. No a nemenej dôležitá je vlastná sebarealizácia, pripadne koníčky. Napr. ja keďže sa veľmi dobre poznam a viem, že po 3 rokoch doma s dieťaťom by som skončila na psychiatrii, tak som vždy mala v hlave to, že chcem skĺbiť dieťa s prácou a venovať sa aj niečomu svojmu popri MD, plus financie plus vlastne auto. Dopadlo to tak, že som si u zamestnavataŕa vybavila prácu z domu, mala soľ našetrené plus neustály príjem k tomu, mám svoje auto a tu MD si fakt užívam super, najkrajšie obdobie. Tiež som z BA, mám 2,5 ročného syna a čakáme ďalšie. Ja ale mám aj ten sociálny kontakt v práci, aj chvíľu pre seba, keď do tej prace idem, samozrejmosť je kozmetika, kaderníčka, hocikedy vybehnem sama na nákupy oblečenia atd..Doma mám poriadok, ale zodrať sa nejdem, varím na viac dni a veľakrát idem niekam s malým a najeme sa vonku. Áno, dám mu niekedy aj pizzu aj hranolky. Ale pre mna je od jeho narodenia najpodstatnejšia moja psychická pohoda a ma počudovanie je aj on ok, zdravý, nijako mu neuškodilo, že od narodenia sa venujem aj práci a raz v tyzdni do nej odídem na pár hodín. Ale keď vravíš, že nastupujem do prace, tak to máš vyriešené, skús si ten čas ešte užiť nejakými výletmi a aktivitami, v BA och mame fakt od výmyslu sveta..

Co sa tyka zdravia, je to tak, ze mam 12rokov chronicku boreliozu, raz je to ok, inokedy som strasne unavena. Takze aj toto ma pricinu v mojom terajsom stave. Co sa tyka financii je to ok, aj ked momentalne nepracujem, financne problemy nemame. Mam auto a aktivne jazdim, chodim so synom na rozne ihriska v bratislave autom alebo na bicykli. Problem je, ze nemam z toho radost. Nebavi ma to. Som proste nestastna. Nic ma netesi, a vsetko robim akoby automaticky. A posledne tyzdne je to strasne. Partner sa snazi, avsak pride mi ako male dieta. Urobi len to co mu nakazem. Priklad. Kazem mu umyt kupelnu, podlahu, vanu zachod. Tak umyje vsetko co mu poviem, ale neumyje uz umyvadlo, zrkadlo. To len na priklad. Na vsetko musim mysliet ja. Ide na matersku a kto to vsetko vybavoval, JA. Vsetky dokumenty som stiahla z netu, alebo som bola osobne na socialke a na urade prace sa informovat. Mam pocit, ze je pohodlny, vo vsetkom sa spolieha na mna, a je to velmi obtazujuce uz. Chcela som este druhe dieta, ale neprichadza to do uvahy, co mi je velmi luto, lebo ma to znici.

😂😂😂vsetci muzi su ako male deti-toto proste nezmenis, s tym sa musis zmierit. Je to proste vsetko na nas zenach, matkach. Proste je to osud matiek a nesustreduj sa na to ako to zmenit, ale na to ako si to sprijemnit. Ty si proste vyhorela, a bud si musis najst nieco pre seba- ja neviem napr. cvicit, ked si pribrala-mozno aj to ta nakopne nejako, alebo dobru knihu citat... A ak si myslis, ze ani to nepomoze tak jedine nejake lahsie antidepresiva. Nezavidim ti, nie je to pekny stav takto vyhoriet, ale musis s tym nieco urobit kym sa este da

Skolka, sukromne jasle, svokra, mama.
Ty do prace.
Aspon na polovicny

Dakujem vam mamičky za povzbudenie, ako som pisala, v oktobri nastupujem do prace uz na plny uvazok a muz ide na matersku, tak verim, ze sa to zlepsi. Tesim sa aj ja aj moj priatel. Ak to bude pretrvavat aj napriek tomu, ze uz budem mat socialny kontakt, tak to budem riesit odbornym lekarom. Ja si myslim a verim, ze moje stavy sa zlepsia. Dakujem vam vsetkym za pomoc, velmi si to vazim, kazdu jednu odpoved 🙂