Som zlá matka
ani nwm ako kde zacat..no mam dve dcerky starsia ma 2 a mladsia mesiac..a ide o starsiu..proste od kedy zacala vnimat ludi cize asi od pol rocka zacala mat so svokrov velmi hlboky vztah co uz naozaj nedokazem znies..neje odomna nechce somnou spat mozem ist kde chcem ani si to nevsimne a svvokra nemoze ist ani na wc hned krik plac... A ani nehovorim co vsetko som robila aby to tak nebolo :( :( od malicka bojujem o priazen mojej dcerky,bola nase vysnivane vytuzene babo ma len 2 rocky a vobec ma nepotrebuje :( som velmi zufala a znicena..len poslednom case ani nwm ako to napisat no velmi mi ochladlo srdiecko voci dcerke a boli ma to som hrozna..
Stručné zhrnutie
- Po narodení mladšieho súrodenca sa batolá často upínajú na starých rodičov, čo diskusia označila za bežný jav a odporučila zvýšiť individuálny čas s dieťaťom, zapájať ho do starostlivosti o súrodenca a požiadať partnera o pomoc.
- Niektoré príspevky pripomínali možnosť popôrodnej depresie a odporúčali pri pretrvávajúcich negatívnych pocitoch zvážiť odbornú pomoc, napríklad psychologické poradenstvo.
- Praktické odporúčania z diskusie zahŕňali presťahovanie sa do vlastného bývania, nastavenie hraníc so svokrou, akceptovanie vzťahu dieťaťa k babke a využitie babkinej pomoci na nerušené venovanie sa novorodencovi.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo sa dieťa po príchode súrodenca upína na babku namiesto matky?
A: Diskutujúce uviedli, že babky často “rozmaznávajú” a dovolí dieťaťu viac, a zároveň dieťa vidí, že maminka má menej času, takže sa prirodzene upína na inú blízku osobu.
Q: Ako znížiť pocit „vytesnenia“ u staršieho dieťaťa po narodení bábätka?
A: Odporúčané konkrétne kroky boli viac jedno-na-jednoho času s dieťaťom, zapojenie dieťaťa do jednoduchých úloh (napr. „pomôž pri kúpaní“, „zalep plienku a mamička ju prelepi“) a čítanie, kreslenie či spoločné prechádzky cez víkend.
Q: Môžu tieto pocity matky súvisieť s popôrodnou depresiou?
A: Viaceré príspevky pomenovali popôrodnú depresiu ako možnú príčinu („máš po porodnu depresiu“, „moze to byt aj poporodna depresia“) a radili zvážiť vyhľadanie odbornej pomoci, ak pocity pretrvávajú.
Q: Pomôže presťahovanie sa vedľa svokrovcov alebo úplne preč?
A: V diskusii bolo uvedené, že presťahovanie sa do vlastného bytu môže situáciu zmeniť k lepšiemu; viaceré príspevky spomínali plánované presťahovanie ako konkrétny krok na zlepšenie vzťahu.
Q: Ako komunikovať so svokrou o časoch starostlivosti a hraniciach?
A: Diskutujúce odporúčali otvorene sa porozprávať so svokrou a dohodnúť konkrétne limity, koľko času môže tráviť s dieťaťom, a zároveň oceniť pomoc, ktorú starí rodičia poskytujú.
Q: Čo robiť, ak má starý rodič problémové správanie (napr. alkoholizmus), ale dieťa sa mu upína?
A: Diskusia uviedla, že aj pri problematickom správaní sa dieťa môže na starého rodiča upnúť, odporúčania sa rozchádzali medzi akceptovaním vzťahu a potrebu opatrnosti; nie je tu jednoznačné riešenie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Upínanie sa dieťaťa na starého rodiča po príchode súrodenca je bežné a nie je nevyhnutne známkou zlého rodičovstva.
- Zvýšenie spoločného času s dieťaťom, zapojenie ho do starostlivosti o súrodenca a požiadanie partnera o pomoc sú praktické odporúčania uvedené viacerými diskutujúcimi.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci považujú matkin pocit „ochladenia“ voči dieťaťu za príznak popôrodnej depresie, zatiaľ čo iní to považujú za normálnu, prechodnú žiarlivosť; obe možnosti sa uvádzajú ako alternatívy.
- Niektoré príspevky odporúčajú „nebojovať“ so svokrou a využiť jej pomoc, zatiaľ čo iné navrhujú nastaviť hranice alebo presťahovať sa; diskusia nevyjasnila jednotný prístup.
Otvorené otázky
- Kedy presne treba vyhľadať odbornú psychologickú pomoc pri pocitoch „ochladenia“ alebo možnej popôrodnej depresii?
- Do akej miery zmení situáciu trvalé presťahovanie sa mimo domácnosti svokrovcov?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
šumivé magnézium, popôrodná depresia, psychologické poradenstvo, čítanie a kreslenie ako aktivity na posilnenie väzby, zapájanie dieťaťa do pomoci, ADHD
Miesta a osoby
žiadne
@sarinka2012 ano mna tiez trapi ako sa na to pozeram..ja si hovorim ze ona nechape preco a hlavne ze je jej dobre a ze ju lubia zo vsetkych vnucat najviac a to fakt..cnwm preco to citim..
@bublinka23 aj u mna to take bolo a tiez to asi urobilo svoje ale druhu si uziva, naplno ...a mala tiez dovoli svokre to co mne nie vtedy sa citim hrozne hlavne ked vidim ze svokor ma z toho ohromnu radost je to dost zakerny clovek...
Milá mamka...ja si myslím že problém je v tebe..ale ty za to nemôžeš...je to šialenstvo batola a novorodenec..prešla som si tým...čo chcem ale povedat...skús prestat so svokrou bojovat...deti vedia intuitívne vycítit nepohodu ktorú v sebe nosíš...dieta je dieta robí veci reflexne a tak ako to cíti deti nevedia klamat...preto sa skús zamysliet nad tým prečo???Akby si sa skúsila zamysliet nad svokrou čo asi cíti, či by nebola radšej aby ste aj vy 2 mali k sebe blízko...podla mna ak by ste robili veci spolu..napríklad navrhni maej či idete vy baby robit pirohy??? alebo si urobte babskú jazdu do cukrárne...viem že máš drobčeka...nech ho skúsi zabavit oetc a najdi si na nu cas...nemožes v sebe pestovat tie pocitiy ochladnutie...ty si mama ty si dospelá nie dcérka...podvedome ju takto učíš pestovat negatívne vztahy...skús sa zdoverit svokre že ta to trápi...že s tým potrebuješ pomoct...a sbad nieje až taká zlá...ved ti vychovala manžela...porozmýšlaj...držim palce
😉
@marca1331 A presne tak si to treba ja hovoriť a skusiť na tom najsť pozitiva,ktorych je urcite kopa,nemaj strach,tvoju dcerku ti nikto nikdy nevezme a bud rada že je lubena,ja mam to iste štastie co sa babiciek tyka,ale poznam rodiny,kde lasku starych rodicov ani nepoznaju,nehovoriac o pomoci ktoru vedia babicky poskytnuť - pre mna na nezaplatenie.
mama je mama a babka babka ,mama musí aj vychovávať,vynadať,riešiť veľa vecí naraz aj s mimikom,ako píšeš,no babka veľa vecí jejurčite dovolí,a to deti v jej veku samozrejme chcú,ale ty sa netráp a bud mamou ona to určite ocení ked vyrastie a babke treba určiť kolko času s ňou može tráviť,určite nie velmi vela, porozprávať sa so svokrou a viac času musí byť dcéra s tebou,starí rodičia majú pomáhať len občas....
Ja mam taktiez podobny problem s mojou 3rocnou dcerou, vsetko moze iba babka, ja nic.Ten zlom nastal,ked som priniesla z porodnice mladsiu sestricku,samozrejmne,ze som sa viacej venovala malej ako jej.A ona presla hned na svokru,dokonca jej zacala hovorit mama.Tiez som z toho bola cela hotova a bolo mi to strasne luto.Uz iba cakala kedy pride babka z prace a hned utekala za nou. Vyriesila som to tak,ze som sa jej zacala viacej venovat (mensia ma uz pol roka, tak si pekne sedi pri nas) a ja starsej citam,kreslime,modelujeme a ked pride babka,tak sa jej pozdravi,ale ostava pri mne,za nou uz neuteka 🙂
Ja by som Ta chcela len podporiť, že naozaj nie si sama... U nas je to u dcerky tiež len samé "ocinko"... Aj keď si ublíži, poviem jej, že jej to pofúkam a ona len skloní hlavu a povie "ocinko". Tiež mi to vždy príde ľúto... niekedy mi je až do plaču, ale potom si poviem, že ocko nie je s ňou tak často ako ja, tak si proste užíva každú chvíľku keď je doma. Možno prvý rok bola také moje lepidlo a potom už len ocko a ocko...
Zasa to bola veľká výhoda keď sa nám narodilo druhé bábo.... aspoň na mňa tak nežiarlila lebo mala svojho ocka. Teraz to máme podelené Leuška ja ockove lepidlo a Lucas je to moje 🙂
Presne ako napísali aj iné maminky... hold... sme s nimi najviac, sem tam aj zvýšime hlas, aj zakazujeme a prikazujeme a uznaj každé dieťa uprednostní "anarchiu", teda že môže robiť čo chce... poprípade, že môže zjesť cukríkov čo vládze... to sú veci, ktoré maminy väčšinou nedovolia a deti ich milujú 🙂 A práve toto im väčšinou umožnia starí rodičia (vidím to u nás) a niekedy aj ocinkovia 🙂
Neptráp sa... sme tu na to, aby sme z našich detí vychovali slušných a láskavých ľudí a v prvom rade, aby sme ich milovali také aké sú....
Niesi zlá matka. Dieta inklinuje k tomu kto sa mu venuje ... Keďže ty nemáš toľko toho času tak je s bábkou. Nie si zlá zapamätajú si len toto MAMA JE LEN JEDNA!
@marca1331 Ahoj velmi dobre viem o com pises,ja tym trpim uz par rokov.Dcera mala rok aj tri mesiace ked sa nar syn a snim boli starosti uz od nar.Vyzadoval si vela mojho casu a na dceru,nie ze by mi neostaval vzdy som si ho nasla ale nebolo ho tolko kolko by potrebovala a tak sa uchylovala k mojej mame.Kazdy den som s nim chodila k lekarovi cvicit a tak bola s mojou mamou,bola som s nim mesiac v nemocnici takbola pri mame,a tak s nou aj teraz ma dcera lepsi vztah ako somnou.Teraz maju 8r a 7r a syn je prvak ma ADHD je integrovany ale aspon dcera je sikovnaaaa.