Keď sa nevytvorí puto medzi matkou a dieťaťom?
Ahojte, mám takú otázku možno divnú. Na začiatok chcem napísať že svoju dcérku nadovšetko milujem. A týmto problémom nejak extra vnútorne netrpím, nakoľko nemám čas sa moc nad tým zamýšlať. Ale predsa dnes mi napadla taká myšlienka. Mám krásnu 16 mesačnú dcérku, veľmi šikovnú, samostatnú od malička. Vyžadovala síce veľa pozornosti, veľa plakala, veľa sme sa nosili, spoločne spíme do teraz, rok cca som ju kojila, ale všetko sme zvládli, samozrejme začiatky ako prvomamka pre mňa boli náročné. Príde mi ale, že absolutne vôbec na mňa nie je naviazaná. Som s ňou každý deň od rána do večera, raz to týždňa si ju berie moja mamina alebo svokra. Vie že som jej mama, ale žiaden plač keď odídem (bolo obdobie separačky asi mesiac, ale nič hrozné, 2 minúty poplakala, alebo to vyriešilo nejaké jedlo, poprípade cumlík). Na jednej strane je to fajn, nemám problém ju nechať u svokry alebo s mojou mamkou na celý deň, podľa mňa si na mňa ani nespomenie 😃, ja aspoň nemám výčitky. Samozrejme sa k nej správam s rešpektom a pokojom. Akože je bežné, že keď jej niečo nedovolím, pleskne sa mi o zem, alebo plače. Vždy sa snažím ale vtedy odviesť jej pozornosť, rýchlo sa upokojí a ďalej fungujeme. Ale teraz som tehotná opäť a ja rozmýšlam nad tým, či som pri dcérke nespravila niekde chybu, keď to takto cítim. Keď je situácia že prídeme pre ňu k mojej mamine alebo svokre a je tam aj môj muž, vôbec sa z nás nejak neteší, a ťahá sa na ruky skôr k manželovi. Ten s ňou je fakt že málo, lebo veľa pracuje, k tomu máme rozostavaný dom - takže rozumiem, že má taký oteckový deficit, a somnou proste je každý boží deň. Dcérka neplačne ani za mojou svokrou ani mamou keď od nich ide preč, len mi to príde také divné. Všetky ostatné deti keď chodíme na cvičenia, tak maminky len odídu na WC a po chvíľke mamu hľadajú, a hneď plačú. Táto moja je taká samostatná, že si ani veľakrát nevšimne že tam niesom 🤣. Je to povahou dieťatka, alebo som niekde pochybila?? Ďakujem za odpovede 🙂
Moja je len máličko staršia a tiež ostane bez problémov hocikde a celkovo to má podobne 😊 teraz nedávno sa prvykrat stalo že sme prišli do známeho prostredia kde bolo 5 neznámych ľudí a hanbila sa, neodtrhla sa odo mňa ale neplakala. Inak tiez ostane s babkami, s dedkom, s krstnou s hocikým a ani si nespomenie na mamu
@lussy1994 mne sa to nezda ok, ja som tiez skor zvyknuta, ze deti su na matky naviazane a podla mna to je zdrava vazba, ze dieta ma byt v takomto utlom veku silno naviazane na matku.
A taketo male deti som nikdy nikam neodkladala na cely den, nezda sa mi to ok.
Povaha, chill 🙂 tvoje tehotenske hormony biju o 106
@cyberk Práve, že som to pociťovala aj keď som nebola ešte druhýkrát tehotná. U dcérky pozorujem cca od toho 6teho mesiaca, že je veľmi samostatná. A ja som celkovo taká vychillovaná osobnosť, že som to moc neriešila, práve naopak užívam si ten jeden deň, keď ju nemusím mať na starosti a môžem vypnúť trošku ☺️. Len sa bojím aby to nemalo nejaký dopad na náš vzťah, poprípade čo pri druhom zlepšiť. Myslím, že každá mama čo chce byť lepšia, trochu o sebe pochybuje. Veď nikto nie sme dokonalý 🙂.
Mám to veľmi podobne a som za to nesmierne vďačná. Teším sa, že deti nie sú na mňa extrémne naviazané . Žiadny stres, môžem odísť bez toho, aby mali záchvaty plaču a separačnu úzkosť. Teš sa.
Môj syn v takomto veku by šiel aj s čertom rohatym. Žiadny strach, žiadne fnukanie
Potom sa to zmenilo. Nie všetky deti su urevane a nalepené na matke.
Sú deti ktoré majú istotu, vedia kde sa vrátiť, dôverujú ľuďom a je to v poriadku
@lussy1994 mne sa to nezda ok, ja som tiez skor zvyknuta, ze deti su na matky naviazane a podla mna to je zdrava vazba, ze dieta ma byt v takomto utlom veku silno naviazane na matku.
A taketo male deti som nikdy nikam neodkladala na cely den, nezda sa mi to ok.
@anonym_760199 Podľa mňa je to v celku normálne, teraz už neni doba kedy deti vychovávajú celé rodiny. 95% je to starosť maminky, ktorá ale aj tak potrebuje mať stále chvíľku pre seba. A kedže manžel stále pracuje, a ja mám po blízku starké, využívam to. Nevidím v tom nič zlé, dieťa nemôže poznať len svoju maminku a okrem toho nič.
@lussy1994 Ja na tom nevidim nic extra zvlastne, vobec to nie je pravidlo, ze deti za blizkymi placu. Moj syn ma 6 rokov a je na nas velmi naviazany, je velmi kontaktny a zdielny a stale by najradsej pomaly aj na zachod so mnou chodil, ale zaroven nikdy za nikym z nas neplakal, ani raz. Takisto velmi rad chodi k babke a dedovi, tesi sa strasne, ked ma ist, ale ani jediny raz neplakal, ked sa s nimi lucil. Nemal ani ziadnu separacku. Tak nejako asi veri, ze sa so vsetkymi zase uvidi.
Ja ked si spomeniem na svoje detstvo, tak odkedy si pamatam, tak som nikdy tiez za nasimi neplakala. V skolke absolutne a dokonca ani ked som ostala bez nich v nemocnici. Proste som sa citila bezpecne aj v cudzom.
@lussy1994 ze chce otca, je normalne, lebo je pre nu vzacnejsi. Aj moji to tak mali. Plus je dievca a ja na neterkach vidim, ze su oteckove. Ja mam 3ch a ti su mamkaci od mala.
Ano, moji chodili za mnou aj na wc 🤦♀️, ale za babkami neplakali, iba za mnou.
Myslim, ze je to povahou a urcite si nic nepokazila pri dcere.
Aj separacka je na etapy..takze este moze opat prist a podla mna aj pride.. par mesiacov, teraz sa este neboji, teda v zmysle ze neuvedomuje mozno az tak veci.. staci mesiac dva a moze to byt ine.. ale mozno aj nie, kazde dieta je ine.. mozno to pride so ziarlivostou pri mladsom dietati..ktovie
U nas bolo okolo roku a pol
Netrap sa tym, kazde dieta je ine, neurobila si nikde chybu
@lussy1994 dcerka je v pohode, neboj sa. to je povaha a jednoducho v Tebe ma istotu, o ktorej nema pochybnosti. moj treti bol taky, ten sa aj na prechadzke, stacila chvilka nepozornosti, hocikedy otocil a siel, kam ho nohy niesli. raz sa nam takto stratil, sme ho piati desat minut po sidlisku hladali, ja uz v hlave, ze vbehne pod auto kdesi, uniesli ho... to este ani tri roky nemal, no zazitok na cely zivot...
inak aj doma, cista pohoda, aj hodinu obsedel pri duplo, neskor legu, teraz si pol dna vie kreslit.
ale zase ma to aj vyhody, neboj. napr. do skolky siel uplne v pohode, ani raz neplakal, spokojne sa tam hral a zapajal do vsetkych aktivit, pri besiedkach vystupoval aj so solami. teraz v skole je tiez spokojny.
nehovorim, ze mi to vzdy lahko padlo, ked nar. na ihrisku deti kamosiek kazdu chvilu ku nim chodili a moj zaujaty hranim ku mne prisiel az ked som ho zavolala, ze odchadzame.
Môj mohol do 2 rokov zostať u babky aj celý deň a keď som prišla za ním tak sa na mňa pozrel a hral sa ďalej. Po 2 rokoch sa to úplne otočilo a plače “maminka, maminka” aj keď idem u našich na wc a na chvíľku ma nevidí. Môže sa to u vás celé ešte zmeniť.
Dcerka mojej svagrinej plakala, ked sa mala od babky vratit k matke. Ale svagrina nebola ukazkova mama, mala k svojim dceram vlazny vztah a casto ich kritizovala. Uz v dvoch rokoch vraj boli velke a mali vsetko vediet.
žiadne iné problémy nie sú? to nie je podrývacká otázka, vôbec nie. Len nechcem napísať čo si o tom myslím.
Povaha, chill 🙂 tvoje tehotenske hormony biju o 106