Výchova deti - realita versus teória
v tejto teme chcem nacat problematiku vychovy deti, najma pokial ide o surodenecku rivalitu a to v kontexte teorie a praxe. Totiz, teoria hovori, ze rivalita medzi surodencami je prirodzeny jav. Rovnako prirodzene je nechat deti, aby sa naucili zvladat hadky a nezhody. Rodic nema vraj zasahovat, moze usmernit, ale deti sa maju ucit zvladat taketo situacie same. Ok. To je teoria.
Prax ci realita je o dost ina. Najma, ak si precitame iks tem o susedskych vztahoch a co vsetko ludom vadi! Bohuzial, trend v tejto krajine je, ze vacsina zijeme nahromade, v hromadnych bytovkach! Smola. Prostredie k naplneniu teorie nulove! Preco? Lebo! Ludom prekaza detsky vresk, jakot, piskot. Pritom je to kazdodenna realita kazdeho rodica dvoch a viacerych deti! Ako mam nechat deti naucit sa zvladat tieto situacie ak ich nesmiem nechat jacat lebo inak bude mat nejaka suseda potrebu nas riesit ci komentovat??? Ako sa to vlastne da? Vychovavame teda deti spravne, v podmienkach dnesnej doby? Ked sa od nas vyzaduje neustale peskovanie, tlmenie, zasahovanie, brzdenie a potlacanie u deti toho co im je vlastne a na com sa ucia medziludskym vztahom??? Ja zasahujem denne. Niekolkokrat. Ano, deti sa mi zeru. Niekedy su v pohode a niekedy som zrela na okamzity odvoz do Cajle! Zeru sa aj pre zrnko prachu. Nepomaha nakricanie, plesnutie po riti. Akonahle sa vzdialim, su v sebe zas. Zabit? Predat? Odovzdat do Domova? Celkom isto. Viem si predstavit, ze by to zopar susedov schvalilo. 😀
Pytam sa kdekoho, dospeleho, starsieho, aj mladsieho ako to bolo medzi nimi ako surodencami. Odpoved je vzdy ta ista - zrali sme sa ako psi! Je to normalne, prirodzene, robia to vsetky deti. Tak preco do kelu mam mat pocit, ze to robia len tie moje deti a mam byt z toho na nervy?
Som toho nazoru, dospievam k nemu postupne, ale coraz viac mam jasno, ze takeho hromadne byvanie je uplne neprirodzene. Musime sa znasat navzajom a musime brat neustale ohlady aj ked je to absolutne proti prirodzenosti, co sa vyvinu deti tyka! Od deti sa ocakava, ze im nepadnu hracky - v dnesnej dobe by sa mali rodit s vyvinutou motorikou, nesmu pistat, musia sa rodit uz s recovymi znalostami a najlepsie by bolo ak by sa rodili uz vzdelane, filozoficky zamerane a od narodenia sedeli priklincovane na gauci, s polickymi tezami v rukach!
Pribuda psychickych ochoreni, neuroz, depresii , ludia su podrazdeni....cuduje sa niekto? Ja sa uz prestavam. Ak maju deti od mala zazivat neustale neuroticke peskovanie toto nerob, bud ticho, nehraj sa tak ci onak....moze vobec takyto clovek byt vyrovnany? Poskytuje vlastne tato doba to co generaciam pred nami - sice prisnost na jednej strane, ale volnost a prirodzenost na strane druhej? Uz o tom zacinam pochybovat.
Aby sme sa rozumeli - prejavy, ktore rodic dokaze plne ovplyvnit tu teraz nemam na mysli. Ako jazdenie doma po plavacke na odrazadle, ci skotacenie v byte na sposob futbaloveho ihriska. Ale pisem tu o prejavoch, ktore jednoducho clovek neovplyvni ani keby sa na usi staval a to preto, ze su proste normalnym vyvojovym javom a presli sme si tym vsetci. Aj ti co pindaju nasledne v temach o susedoch ako im prekaza to ci ono. Aj ti boli male decka a asi by ich rodicia vedeli rozpravat kolkokrat im uzrali z nervov. No zabudlivost sladka to zalezitost....
P.S. tema je na zamyslenie, nie na ventilovanie si vlastnych frustracii a poukazovanie na vychovu ci nevychovu toho ci onoho. Ok? 🙂 😉
Stručné zhrnutie
- Súrodenecká rivalita je prirodzený vývojový jav a v diskusii sa odporúča zasahovať hlavne pri ohrození alebo opakovanom neprimeranom správaní detí.
- Bytové bývanie s plávajúcou podlahou a malými miestnosťami zvyšuje konflikty a hluk; diskutované riešenia zahŕňajú viac pobytu vonku, položenie hrubého koberca, presťahovanie do rodinného domu a rozdelenie detí do samostatných izieb.
- V diskusii bol spomenutý individuálny prípad, že starší syn „vyfasoval lieky od psychiatra na potlačenie neurozy“, pričom použitie liekov zostalo v diskusii nešpecifikované a kontroverzné.
Q: Ako znížiť hluk detí v byte?
A: Odporúčané praktiky v diskusii sú položiť hrubý koberec, presunúť hlučné aktivity von, odstrániť odrážadlá z miestností s plávajúcou podlahou a v prípade potreby rozdeliť deti do samostatných izieb.
Q: Kedy by mal rodič zasiahnuť pri hádke súrodencov?
A: V diskusii rodičia uvádzali, že zasiahnuť treba pri riziku ublíženia, pri opakovanom nevhodnom správaní alebo keď „rev naberie na decibeloch“; inak mnohí odporúčajú nechať deti riešiť konflikty samé.
Q: Je presťahovanie do domu efektívne riešenie hlučného bývania?
A: Viaceré príspevky tvrdia, že presťahovanie do rodinného domu a získanie väčšieho priestoru výrazne znížilo potrebu častých zásahov rodičov a napätie so susedmi, pričom rodiny spomínali hypotekárnu záťaž ako významnú obetu.
Q: V akom veku bolo bežné púšťať deti von samé a ako je to dnes?
A: Rôzne spomienky v diskusii uvádzali, že v minulosti rodičia púšťali deti samé už od približne 4–8 rokov; dnes viacerí rodičia považujú za bezpečnejšie väčší dohľad, najmä v mestskom prostredí ako Bratislava.
Q: Kedy v diskusii padla zmienka o psychiatrickej liečbe u dieťaťa?
A: Jeden príspevok uviedol, že starší chlapec „vyfasoval lieky od psychiatra na potlačenie neurozy“, avšak diskusia neobsahovala odborné detaily ani všeobecné odporúčania týkajúce sa indikácií.
Q: Ako riešiť sťažnosti susedov na detský hluk?
A: Navrhované prístupy zahŕňali komunikáciu so susedmi, technické úpravy (koberec), presun hlučných hier von a vyjadrenie požiadavky na toleranciu; niektorí diskutujúci tiež odporúčali „kašľať na to“ pri neprimeraných sťažnostiach.
Závery z diskusie
Zhoda
- Súrodenecké hádky a rev sú v diskusii považované za prirodzený a bežný vývojový jav.
- Pobyt vonku, väčší obytný priestor a koberce v byte sú opakovane uvádzané ako praktické spôsoby na zníženie hluku a konfliktov.
Sporné názory
- Niektorí rodičia presadzujú časté zásahy pri konfliktoch súrodencov na udržanie poriadku; iní odporúčajú nechať deti riešiť medziľudské spory samostatne, zásah len pri ohrození.
- Niektorí účastníci považujú presťahovanie do domu za nutné riešenie hlučného bývania; iní upozorňujú na finančnú záťaž hypotekou a preferujú kompromisné opatrenia v byte.
Otvorené otázky
- Ako dosiahnuť rozumnú rovnováhu medzi ochranou duševného zdravia dieťaťa a požiadavkami susedov na pokoj?
- V akom veku a za akých podmienok je bezpečné púšťať dieťa samé von v mestskom prostredí?
- Aké sú jasné odborné indikácie pre psychiatrickú liečbu u detí s výraznými prejavmi úzkosti alebo „neurozy“?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
odrážadlo, plávajúca podlaha, koberec, psychiatrické lieky, lieky od psychiatra na potlačenie neurozy, rozdelenie detí do izieb, presťahovanie do rodinného domu, hypotekárna záťaž, kľúč na krk, samostatné vychádzanie detí (spomínané veky 4–8 rokov)
Miesta a osoby
Bratislava, Petržalka
@siska53 veru, tak, aj v Petrzke sme lietali uplne slobodne. Normalne ma nostalgia chyta, ako tu tak citam tie spomienky.
Presne fra@, hry na medzi poschodi ci kadetade po schodisti si pamatam. Najma ked prsalo. Vadilo to ludom z baraku len ked sme uz ozaj nevedeli coby roupama. 😀 Boli take momenty, kedy sme sa smykali po zabradli ci pluli z najvyssieho poschodia....ehm...o zvoncekoch ani nehovorim. 😀 Jo a budky! U nas klasika - teta, dostali mandarinky, pre vas specialne debnicku. A rehoty.... 😀 O smiesnych menach ani nehovorim. 😀
My byvame v panelaku (este poslednych par mesiacov 🙂 ) a asi mame velmi tolerantnych susedov 😅 ja mam dve upistane baby, ktore sa vecne zeru, jedna ide okolo druhej, tak do nej rypne, a uz to ide. Navyse maju spolocnu izbu, takze hadky, natahovacky a vreskoty su na dennom poriadku. No a do toho este drobec, ktory v jeho takmer 15 mesiacoch vie tak vrieskat, ze mi az v uchu piska - mam take podozrenie, ze sa to naucil od bab. Ja ich musim trocha usmernovat, lebo byt mame pomerne maly a ja mam len jedny usi a nervy. Tak obcas vrieskam pre zmenu ja, nemiesto nich 😀 😎
Kazdopadne za posledne roky som sa zmierila s tym, ze sme proste hlucna domacnost, co uz.
Ked sa s nimi uz ozaj neda a su decka v sebe nonstop, tak ich rozdelujem - jedna ide do jednej izby, druha do druhej.
Co sa tyka psych. problemov a vecneho obmedzovania - ja vzdy len oci otvaram, ked idem po mladsiu do skoly. To je len drezura 😒 Nebehaj po chodbe! Stoj na mieste! Co tu tolko tancujes, cakaj pri stene! - kricia po detoch, ktore sa konecne po niekolkych hodinach ucenia postavili z lavic. Ja chapem, ze si mozu ublizit, ked budu vsetci behat, ale aj tak mi to pride hrozne, proste zly system.
@esterba nie, mňa nepúšťala . . . bývali sme v Petržalke . . . bolo to asi pred 24 rokmi . . . pamätám sa, že som sa jej stále pýtala, kedy pôjdeme von . . .lebo som mohla ísť len s ňou . . .na viac si nepamätám. Potom sme sa odsťahoval do lesa a to už bolo o inom 🙂