Výpady voči druhým deťom. Máte podobný problém?
ahojte, nas Simonko ma 1,5 roka a hrozne rad skriabe druhe deti (najma v kocikoch) do tvare. nie je to vsak unho prejav agresivity (nie je nahnevany a celkovy prejav je priatelsky). mate aj vy podobny problem? vysvetlovanie, ze to boli atd. je bezvysledne. davam nanho pozor, ale nie vzdy to ustriehnem....
Stručné zhrnutie
- U detí vo veku približne 9 mesiacov až 1,5 roka sa často vyskytuje škrabanie, fackovanie alebo odtláčanie iných detí, pričom rodičia v diskusii uvádzali, že ide najčastejšie o neúmyselný skúšajúci alebo hľadajúci pozornosť prejav, nie o prejav hnevu.
- Rodičia v diskusii odporúčali dôsledný dozor pri hre, okamžité odvedenie dieťaťa z konfliktnej situácie, opakované vysvetľovanie, skrátenie nechtov a v prípade pretrvávajúceho správania aj odchod domov ako praktické riešenia.
- V diskusii sa uvádza rozpor medzi rodičmi: niektorí používajú „vrátenie“ správania alebo capnutie po zadku ako dôsledok a hlásia jeho účinnosť, zatiaľ čo iní uvádzajú, že fyzické tresty nefungujú.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo batoľatá škriabu alebo bijú iné deti?
A: Diskusia uvádza viaceré príčiny: nedostatok jemnej motoriky (napr. „chce pohladkať, ale nemá cit v ruke“), skúšanie hraníc už od okolo 9 mesiacov, hľadanie pozornosti, napodobňovanie správania iných detí a obranné reakcie pri obhajobe hračiek.
Q: Ako naučiť dieťa, aby neubližovalo iným deťom?
A: Odporúčané metódy v diskusii sú: pravidelné a konzistentné vysvetľovanie, okamžité odvedenie z miesta udalosti, ukázať že „to bolí“, dôsledný dozor pri hre, skrátenie nechtov a v prípade opakovaného správania odísť domov.
Q: Čo robiť na ihrisku, keď moje dieťa ubližuje iným?
A: Rodičia radia byť pri dieťati stále prítomný (nesediac len pri káve na lavičke), zasiahnuť okamžite, upozorniť druhú mamu a v prípade potreby dieťa odobrať alebo odísť, aby sa správanie neprenášalo.
Q: Ako reagovať, keď iné dieťa útočí na moje dieťa?
A: V diskusii sa odporúča porozprávať sa s rodičom agresívneho dieťaťa, venovať pozornosť napadnutému dieťaťu (ignorovať agresora, čím mu ubudne pozornosť) a podľa niektorých riešení obmedziť spoločné stretnutia, kým sa správanie nezmení.
Q: Pomôže capnutie alebo fyzický trest pri takomto správaní?
A: Názory sú rozdelené: niektorí rodičia uviedli, že capnutie po zadku alebo fyzický trest nezaberá, zatiaľ čo iní uviedli, že jemné „vrátenie“ správania (napr. ľahké capnutie) dieťa usmernilo; ide teda o spornú a nekonzistentnú skúsenosť.
Q: Kedy zvážiť obmedzenie kontaktu s rodinou či kamarátmi kvôli agresívnemu dieťaťu?
A: Jedna skúsenosť v diskusii uvádza, že sa odporúča obmedziť spoločné stretnutia alebo menej často chodiť na návštevy, ak agresívne správanie druhého dieťaťa spôsobuje strach vášmu dieťaťu a opakovane vedie k zraneniam alebo nočným prejavom strachu.
Závery z diskusie
Zhoda
- malé deti často nevedia, že svojím konaním ublížia, ide často o skúšanie hraníc alebo hľadanie pozornosti.
- treba dôsledný dozor pri ihrisku a pravidelné vysvetľovanie, pričom rodičia by nemali sedieť len pri káve a ignorovať situáciu.
- praktické preventívne opatrenia zahŕňajú skrátenie nechtov a okamžité odvedenie dieťaťa z konfliktného kontaktu.
Sporné názory
- niektorí rodičia odporúčajú fyzické dôsledky alebo „vrátenie“ úderu ako efektívne upomenutie, zatiaľ čo iní tvrdia, že fyzické tresty sú neúčinné a škodia.
Otvorené otázky
- Kedy treba považovať opakované škrabanie alebo bitie za signál na vyhľadanie odborníka (psychológa/pediatra)?
- Ako efektívne a konzistentne naučiť empatii a jemnosť deti, ktoré majú sklon ku hrubosti?
- Aké dlhodobé metódy sú najúčinnejšie pri znižovaní agresívneho správania u batoľat bez použitia fyzických trestov?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
capnutie po zadku, vrátenie úderu ako dôsledok, vysvetľovanie, odvedenie/odchod domov, stráženie/dôsledný dozor, ostrihané nechty, naučiť sa brániť, ignorovanie agresora/odobrať pozornosť, presmerovanie pozornosti
Miesta a osoby
žiadne
ahojte, tak my zase stojime na tej druhej strane ... vysvetlim
s mojou terajsou najlepsou kamaratkou sme sa zoznamili v porodnici. Mame rovnako starych synov i ked ten nas je narodeny o dva mesiace skor, nie je rozdiel vidiet. Problem nastal pred par mesiacmi. Kamaratkin maly je velky bitkar. Skor by som povedala, ze si uvedomuje, ze robi zle. Dokonca sa na tom riadne zabava. Bezdovodne udrie kohokolvek a ked sa mu povie ze to nesmie zautoci este silnejsie. Neprejde minuta aby nezautocil znova. Nas Maxino je velky kludas, ale v poslednej dobe pri jeho utokoch zacne velmi plakat. Hadze do neho hracky, bucha ho po hlave, chrbte, je schopny pokusat do krvy. Max ma z neho strach ... dokonca som si vsimla, ze sa zacal stranit aj ostatnych deti na ihrisku ... ked sa k nemu priblizi nejake dietatko a podava mu napriklad lopatku tak zacne zmurkat ocami a cuvat ... V noci sa parkrat zobudi s placom a krikom "baaaaa baaaaa", tymto vyslovuje ak citi bolest, ci uz pri pade alebo udere od tohto kamarata. Neviem, ci si to mam s tymto spojovat.
Manzel ho ucil, ze sa ma branit. Ale dopadlo to tak, ze zacal buchat vsetkych naokolo, len nie dotycneho 😅 tak sme s tym prestali.
Ma len 15 mesiacov, nemal by sa ucit bit a branit sa, mal by objavovat svet, hrat sa, smiat sa, tesit sa z malickosti ...
Kamaratka na mna pozera ako na privelmi starostlivu matku ... ano skoro sme o neho prisli pri porode a niekolko dni po nom sme nevedeli ci vobec prezije ... je pochopitelne, ze sa ho snazim chranit, hlavne ak sa este nevie branit sam ...
Ak by sa to stalo na ihrisku tak ma to tak netrapi, ale ak to mame "na tanieri" skoro kazdy den uz mi to nie je jedno. Uvazujem nad tym, ze kym sa spravanie maleho bitkara nezmeni nebudeme sa s nimi stretavat tak casto. Na druhej strane, nechcem aby z mojho syna vyrastol bojko. No zda sa mi primaly aby riesil vo svojej malej hlavicke taketo veci. Myslela, ze taketo problemy nastanu az ked zacne chodit do skolky....
ked sme sa prestahovali, maly mal 18m a dovtedy sa nejako nestretal s rovesnikmi a prve pokusy, ze nas capol u neho velmi rychlo presli, lebo ked nepomohol zvyseny hlas a "nono", pri nasledujucej akcii zistil, ze existuje aj reakcia - vratila som mu capnutie - samo, ze uplne zlahka a on po druhom raze pochopil, ze asi ked sa to nepaci jemu, tak sa to nepaci ani druhym. a mali sme pokoj.
voci inym detom bol mierumilovny, no ako spominate, na ihrisku sedeli aj bitkari. cim vacsi bitkar, tym intenzivnejsie sedela mama na zadku ako keby sa nechumelilo.... ktora mama necha otlkat svoje dieta? tak som to riesila tak, ze ked sa maly agresor blizil k malemu - na dietati vidno, co chce urobit - jednoducho som mu zakazala ublizit malemu s tym, ze ked ho buchne, tak mu to ja vratim - a povedala som to nahlas, ze to poculi aj lavickove maminy. a agresorovi som to vratila
elize, mala by si sa porozpravat s kamoskou, ze sa ti to nepaci a spolu by ste mali spolupracovat, aby to jej maleho prestalo bavit. Ked udrie tvojho maleho, tak sa obidve venujte tvojmu malemu a jeho si nevsimajte. To by mu malo pomôct uvedomit si, ze to co robi, neni dobre , ze po tom si ho nikdo nevsima a o to detom ide potrebuju byt stredobodom pozornosti. Hovori sa , ze sa nesmie medzi detske hadky postavit dospely, ale mas pravdu, ze su este na to maly, aby to riesili. To, ze ho manzel uci branit sa , maly este tomu nerozumie. V noci je mozne , ze sa tvojmu malemu o tom sniva, ak sa to bude zhorsovat, tak potom asi vazne porozmyslaj o tom, ze nebude chodit spolu von, aby maly nemal z toho este väcsiu travmu. Neboj sa , ze s tvojho maleho vyrastie bojko, on je este malicky a potrebuje aby si ho branila, ked bude starsi poradi si aj bez teba. 😉
mne sa stalo, ze sme boli s Matkom v hrackarstve, maly si pozeral auticka a tu pribehol maly chlapec asi 2 rocny a zacal utocit na Matka, stale do neho strkal, robil mu zle, bral mu vybratu hracku. Matka toho chlapca stala opodial a len sa divala, vobec nezasiahla. Nemala som naladu a tak sme isli od toho chlapca prec a ten nas stale prenasledoval, skoro som stratila nervy a ked do Matka vrazil tak ze spadol, tak som len dost hlasno povedala, Matko ideme prec, to je velmi zly chlapec, mal si mu to vratit. Ked som platila pri pokladni tak ten agresivny chlapec pribehol a uz zaplatenu hracku malemu vytrhol a chcel odist, tak som mu ju vzala a prisne mu povedala, ze mu capnem po zadku. A ta matka ako taka nezucastnena len pozerala a nic nepovedala.
ahojte, tiež sme mali takýto problém, no on škriabal, ale nechtiac, on tak akoby chcel pohladkať, len nemal cit v ručičke na hladkanie ešte, no a najhoršie ako píšete, reakcia rodičov, tým nevysvetlíš, že on nechcel ich dieťaťu ublížiť.... ale už s tým prestal, už vie pohladkať, ale pubertiakov bije 😀 hlavne švagra 16-ročného, ale tiež nie stále a keď sa mu povie prestane, tak sa to dá ustrážiť. Len trpezlivosť a vysvetľovať, vysvetľovať..... hračky si tiež občas bráni, ale sa aj podelí, tak som rada