Aké to je byť jedináčikom?

Úplne v pohode to je. Veď ani súrodenci nie sú záruka toho, že budú parťáci a vždy stáť pri sebe.
Ja som vyrastala ako jedináčik a nikdy som sa necítila osamelo, skôr mi kamošky závideli, že nemám večne na krku mladšieho súrodenca alebo že mi nerobí zle starší 😂
Čo sa týka socializácie - rodičia mali partiu s ktorou sa pravidelne stretávali, stanovačky, chaty, lyžovačky, letné dovolenky, všetci mali deti takže sama som fakt nikdy nebola.
Dcéra je tiež jedináčik a je na tom úplne rovnako - na jednej strane vlastný komfort a keď je chuť, tak vždy sa máme s kým stretnúť, o nejakej osamelosti nemôže byť ani reč.
Ja neviem kde to poniektoré nabrali, že byť jedináčik je nejaká tragédia a handicap, asi aj zťp preukaz by na to dávali ako to tak čítam 🙄
Všetko má svoje výhody aj nevýhody a ani jedno nie je lepšie alebo horšie.

Podľa mňa toto sú individuálne veci - tak ako všetko.. niekomu byť jedinacikom / mať jedinacika vyhovuje, niekomu zase nie a na detstvo má zle spomienky.. ja som vždy chcela veľa detí, aj viac ako mám - neviem nejako racionálne odôvodniť prečo, proste som chcela.. ja mám troch súrodencov ale s väčším vekovým rozdielom, takže defakcto tiež taky jedinacik a chcela som mladsieho brata.. nakoniec mi moja sestra dala o 9r mladsiu neter a beriem ju ako sestru 😅nemyslím si však že byť jedinacikom je niečo strašné, ide o povahu ktorú dieta má a taktiež o to aký je rodič..

Vo svojom okoli vidim, ze plati (samozrejme su aj vynimky), ze jedinacikovia mavaju viac deti a naopak, ti co su z viacerych surodencov, sami maju menej deti - jedinacikom chyba spolocnost, tym z viacdetnych rodin klud - takze kazdy vlastne tuzi po tom, co nema... Ja som jedinacik a v detstve mi surodenec chybal - velakrat som sa citila sama, resp. som v kuse otravovala rodicov, aby sa sli so mnou hrat (najma vecer alebo v zime, ked bola skoro tma). Rodicia na mna boli dost upati, dlho ma nepustali samu von, lebo sa bali o jedine dieta. Naopak teraz v dospelosti, ked uz mam rodinu, mi surodenec nechyba. Ale keby som rodinu nemala, tak by som sa podvedome urcite bala, ze keby sa rodicom nieco stalo, zostala by som sama ako prst. Tak isto rodicia, keby sa stalo nieco mne, by to tazko rozchodili. Terajsou najvacsou vyhodou je, ze rodicia su tu len pre mna, pomozu mi so strazenim deti, s odvozom a pod. Naopak, kamosky, co maju surodencov, si zas posuvaju oblecenie, hracky po detoch... Jednoducho vsetko ma aj vyhody aj nevyhody. Autorke clanku odkazujem, aby nehadzala flintu do zita, manzel moze casom zmenit nazor. Mozno len potrebuje, aby prve dietatko odrastlo a ked uz bude samostatne, mozno to aj jemu zacne chybat. A este by si mohla skusit argumenty o druhom pohlavi, ak mate dievcatko, predostriet mu,ako by so synom napr. mohol chodit na futbal, a ak mate chlapca, na to je argument, ze dievcata sa podobaju na otcov 🙂

Ja som jedináčik a ako dieťa som to až tak necítila, ale ja nepotrebujem veľa ľudí okolo seba, mam len pár skutočných kamarátov, ale Teraz keď som dospela, mi súrodenec chyba a veľmi. Takmer som mala brata, ale zomrel počas pôrodu. Škoda, je mi to ľúto, rodičia su na mňa super fixovani. Keď je viac súrodencov, predsa len sa o rodičov postarajú spoločne, aj keď nie Vzdy to platí...
Pre svoje dieťa by som súrodenca chcela, nech nie je sama, keď my sa pominieme.

@jaja20 ved prave 😁

@komada suhlas, aj ja to tak vidim, mamy/jedinacikovia maju minim. dve deti, mamy z viacerych surodencov jedno... a najma je rozdiel, ci je jedinacik dievca alebo chlapec, este to podla mna dost zavazi

@denden77 🤗 vdaka... ja si aj myslim, ze je rozdiel, ci je jedinacikom dievca alebo chlapec... my tiez uz neplanujeme druhe, syn je aj dost narocne dieta sam o sebe, paradoxne kym bol malicky a vsetky kamosky a zeny s rovn. starymi detmi v noci spavali hodinu, dieta cez den nespalo a tak vsetko, u nas nie - spachtos, kludas....
teraz ma pomaly 3 - rovesnici ukecani partaci, ze si matky povedia okeej druhe v pohode, u nas nie / nerozprava, ta lenivost mu ostala - o odplienkovanie stale nema zaujem, a do skolky az o rok, ak vobec bude miesto,..takze my mame kvazi stale “mimino” 😅 druhe nie

Pozri, moje 7 ročné dieťa straaaaašne chcelo súrodenca. Sme v zahraničí. Začala som dávať pozor na kamoškinu dcérku, keď tak potrebovala postrážiť. A vieš, malej to iuž šlo na nervy. Že nech príde to dievčatko, ale nie tak veľakrát. To dievčatko má 2 roky. Kľudné a zlaté dieťa. Poslúcha im fakt na slovo. (zatiaľ)
Keď ju nevidela 2 týždne, tak dcérka zahlásila, že ju môžeme ísť navštíviť. A keď na ihrisku sa hrala s 4 ročným dievčatkom, tak zahlásila, že radšej to 2 ročné. Pýtam sa, že prečo? Lebo to 2 ročné robí to, čo ja poviem. 🤷
A teraz? Nechce mať súrodenca. Že to je na nervy. Že treba stále dávať pozor a vysvetľovať. 😂

Ja som bola jedináčik a nikdy som si nesťažovala. Celý deň v skole škôlke s kamarátmi až do vysokej, potom v práci, vôbec mi to nevadilo a necítila som sa sama. Teraz už rodičov nemám ale mam zas svoju rodinu. A potom snáď budu vnúčatá, človek si nemá ani kedy vydýchnuť a cítiť sa sám 😉 Muž má brata a vôbec sa nestretavaju ani si nerozumejú a to sú skoro v rovnakom veku. Ja mam 2 deti a ako súrodenci si zatiaľ tiež moc extra nevychádzajú, stále sa za niečo vadia, tak som zvedavá ci sa to vekom zmení. 🙄 Mam v okolí rôzne varianty. To človek nikdy nevie, niekto ma veľa detí a super si vychádzajú a niektoré sa až neznášajú a radšej by súrodenca nemali.

Jedinacikom byt je jedna topka. Ja som a nemenila by som. Bolo o mna vzdy super postarane, bola som na prvom mieste a mala som vsetko, nemusela sa s nikym delit. Mna by to otravovalo mat surodenca.

Manzel vyrastal sám a on si to pochvaľuje, že sa o nič nemusel delit a všetci sa mu venovali😊

My mame jedinacika (4-rocna dcerka) a nemenila by som. My nastastie byvame na sidlisku kde je vela deti, len v nasej bytovke je 9 deti, od 3-9rokov, navzajom sa poznaju a ked sa da, hraju sa spolu na dvore. Aj na sidliskovom ihrisku byva vela deti (samozrejme v tomto obdobi je to obmedzene). Okrem toho chodi aj dcerka do skolky. Ja naozaj nemam pocit, ze by bola sama. Aj ked som s nou bola tri roky na materskej, sme chodili aspin tak 2x do tyzdna niekam na vylet/navstevu/k rodicom.

normálne som prekvapená koľko je tu príspevkov, že aké je to super byť jedináčik. Ja osobne nepoznám žiadneho , ktorý by bol z toho taký nadšený...najmä fakt vo vyššom veku keď treba s rodičmi chodiť po lekároch atď, je lepšie keď majú aspoň dve deti aj keď niekde sú aj tri a stará sa len jeden..

Vidim ze asi naozaj su vztahy rozne. Som vdacna za
toto citanie, pretoze uz ked sa mi nepodarilo mojho muza navodit na dalsie dieta, a uz sme sa poistili antikou, to ma presvedcilo na sto percent, ze nazor nezmeni. A teraz vdaka vam si mozem povedat ze to nebude az take hrozne. Skoda ze nie su teraz take moznosti momentalne, aby malo moje dieta spolocnost. Iba ked sami ideme do prirody, cez vikend ma aj drahy trochu casu vybehnut s nami von.

@1angelika ani vsetci ti, co maju surodenca/surodencov, nie su z toho mozno taki “nadseni” ako by sa ocakavalo, ze vsak dotycny nie je sam... je to podla mna vysostne individualne

@1angelika no ved to nemáš nikdy istotu, súrodenci si vôbec nemusia vychádzať a tiež na staré kolená sa môže o rodičov postarať z viac detí len 1 alebo žiadny. Domovy dôchodcov sú plné ľudí čo majú rodiny 😔

@rainee máš pravdu, že nemáš istotu, že budú vychádzať a pomáhať si no keď je samé tak vtedy je to istota, že ostane všetko na ňom.

ale samozrejme je to individuálne, ja by som rada mala niekoho no hold smola..a mama je sama na dôchodku, čaká len na moju rodinu, ľahšie by sa mi dýchalo keby ju zobral na výlet alebo k sebe na Vianoce niekdy brat/sestra.

@zuzuliennka1 to určite, nemyslím si, že všetci sú šťastní a super vychádzajú so súrodencami, všetci nie ale väčšina 🙂

Urcite tu budes mat milion prispevkov o tom, ake je to fantasticky uzasne mat surodenca a aki urcite musiat byt strasne smutni vsetci ti, co surodenca nemaju..Ale je to blbost a je to od pripadu k pripadu..Ja som bola jedinacik 9 rokov, tuzila som po surodencovi, narodil sa mi brat..Ale tym, ze tam bol taky vekovy rozdiel, bola som mu skor druhou mamou ako sestrou..Akoze nemam proti nemu nic, ale faktom zostava, ze nemame absolutne nijaky vztah medzi sebou..Este k tomu sa aj odstahoval do Londyna, takze uz 4 roky sa vidime tak 2-krat do roka..Takze u mna take reci, ako ze ked sa raz rodicia pominu, tak mi ostane surodenec, vobec neplatia, pretoze ak sa raz nasi rodicia pominu, tak ja ostanem sama..A vidim to aj v najblizsej rodine - svokra sa nerozprava so svojou jedinou sestrou, svokor sa nerozprava s bratom, sestra mu zije daleko, moja mama nema ziiadny vztah s bratom, otec so sestrou..Takze ono mat surodenca nemusi byt vobec taka uzasna prechadzka ruzovou zahradou, ako si to mnoho ludi predstavuje..Moja kolegyna je jedinacik uz 34 rokov a nijakym sposobom ju to negativne neovplyvnilo. A ja tiez pre svojho syna surodenca neplanujem, aj ked jeho otec urcite este nejaku pipku nabucha, ale moj syn po surodencovi vobec netuzi, bude mat onedlho 6..

Ja som jedinacik a tiez mame jedinacika. Ako mala som nikdy netrpela. Ale to bolo aj tym ako mama nikdy nemala smutne oci ze som sama. Podala mi to ako fakt - a ja som to tak aj prezentovala inym. To vies, ze mi susedia predhadzovali aka mam byt smutna. Ale ja som vazne nikdy nebola 😁😁 Vela som citala, chodila sportovat s kamaratkami. A teraz mame tiez jedinacika - a netrpi. Na rozdiel od inych rodin viac cestuje - myslim poznavacie vylety do muzea (casto berieme inu mamicku + dieta do auta, chodime v 2 rodinach), ma viac moznosti dovoleniek. Keby chcel (co nechce) tak mu zaplatime aj viac kruzkov. Chodia sa k nam pohrat kamarati z pocetnejsich rodin, a my s mamickou zatial pijeme vysmiate kavu v obyvacke. So synom planujem cestu okolo sveta za 80 dni ked dorastie do veku. Budeme ho brat do Londyna a do New Yorku. V lete budeme chodit na jazykove pobyty do zahranicia vylepsit si jazyk. My sme tuzili mat viac deti, ale nie je to mozne, tak si vsetci traja uzijeme detstvo ako som napisala. V okoli vidim aky je rozdiel mat jedno a dve deti. Casovo/financne ovela narocnejsie. A tak som rada, ze toho jedinacika nakoniec mam.

ja som jedinacik a surodenec mi nikdy, NIKDY nechybal. od decka som bola extrovert, stale obklopena mnozstvom kamaratov. mam takmer 40 a nic sa na tom nezmenilo. mam kamosky od detstva, kamosky od vysokej skoly, kamosky - mamicky spoluziacok mojej dcery, s manzelom mame kopu rodinnych priatelov. u nas je standardom, ze cez vikendy mane navstevy, alebo my chodievame na navstevy. moja dcera je a bude tiez jedinacik. surodenec jej nikdy nechybal, kedze je stale obklopena kamosmi. aktualne ma 11 a teraz uz vyslovene surodenca ani nechce. mne sa protivi to skatulkovanie na jedinacika a nejedinacika- nikde nie je deklarovane, ze ak ma niekto surodencov, bude mat stastnejsi zivot. ja mam okolo seba kvantum ludi, kt.maju surodencov a bud sa s nimi roky vobec nebavia, alebo sa len pro forma stretavaju 2-3 krat rocne. vobec by som to tak tragicky neprezivala, ako to prezivas ty, v dnesnej dobe, ked sa ludia za pracou stahuju neraz aj tisice km od rodiny, cloveku su blizsi prave ti priatelia, kt.ma clovek pri sebe a nie surorodenci vzdialeni tisice km

Ja som "polojedinacik" a je to uplne v pohode. Ja ked niekedy vidim ako surodenecke vztahy dopadnu 🤷‍♀️🤦‍♀️ na majetkoch a dedicstve .... mam bratranca ktory mi je ako brat mame velmi silne puto aj on je jedinacik a potom mam uzastne kamaratky uz od detstva takze necitim zeby mi nieco chybalo 🙂😊

Kolko rodin, tolko pribehov. Ja mam dve deti s malym vekovym rozdielom (8 a 6,5 roka) a teraz sa vedia spolu krasne zahrat, povzbudit sa a pomoct si (dokonca su dievca a chlapec). Ale samozrejme, ze obcas na seba aj poziarlia (najma starsia dcera na brata) a hadaju sa. Pravdou je, ze vobec nepremyslam nad tym, aky program im doma vymyslim, pretoze si ho robia samy. Rodicia dcerinych a synovych spoluziakov, ktori maju jedinacikov, stale niekoho k sebe vyvolavaju, aby sa k nim prisli zahrat, pretoze ich deti sa doma nudia, nemaju sa s kym hrat. Ale to je prave taky vek, kedy deti este nechodia von same, tak sa im rodicia staraju o program. O par rokov uz budu von chodit same a surodenec im chybat nebude. A napriklad ani ja si netrufam odhadnut, aky bude vztah mojich deti v buducnosti, ci sa vobec budu spolu rozpravat - to nikdy neodhadnes. A ani necakam, ze mam dve deti, tak aspon jedno sa o mna postara - dnes uz tie deti cestuju kade-tade, mozu byt na druhom konci sveta. Takze ani na to sa neda spolahnut. Ja by skor ako problem videla, ze Ty este po jednom dietatku tuzis a manzel ho nechce. A stale budes rozmyslat nad tym, co ak.

Ja by som ešte na margo toho, že veľa súrodencov sa spolu nebaví, nestretávajú sa atď.uviedla, že veľa závisí aj od výchovy a čo vidia deti v rodine. Ja mám dvoch súrodencov a som narodená ako stredné dieťa, podotýkam, že moji súrodenci nemajú vôbec ľahké povahy a sme úplne rozdielni ľudia. Ale mamina nás vždy viedla k vzájomnej úcte a láske, preto máme aj napriek rozdielom výborné vzťahy. Takisto som to celý svoj život videla v rodine z maminej strany, má dve sestry a brata a navštevujú sa, píšu si stále a to sú už vekovo babky. Majú k sebe veľmi blízko.

@littlefiona ano, aj my sme 4ia surodenci a mame super vztahy 🙂 ale rovnako spokojny moze byt aj jedinacik 🙂 je to o vychove

ja som bola 13 rokov sama, jedinacik, potom sa narodil brat a som velmi stastna, ze ho mam.. aj ked nebol moj partak v zmysle, ze sme by sme boli seberovni, ze by sme sa spolu hravali, chodili von a pod. Bol pre mna velkym prinosom, bola som ako jeho druha mama, vypiplala som ho, myslim, ze som mu vzorom a oporou, a dufam, ze ked vyrastie na dospeleho muza, bude oporou aj on mne 🙂 teraz nim lomcuje puberta, ale aj tak, ked sa stretneme na ulici s jeho partou, vzdy sa pri nas zastavi 🙂 byt jedinacikom je smutne, nudne a pre syna planujem tiez aspon jedneho surodenca 🙂

Ja mam takmer 5 rocneho a ten o surodenca nestoji. Je zvyknuty byt sam. No od marca je s nami doma a ine deti mu velmi chybaju, uz len cakame na koniec korony... Chodi do skoly, kde je zmiesany kolektiv, ma tam spoluziakov mladsich aj starsich, pomahaju si navzajom ako surodenci. Moj muz sa vie o maleho kompletne postarat, aj sa staral od porodnice, v noci bol s nami vzdy hore, ma uz svoj vek a jemu staci. Okrem toho na skolne pre dve deti by sme potrebovali 20 000 plus rocne, aby mali obe decentne skoly, jednemu mozeme poskytnut slusne vzdelanie. Muz ma sestru a ta nanho dlabe. Ja mam dve a vsetky byvame v inych krajinach.