Aké to je byť jedináčikom?
Chcem sa opytat tuto otazku preto, lebo moje dieta bude vyrastat samo. Ja som este chcela dieta, ale moj muz uz nechce. Ja mam surodencov a neviem si predstavit ake to je nemat brata, alebo sestru. Ani v okoli nemame male deti. Jedine sadnut do auta a stretnut sa niekde s kamoskou alebo ihrisko. A teraz momentalne obmadzujem kamosky, lebo som opatrna. Citim sa taka sama a mam pocit ze moje dieta bude citit samotu duplom. S kym sa bude hrat, rozpravat si doverne veci, hasterit sa a proste mat partaka? Neviem. Mozno ma niekto z vas potesi, ze prehanam😊
Tie ktore pisete,ze vam surodenec nechybal,ono nemoze vam chybat nieco co ste nikdy nemali a nepoznali.
Ja mam sice dvoch bratov ale veľký vekovy rozdiel.. 13r a 17r takze som bola skoro ako jedinacik. Nechcela som nikdy surodenca skoro rovesníka. Vyhovovalo mi to tak. Mala som svoj klud a tak.. Co mi na vyske na intraku aj vadilo ked sme boli na izbe 3 😅 mam len jedno dieta a neolanujem na to nic menit.aj ked su tam aj ine dôvody. Mozno som aj sebecka ale syn ma 8r a uz to je partak. Nechcela by som zas rodit, vstávať v noci, byt obmedzená.. Syn je zatiaľ ok. Ma kamosov a ti mu vraj stacia.
Nuz..je to blbe... jeden znamy je jedinacik, rodicia mu zomreli po 30tke a on si ucedomil ,ze je uplne sam...skoro v 40tke mal prve dieta,sa im nedalo skor a velmi chceli druhe, ale potratila... bol z toho nestastny,lebo vie,ake to je..a deti jeho dcery nebudu mat bratrancov a sesternice a ak su nedajboze zoberu tiez jedinacika,tak fakt ziadna rodina sirsia..
A nevesaj hlavu, ci bude alebo nebude same..mozno to este pride a aj muz zmeni nazor... ja mam rozdiel medzi detmi 15r😉😉😉
Vždy bude väčší strach rodičov o to jedno dieťa. Tak ako vždy bude súperenie medzi deťmi, porovnávanie...Nikdy nie je nič dokonalé. Ale toto je vec, ktorú máte mať vyriešené na začiatku. Aby sa predišlo sklamaniu, nedorozumeniam, hádkam, smútku, prehováraniu. Ale za mňa súrodenca určite. Najkrajší dar ktorý môžeš dieťaťu dať. Dajú si navzájom veľmi veľa.
Ahoj. Ja mam brata aj sestru a som za to velmi vdacna ❤ Mame sa velmi radi, detstvo bolo aj vdaka nim krasne. Aj ked kazdy zijeme v inom meste,aj tak sa snazime stretavat casto a ked sa to neda(napr teraz kvoli covidu),tak si volame a takmer denne piseme. Vsetci 3 mame vysoke skoly a uspesnu karieru. Rodicia sa o nas starali bez rozdielu. A ten pocit,ked sa cez sviatky stretneme vsetci spolu je super. Samozrejme neplati,ze surodenec je automaticky kamarat. A tak isto neplati,ze jedinacik musi byt nestastny. Je tam straasne moc premennych,ktore casto neovplyvnis. Za mna vsak 2-3 deti ideal. Rozhodnite sa tak ako to citite. Drzim palce.
Mat surodencov je to najviac. Aspon teda podla mna neviem si predstavit, zeby som bola sama. Pretoze nech sa stane cokolvek tak sme tu vzdy jeden pre druheho 🙂
V detstve som to tak nebrala. Ale teraz keď som dospela a už nemám otca len mamu tak to vnímam dosť. Že som sama. Ako jasne mám manžela a dve deti. Ale keď vyrastú a odídu za svojim a nedajbože by sme sa rozišli tak ostanem samucicka sama. Ja som určite za dve deti.
@denden77 a mozem sa opytat prosim - ako si to vnimala ako starsia (a ako zena duplom), ze si nemala sestru? “spriaznenu dusu”? a hnevala si sa niekedy na rodicov, ze si sama? proste trpela si tym nejako?
@robin30 ved prave 🙂 tak ani nemozu vediet, ci by so surodencami boli stastnejsi, ked to nezazili...
Pozri. Ja som jedinacik, manžel je jedinacik, dcera je jedinacik. A ani jeden z nás nepostradal, ze by nám chýbali súrodenci. Riešiš blbosti.
@zuzuliennka1 Alebo aj nie... všetko je 50:50...
@jajka257 adresuj to tym,ktorí to pisali nie mne ja mam brata a som stastna,ze som nevyrastala sama.
@zuzuliennka1 ved jasne,ze nemozu to vediet ale tu nemozes nic napisat aby sa do teba stado nepustilo.
@tt247 nechytam nikoho za nic pisem holy fakt.
Som jedinacik a bolo mi super. Ani teraz mi nikto nechyba. Skor okolo seba vidim vela surodencov,ktori si nepridu na meno, citia krivdy z detstva,ze rodicia uprednostnovali druheho surodenca. To su len zbozne priania rodicov,ze si budu deti neskor oporou.
@robin30 Ale prosím ťa. Určite poznáš moje pocity lepšie ako ja sama. Zbožnujem ľudí, ktorí si myslia, že ich názor je ten jediný správny. A dokonca ho vyhlásia za holý fakt. 🙄 To je akoby niekto, kto v živote nebol pri mori povedal, že jemu dovolenka pri mori nechýba. Ale podľa teba to povedať nemôže, lebo to nikdy nezažil. Podľa mňa to povedať môže, lebo napríklad ten človek nemá rád teplo a bojí sa vody. Alebo ak by žena povedala, že jej materstvo nechýba. Podľa teba to povedať nemôže, lebo to nezažila, podľa mňa môže, lebo napríklad detský plač ju privádza na psychiatriu a zbožňuje svoju kariéru aj svoj život taký, aký je. To potom ani nikto, kto drogy nikdy neskúsil, nemôže podľa teba povedat, že mu nechýbajú k životu. Lebo veď ich predsa neskúsil. Ľudia sú rôzni, predstav si. Ale ty pokojne ďalej škatuľkuj a rozprávaj mi o tom, ako čo cítim. Ja som tu prišla autorku povzbudiť nič viac. Mne je ako jedinacikovi fajn. A fakt mi súrodenec nechýba. Ale pokojne namiesto “nechýba” použi nejaké synonymum.
Ja som jedináčik a úplne v pohodičke. Detstvo som mala pekné, dospievanie tiež a ani v dospelosti mi súrodenec absolútne nechýba. Som samostatná a žiadna ujma ani krivda sa mi ako jedináčikovi neudiala. Práve naopak. Ako poznám svoju povahu, skôr by mi súrodenec liezol na nervy. Plus v mojom okolí spolu súrodenci vôbec nevychádzajú. Obrovské rozdiely v povahách aj v zmýšľaní. Doslova si nemajú čo povedať. Takže si nemysli, že súrodenci sú zákonite parťáci. Tak ako môžu byť, tak aj nemusia.