Ako ste prežili prvý rok s dvoma deťmi?

Urob niečo pre seba a daj si magnézium dopln vytaminy a mne pomáhalo viac byť vonku a aj tie kupované prikrmy občas padli vhod..prípadne som prikrmy varila na dva dni dopredu zavarila do fľašiek malých... A ispavala som vonku deti som mala naučené spať vonku v kociari...najhoršie bolo obdobie že jeden jeden spánok druhý dva ale aj to sme nejak museli zvládnuť.. vedela som aj s dvoma kociarmi chodiť každý v jednej ruke 😂... Teraz keď si na to spomeniem... A hlavne si opakuj je to obdobie ..malé rýchlo vyrastie a budú zase iné problémy ale aj veľa veci jednoduchších...
Aj v zime aj pri -10 sme spali vonku...bývame na Kysuciach... Prežili vseci...mám 4 s malým vekovom rozdielom

Prečítala som si prvú stranu, tak sa ozyvam sa tie ženy s malým rozdielom a v pohode. Mám medzi deťmi rozdiel rok a 9 mesiacov. Čiže malo. Mala dom už počas tehotenstva stres z toho, že ako to zvládnem. Ale teda, aby sa autorka necítila ako neschopná.....mala dom obrovskú pomoc mojho manžela, ktorý bol prvé tri mesiace doma (normálne dal pred termínom pôrodu výpoveď), keď potom začal chodiť do práce, tak tu boli ešte moji rodičia, síce pracujúci, ale aspoň po 15tej boli o poschodie nižšie (manžel robil na smeny). Takže pomoc s postrazenim jedného dieťaťa kým som okupala druhé, bola veľká. A ten vzťah, ktorý deti s nimi majú 🥰 no len nemá každý takú šancu.
Čo sa týka detí, tak dcérka trošku žiarlila na brata, dokonca sa párkrát aj pocikala z plaču, že ho nemôžem odtrhnúť od prsníka a ísť s ňou, kam ona chce🙈 ale veľmi pomáhala, hojdačka, stiskala, bozkala, hračky mu nikdy naschvál nebrala.....vlastne to bolo najkrajšie obdobie, kým sa syn nepostavil v siedmich mesiacoch na nohy.....potom už bol všade a fakt na sekundu sa ho nedalo pustiť z očí.....aj nehody boli, nabité pery, čelá, nosy, ruky 🙈 do škôlky išla dcérka až čosi po 3 narodeninách, lebo nebolo miesto, ale nič neľutujem. Bolo nám dobre spolu i doma, potom i yk nové obdobie, keď bola v škôlke, bolo tiež pekne. Spánok mi chýbal, hoci v noci spali obaja celkom dobre, syn bol ranné vtáča a hocikedy sme od 4:30 fungovali 🤦 teraz už majú 11 a 9 a často im hovorím, že keď boli malí, toľko zle si nenarobil ako teraz 🙈 ale majú sa radi kdesi v hĺbke srdc 💙❤️

@novyzivot123 prezili oni aj ja 😀. Mam rozdiel 2 roky medzi dvoma. Rada na to nie je, len nejak prezit den za dnom v zdravi....

@novyzivot123 ja mam veľmi podobne staré deti ako ty. Prvá 3 a pol, malý ma 10 mesiacov. A verím, že to môže byť náročné. My sme prave 4ty den doma s kiahnami 😃 ale snažím sa neopustit.
Keď mám tažký deň, skúšam si zmeniť pohlad ako nazerám na situaciu. Že je to vlastne štastie, že môžem byť s detmi doma (myslim na rodiny, ktoré prežívajú niečo naročné). A hneď som vďačnejšia.
Mne čo pomáha je požiadať o pomoc - manžela,babky,švagrinú. Ked už mám naozaj prázdny pohar, nech idem robiť niečo pre seba.
A ešte mi pomohlo si určovať priority. Čiže sa zameriam na to čo zrovna v daný deň je pre mna a deti dôležité. Teda či som productive/present/resting. A nesnažiť sa urobiť všetko naraz. Dnes napriklad sme po fyzickej stránke k.o tak je pre nás priorita odpočívať (rozumej ze obmedzim varenie a upratovanie na minimum), ked budeme zasa zdraví si spravime produktívny den kde mozme upratovat a vyvárať atď..
Nie si v tom sama 🙏

@novyzivot123 cauko kamka, som presne v tom istom obdobi ako ty😀 vsetky denne spanky mladsia ma v kocari vonku, teraz je na troch, my byvame v dome, takze bud ideme spolu vsetci traja a syn sa prehra na ihriskach alebo na dvore so mnou, alebo my sme doma a mala spi vonku.
Venujem sa synovi tak, ze je mensia na kolenach s nami. On uz cez den nespi a vecer ho uspavam s malou v nosici. Varim rychlovky. Dovolim mu pozerat rano a vecer telku, cez den nie a snaziˇ sa ho podporit, aby sa zacal hrat sam. No a do skolky som ho nedala, trochu kontroverzne, ale my sme este chori neboli, odkedy je mala na svete, tak si usetrim aspon toto.
A poviem, ze je to pre mna najtazsie obdobie v zivote, to sa uzit neda, mladsia je extremne narocne bejby.
Kludne mi napis, ak si z okolia BA, mozme spachat aj stretko 🙂

V tomto radu nedám, lebo ja som sa na druhe odvazila az keď mal syn skoro 5 rokov a vidím že to bolo dobre rozhodnutie. Tak poradim uz len ak planujete 3tie tak pockat tak 3,5roka 😉A teraz prajem veľa trpezlivosti.

no co, mala doniesla aj kiahne hned zo skolky, maly chytil ako 5 mesacny… ja uz ani neviem ako to ubehlo… mam v pamati ciernu dieru a ostava mi spomienkovy optimizmus… tym chcem povedat ze bude lepsie ;) zle zabudnes a budes spominat aky bol nunu maly… ja musim povedat ze mavam viac roboty prave s tou starsou (ma zdravotny handicap… takze k tomu vsetkemu prirataj este terapie 2 krat do tyzdna) a este starsieho syna 10 rocneho a jeho aktivity kam ho treba vozit… jednoducho sa nastavis ze musis a ides… (moji maju teraz 1,5 roka, 5 rokov a 10 rokov)… mladsi dvaja su vacsi partaci… vacsi obcas pomoze chvilku zabavit…

velmi vela komentarov tu je a nestiham to vsetko citat. Ja som to mala rovnako. Rozdiel 2 roky a 2 tyzdne a obe velmi zive a ako miminka dost ukricane obe. No ano, obcas jej to masaker. Tym, ze som nepustala pravidelne na dlho starsiemu rozpravky tak to bolo lepsie lebo som si to setrila na cas, kedy som potrebovala aby sedel ticho na zadku 😀 -najcastejsie, ked som na podvecerny spanok uspavala mladsie. Pol hodinka na uspatie vzdy stacila. Ked mladsie spalo tak som sa venovala starsiemu. Vzdy sme nieco vyrabali, hrali sa alebo mi pomahal s varenim - hoci len umyt zemiaky alebo miesat akoze vari (voda studena, plyn nesiel). Skus ak sa da zavolat si kamaratku, ktora ma rovnako stare dieta ako je tvoj starsi nech sa trocha pohraju. Idealne travit cas vonku ale chapem, ze pocasie je teraz na figu tak sa moc neda. Skus si jedlo objednat aby si varila len prikrmy (kludne objednaj aj na 2 dni). S tym spankom moc neporadim lebo ked je dieta chore tak mama nespi zial ☹ - starsi uz na obed nespava ? Ked spi zle v noci nedalo by sa skusit ulozit aj jeho v rovnakom case ako mladsie babo ? Zeby si si s nimi trocha lahla. Aj ked mozno nezaspis tak aspon si chrbat narovnas. Stari rodicia nie su blizko, zeby sa so starsim prisli troska pohrat ? NIe ked ma teploty samozrejme ale aspon uz ked sa doliecuje. Skus toho starsieho zapajat do cinnosti. Viem, ze nie vsetky deti chcu pomahat ale skus si z toho nejako spravit srandu - vytahovat pradlo z pracky (prisera nam pozrala jedlo, posekaj ju penovym mecom a daj jej priucku a zachran vsetko pradlo...) 🙂 kravina ale nieco co by si mu len skusila navrhnut a on uz pouzije fantaziu. Silno drzim palce - len to prezit. Je to len docasne obdobie, ktore nie je jednoduche ale aj to prejde. Za chvilku bude vonku peknejsie a tym aj choroby ustupia..Este mi napadlo - ked mas pocit, ze ti odchadza chrbat skus si kupit tusim dracia mast sa to vola. Mne to pomohlo, ked mi pred spankom muz natrel chrbat. Take horuce na chrbat pred spanim ti pomoze.

@novyzivot123 Ahoj.. mam syncekov 3r5m a 6 mesacne babatko. Byvame v 2 izb. byte. Ja som starsieho do skolky nedala lebo som nechcela doma riesit choroby popri babatku. Takze sme doma, manzel do 5-6tej v praci, vikendy doma. Viem cim prechadzas. Starsi je veeelmi zivy, vesely a ukecany, mudry chlapcek, ktory ide nonstop. Ale zaroven mi pomaha, donesie plienku, zabavi braceka, ak sa mladsi zlosti kym odbehnem na wc. Velmi ho lubi a tesi sa z neho. Pripravovali sme ho na to, ze tu s nami bude babo a stale sa snazim vyclenit si cas aj prenho iba vo dvojici takze asi aj vdaka tomu je to v pohode, ziadne ziarlenie. Babky, dedkovia ani ziadni ini rodinni prislusnici nepomahaju. Moja mama pride asi trikrat do mesiaca na hodinovu navstevu, posedi, pokeca a ide. Ziadne kocikovanie sa nekona.
Snazim sa kazdy den varit, chodit von aspon na hodinu, dve. Upratujem v 99% ja kedze manzel nema kedy, ked pride domov, sprcha a uz sa nam vebuje a zapaja sa. Mycku nemame takze riad treba tiez umyt.
Starsi ma este obedny spanok takze to robim rozne.
Bud ideme von okolo 11tej a starsi sa vychodi a mladsi zaspi v kociku a ked prideme domov tak mladsi este spi v kociku, starsieho prezleciem a sup spat, polezim pri nom pockam kym zaspi a idem cosi robit. Alebo ak sa stane ze prideeme domov a zobudi sa mladsi, tak ho mam na rukach a sme spolu v izbe kym starsi nezaspi. Vtedy pri nom nelezim ale chodim po izbe a snazim sa ukazovanim hocicoho zaujat mladsieho, aby mohol starsi zaspat.. alebo si k nemu sadnem a zatial mladsieho nakojim.. drzi ma aspon za rukz alebo nohu a zaspi. Tot uspavanie starsieho.
Ked uspavam mladsieho (3 spanky) tak bud zaspi v nosici, vtedy sa starsi hra sam a vie ze ma byt tichsie aspon kym uspim a potom som normalne pri nom (mladsi je na ruch zvyknuty) alebo dam do kocika a ideme von alebo dam do kocika na balkon a mozeme sa zatial aj hlucne hrat ci varit so starsim. Mladsi sam v postielke nespi (vzdy sa po prelozeni zobudi). Obcas sa mi podari naraz uspat oboch a ak su mi hviezdy naklonene a mam navarene tak mam oddych. 😁 no kedze som blba a neulahcujem si veci, tak zvycajne idem navarit za ten cas. Obcas su dni uzasne krasne a obcas sa rucam a s placom volam manzelovi. Potom sa zas nakopnem a idem, ved co ine mi uz len ostava. 😁
Moje postrehy teda.
Navarit na dva dni. (Musim to zacat takto robit).
Pred obednym spankom prechadzka a to unavi starsie dieta, lahsie potom zaspi.
Venovat svoj cas aj starsiemu dietatu osamote.
Nikdy neignorovat starsie, nereagovat nan podrazdene.
Zapajat starsie dieta do chodu, starostlivosti o babo (Deti radi pomahaju).
Odklad v skolke.
Rozdelit si doma ulohy (aktualne riesim, som puntickar 🙄).
Aj u nas raz za den pozera tv (ale ziadne somariny).
Kojim, zacinaju prikrmy, som unavena. Este ro len bude sranda.

Starsi ked bol babo mal koliky, tri ci styri mesiace som bola cele dni vonku zima-nezima. Nevarila som, kupovala som cerstve. To bolo ine psycho. Takze si vzdy poviem ze moze byt aj horsie. A casro myslim na rodicov chorych deticiek.. to sa hned dam do kludu a precitnem. Som vdacna za cely tento chaos. Rychlo to prejde.

@novyzivot123 vieš čo, nečítala som vôbec všetky komentáre, ani len prvú stranu som nedocitala, lebo poniektoré tu píšu fakt koniny🤦🤦🤦 prvý syn sa narodil 10/2015 a na jeho 1.narodeniny v 10/2016 som mu domov doniesla 4-dnoveho brata ❤️ to sme bývali v 1.izbovom byte na 3.poschodi bez výťahu 🤦🤣💪potom sme sa presťahovali do väčšieho mimo BA a tretí syn sa narodil 08/2019, čiže druhý syn mal vtedy takmer 3 roky a najstarší takmer 4 roky. Potom ochorel môj otec a od 01/2020 sa o neho staráme a býva s nami. Nás 4.syn sa narodil v 02/2022 - čiže rozdiel 2,5 roka od 3.brata ...opäť sme sa presťahovali späť do BA a do väčšieho . a teraz 5.syn sa narodil presne 4 mesiace pred 3.narodeninami 4.brata🤣🤩❤️ čiže áno, 5 chlapcov❤️❤️❤️❤️❤️ keď sa narodil druhý syn je jasné, že prvý polrok bol zahul, ale to je s každým bábätkom, ktoré príde do rodiny, pretože nový člen, nova situácia, zvykáme si, hľadáme režim, každé bábätko je iné...super ale bolo, že prvy syn bol ešte malý a hlúpy na to aby mal svoju hlavu - čiže som ho nalozila do kočíka aj s bratom na tri hodiny, aby sa prespal, potom na ihrisko pri dome aby sa vybehal a šup domov ( prvý syn začal v 10.mesiacoch rovno behať🤦) keď sa narodil 3.syn, bola to pohoda - starší dvaja boli zohrána dvojka...pri 4.synovi mám pocit to isté, bolo to super...paradoxne najhoršie je to teraz, keď sa narodil 5.syn, pretože....najstarší má 9 rokov, je tretiak, treba sa s ním učiť, občas s ním ísť na plavecký kurz či preteky. Druhý syn je druhak, ten je pohodak, jeden športový krúžok má v škole, ZUŠ chodí sám, je to kúsok, s učením a úlohami problém nemá, je samostatný. 3.syn je predskolak. 4.syn išiel minulý pondelok hneď po narodeninách do škôlky. Najmenší má 4 mesiace a je to brutus, lebo....už je nás doma veľa, škola, škôlka, kruzky, besiedky, výlety, doktori, občas choroby ( tento rok je super, minulý rok bol otrasný, to boli decká vkuse vkuse choré ), do toho treba aj variť, aj nakupovať, aj všetky úrady, doklady, oblečenie...proste komplet starostlivosť o všetko...a čo je "naj", že keď sú doma, tak sú vkuse v sebe a vtedy som ako bachar v base, lebo buď sa bijú, kričia, vadia, dohadujú, naťahujú, no jak štyria chalani🤦 čo musím povedať, že môj muž sa deťom naozaj venuje a vždy venoval a pomáhal s nimi,vždy! Našťastie všetci chalani boli super bábätká, žiadne kolíky, nočné desy, niekoľkohodinové révy, všetci dojceny, dobre kakali, grgali, atď. Najmenší syn je viac placlivy, má problém s obličkou, ale inak aj tak super babatko...a teraz, moja mama mala mňa a moju sestru s rozdielom 15 mesiacov a vychovávala naš Sama ( k otcovi sme chodili všetci len na víkendy - bez komentára ), ale inak sme boli dokonale deti, všetko super, spali, jedli, žiadne vymýšľance...mamina suseda v bytovke ( zdravotna sestra na novorodenckom ) malo rovnako dcéry presne po roku a povedala, že by to neželala ani najväčšiemu nepriateľovi ...spoluziacka zasa ma rozdiel medzi synmi tuším 5 rokov - straší syn hrozne znášal malého, utekal zo škôlky, vymýšľal, malému hlavu búchal o stôl, k psychológovi s ním museli chodiť, proste otras a to bol rozdiel 5 rokov....ďalšia kamoška má rozdiely presne 3 roky medzi 3 deťmi a muž jej takmer nikdy s ničím nepomáhal - bez prehanania...všetky tri deti urevane, v noci zle spali aj večer zaspavali, problém s dojčením, aj cievkovala aj odsávala, čiže tiež nič moc...sestra ma rozdiel 6 rokov medzi deťmi - staršia dcéra všetko ok, syn vkuse ako decko reval, vkuse, vkuse, vkuse, bola totálne na nervy z neho....muzov bratranec majú štyri deti - posledny chlapec dostal ako malý nejakú infekciu, ostal ležiaci a postihnutý ( teraz má asi 10 rokov )....a čo chcem týmto všetkým povedat? Že nikto, ani jedna a ani jeden z nás nevie aké dieťatko sa nám narodi, s čím bude alebo nebude mať problémy, či nebodaj niečo naozaj vážneho sa nevyskytuje, ako na neho budú reagovať súrodenci - súrodenec a v mnohých prípadoch ani nevieme ako oteckovia zareagujú na dieťa - deti, či budú nápomocní a naozaj sa venovať deťom alebo budú len ockovia, čo nosia domov peniaze a koniec....všetko je naozaj tak veľmi individuálne, že tvrdiť, že rozdiel jeden rok je totálne na hovno a rozdiel ja neviem - 5 alebo 10 rokov- je úplne super je tak irelevantné, že sa na to nedá absolútne spoliehať! Lebo nikto nikdy nevie ! A nevravím, že život je gombicka a všetko zvládam ľavou - zadnou...som len človek a sú dni na prd, potom totalne na prd a potom? Potom zas vyjde ☀️ ☀️☀️☀️☀️ ako po každom dazdi✌️ a áno, zimné obdobie a skoro tma a sama hmla ( teda aspoň tu dole v BA ) a furt doma, do toho aj viac chorôb, to na psychike nikomu nepridáva ... čiže len vydržať, s príchodom slnka a dlhších dní a krajšieho počasia príde aj lepšie obdobie😉 a ešte jedna vec, aj keď to znie ako staré klišé, ale: Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie! Naozaj....minule nás najmenší mal nejaký rapel a asi hodinu vkuse večer plakal....pár dní predtým som na nete videla video ako maminke v nemocnici zomrelo v náručí po chorobe jej 8-mesacne dieťa ...vtedy som si poveda, čoby ona dala za to, keby jej dieťatko hoc celú noc preplakalo, ale bolo by nažive, čiže....mier všetkým a hlavu hore, bude určite určite lepšie ✌️✌️✌️

Skúšala som takto:
Prvý spánok doobeda v kočíku na prechádzke, starší vedľa nás na motorke.
Poobedny spanok zladiť spolu, ak to nešlo starsiemu som pustila tv pokým som uspavala mladšieho
O chvíľu uz aj mladší prejde na jeden spánok a to už bude pohoda.. vydrž 😉
Za druhé:
Varila som tie najjednoduchšie recepty, aby som strávila pri sporáku čo najmenej času. Vždy zásoba hotových prikrmov, ak som nestihla uvariť.
Za tretie:
Upustila som z narokov na upratovanie.
Za štvrté:
Zjedla som veľa čokolády na nervy 😂
Hlavne nemaj výčitky ak si niečo "ulahcis", napr ak im pustis tv aby si si aspon ráno vypila kávu.
A keď bude najhoršie povedz si "že je to len obdobie" , o tri mesiace to už bude inak.
Zvládneš to 😅 držím palce 🙂

@zuzinka888 ja mam na toto zlu pamat a ani som si to nikde nezapisoval :/ Nieco by som vedela len podla fotografii, ale ziadny milnik si spatne nepamatam...

Spatne som vdacna za 6 rocny rozdiel. Povodne som bola tehotna tak, ze by som mala retazovy a rozdiel by bol necele tri roky. Podla mnohych ideal. Nakoniec som potratila a dalsie sa podarilo az s tymto rozdiel. A som rada z pohladu viacerych veci, ale najma z pohladu spanku. Druhe je velmi podobne spankovo ako prve. Kocik nehrozil, takze uspavania boli aj tri hodiny vonku v nosici (v podstate len za pochodu). Este k tomu prisiel rovnako ako pri 1. dietati zrazu v zlom, ze v istom veku ho ruchy vonku zacali budit, takze to si neviem vobec predstavit fungovanie s dalsim dietatom. Asi by som dosla o nervy, lebo spanok dost riesim. Hlavne, ked uz poznam suvislosti napriklad. Pri sucasnom rozdiele nevidim zatial vobec ziadne negativum. Takze drzim palce, viem si predstavit, ze to musi byt mega narocne..💜

@zuzikak dakujem skvely napad,to s tpu prackou skusim
@zuzikak

@belllinka preco vystraha? mam rozdiel 17m. medzi chlapcami a vobec to nebol masaker , mali sme aj 2.postielky v spalni v noci ked maly sa budil na kojenie ten starsi spal nevadilo mu ze place ,vez den bud v kociku alebo v postielke starsi prisiel popozeral nikdy mu nic nerobil vedel ze nemoze, je pravda ze chore neboli , jedine co sme chodili ku doktorke na poradnu ci dajake ockovanie a to si muz zobral volno , ked podrastli najme ten mensi tak do buginy a na mhd. Vyrastli spolu sa hrali teraz uz opustili domov kebyze som mladsia tak idem na matersku .lebo tie deti chybaju ,treba si uzivat kym deti su male lebo ten cas tak rychlo leti ani sa nenazdate a budu mat vlastne rodiny

No a to si predstav ze ja mam medzi detmi 3 roky presne a k tomuto vsetkemu co si ty napisala sme sa este stahovali takze mladsie polrocne na chrbat do nosica a balila som celu domacnost do krabic a stahovali sme. Do toho korona takze sa nedalo vobec nikam chodit ani do skolky ani na kruzky, muz pracoval z domu... Stavali sme dom, takze sme s detmi chodili aj na stavbu, hrali sa pekne vonku v hline s vedierkami, s kamienkami 🤷 popravde ta doba pre mna vtedy bola lahsia, jednoduchsia, krajsia.....teraz maju skoro 10 a 7 je to pre mna teda o stokrat narocnejsie ako predtym...a nechcem ani vediet co nas caka v puberte.....ked sa dalo vzdy som si urobila cas pre seba ked deti spali ziadne upratovanie, varenie ale oddych a moje konicky....varili sme spolu aj upratovali spolu s detmi, ked sa dalo vela sme chodili von do materskeho centra, na cvicenie mamiciek s detmi, bolo nas 6-7 s rovnakom starymi detmi a stretavali sme sa skoro kazdy den decka sa pohrali my porozpravali. A raz za cas strazili oteckovia ci babky a dedkovia a my sme isli von. A teda druhe dieta bolo extremne narocne uplakane, kazdy vecer najprv hodinove revy nez zaspala, s prikrmami aj mliekom problem vsetko vracala 🤷 ked sa teraz obzriem spat nechapem ako som to davala 😁😁

Verím že je to masaker, ja som mala medzi deťmi 18 mesiacov, v tom čase sme svojpomocne stavali dom, takže manžel prišiel z práce a potom bol na stavbe do 21:00, prišiel domov, najedol sa išiel spať. Ja do toho silná reuma, ktorá sa mi rozprúdila po pôrode detí. Pri prvom menej, ale pri druhom som musela začať užívať veľmi silné lieky, aby som sa dala ako tak dokopy. V určitom momente som mala pocit, že to už nezvládam. Začala som mať panické stavy, v takom slova zmysle, že som plakavala, prišiel na mňa taký smútok, ako keby mi niekto oznámil, že mi zomrela najbližšia osoba. V období keď druhé dieťa malo asi necelé dva roky. Ale nevyhľadala som pomoc. Proste som sa vyplakala a bolo, aj v hlave som sa musela inak nastaviť. Mne veľmi pomáha to, že si uvedomujem, že mám zdravé deti!!!!! Pre mňa je to všetko. Viem, že veľa ľudí je na tom omnoho horšie a ja si potom poviem ty kokos čo riešim, veď mam zdravé deti. Už toto obdobie mám chvalabohu za sebou, chodím do práce a deti sú už v škôlkach. Toto som si aj musela uvedomiť.

no dakujem pekne mna to za chvilku caka 🙈