Ako zlepšiť vzťahy medzi súrodencami?
Dobrý deň, veľakrát som čítala, že za vzťahy medzi súrodencami a vzťah rodič dieťa je zodpovedný rodič alebo obaja rodičia, ktorí utvárajú deťom obraz celkovo o medziľudských vzťahoch alebo vzťahoch v rodine. Je mi jasné, že dospelé deti môžu tieto vzťahy zmeniť a pokiaľ nemali vzťah so súrodencom v detstve, v dospelosti sa to môže výrazne zmeniť. Ale pokiaľ súrodenci vzťah medzi sebou nemajú, môžu za to rodičia? A vôbec, musia mať tie deti vzťah medzi sebou? Mám pocit, že vzťahy medzi súrodencami sa idealizujú a každý má predstavu toho, že keď deti pochádzajú z jednej rodiny, automaticky sa musia mať radi kvôli spoločnej krvi, ale v mojom okolí veru nepoznám dobré súrodenecké vzťahy…Ako to je vo vašich rodinách a čo ste robili, ak majú vaše deti skutočne pekné a vrúcne vzťahy?
Ja mám tri deti a úprimne poviem že majú pekne vzťahy.. nemyslím tým že sa nikdy nepohadaju - samozrejme sa hádajú každý deň.. ale sú to také prkotiny typu, že sedíš na mojej strane gauča, posun sa.. občas sa strkajú, lebo nejaká blbosť ich nasere.. ale zväčša sa vedia normálne rozprávať, pomáhajú si keď je treba, myslia na seba, trávia spolu čas.. dám len takú malú ilustráciu - keď bol deň žien 13r syn 11r dcére vravel pri odovzdávaní kvetov (kvety zabezpečil muž) že jej ďakuje za to, že sa s ním vie rozprávať v reči jeho generácie a že ju má rád.. tak isto si vedia preukázať city aj s najmladším 8rocnym..
Neidealizujem si, že za ich vzťahy môžem ja.. lenže keď sa na to pozriem z iného uhla pohľadu - mám len 3x stastie že sa majú radi, hoci majú iné povahy? Neviem..
Vždy som považovala za najdôležitejšie aby som im vysvetľovala ako sa možno cíti ten druhý pri akejkoľvek situácii.. zväčša som ilustrovala, pri konfliktoch som vždy rozhodca, vždy sa snažím byť spravodlivá, vždy vysvetľujem v čom je problém.. nie ,že by ma to bavilo, ale ja si z detstva pamätám ako hrozne ma vždy zranovalo, že hádky medzi detmi ostali bez povšimnutia.. brat mi mohol povedať čokoľvek, ja som mohla povedať čokoľvek jemu, nikdy nikto neprišiel a nepovedal "haloooo, to čo si dovoľujes sa takto baviť a urážať? Vieš ako sa môže asi tak cítiť?"
A že môj brat veľmi rád zabrdal, urážal, dá sa povedat že sikanoval.. aj moje deti vedia sa navzájom provokovať, len teda rozdiel je ten, že si to všímam a vstupujem im do toho a riesim konflikty spolu s nimi a oni sa tým učia ich riešiť tiež, čo sa mi už viackrát potvrdilo - že konflikty bezomna napríklad v triede vedeli pekne vyriešiť a zastať sa, či postaviť za seba.. neviem teda či toto môže byť pricina prečo vedia spolu aj súcitiť.. lebo od malička im bola vyvetlovana aj druhá strana..
No a ja mám troch súrodencov.. som najmladšia, oni traja sú vekovo k sebe bližší.. ale pamätám si ako môj brat neznášal najstaršiu sestru.. vedel jej robiť niekedy veľmi zle, tak ako aj mne.. ale k strednej si nedovolil, ona je zase taká tvrda povaha a myslím že k nej mal vždy najväčší rešpekt.. ja môžem súdiť len z môjho pozorovania, a tým že som výrazne mladšia, aj som vyrastala už v inej situácii ako oni.. ale ten prístup vyčítam aj môjmu otcovi.. on si často z tej najstaršej robil srandu.. ja som bola zase tá urevana (aj som fakt bola, ale zeby niekto riešil, to nie) tá stredná bola vždy tak trocha na piedestale.. mama bola spravodlivejšia, vždy som ju mala tak zafixovanu.. ale čím som staršia, tým viac vidim chyby.. ale nevyčítam im nič, je to len konštatovanie.. chyby robí každý a moje určite budú vedieť povedať moje deti.. mnohé veci robia rodičia a neuvedomujú si, že deti to vnímajú a pretavuju do správania voči okoliu.. to sa dialo podľa mňa u nás keď som bola decko..
V dospelosti som so súrodencami dlho dobre vychádzala.. keď prišla korona tak vzťahy ochladli.. dodnes je to iné ako predtým.. nemyslim že by sme sa nemali radi.. ale už nie sme spolu tak v kontakte.. lebo sme sa prestali snažiť.. ja som sa prestala snažiť a asi to ani nikomu nevadí..
Ale musím povedať, že vždy v zložitých životnych situáciách stojíme pri sebe a pomôžeme si.. už x krát potvrdene.. súrodenci sú prví ľudia po mojom mužovi, ktorým by som volala v prípade núdze..
Ja mam mladšiu segru, keď sme boli decka, tak som ju dosť trapila, lebo som súrodenca nikdy nechcela. V dospelosti sa to zlepšilo a pravidelne si píšeme a stretávame sa. U nás za to rodič nemohol, proste prospela vzdialenosť, ktorú medzi sebou teraz mame
@kvoli u nás mladšie prevalcuje silovo staršie, staršie zas ma tendenciu manipulovať mladšie, aby dosiahlo svoje. A nič ich nespojí tak ako spoločný nepriatel: rodič😁
A zas, keď si spomeniem na bitky z detstva. .boli vtedy kovove zipsy na svetroch. Keď mi jednu s tým súrodenec šľahol alebo ja jemu, no amen. Ale zas, keď ho čapol revízor , celé úspory som dala svoje na pokutu, aby sa to rodicia nedozvedeli. Samozrejme po príslušnej kázni o nezodpovednosti 😉
A aj rodicia sú len ľudia. Niekto má 4 deti a sú relatívne rovnaké. Niekto má jedno dve s tak ťažkou povahou, úplne odlišnou od jeho vlastnej, že keby to bol cudzí človek, netýka sa s ním. Je ľahké ľúbiť dieťa, ktoré je zvacsa milé spoločenské, optimistické dá si veci vysvetliť.. a omnoho ťažšie si nájsť cestu k tomu, čo je utiahnute, placlive, všetko mu vadí, všade je problém, na všetkom nájde chybu, nič si nedá vysvetliť,. rodič sa bude
obe milovať rovnako, ale je len človek a tak s tým náročnejším dieťaťom bude pre neho náročnejšie budovať vzťah.
@ssimusska presne aj my tak so sestrou. Je medzi nami rozdiel 6 rokov a začali sme si rozumieť keď sa odsťahovala a ja som mala cca 17 ona 23. Ja som jej pomáhala s jej deťmi, teraz pomáha ona mne 😉
My sme 3 bratia. Do puberty bolo vsetko OK. Bili sme sa a vsetko mozne ale boli sme vsade spolu ako najlepsi kamarati. Ked moj brat na strednej zacal spravat velmi zle, ulieval zo skoly, drogoval . Bol nespolachlivy. Bol som nanhho velmi nastvany, takze sme uz nikde nechodili spolu, minimum rozhovoru. Preslo 20 rokov, wme na tom lepsie ako vtedy, ale kamaratom mi uz nikdy nebude hoci uz sa zmenil , je spolahlivy, strara sa o rodinu. Casom sa vztahy mozu lepsit u surodencov ale len ked to chcu oni, a chcu aj nieco pre to robit.
Nam v tom aj pomohol sam zivot - deti boli az do nedavna tolko chorlave a zvycajne aj obaja naraz, ze proste travili spolu cele dni, ziadna ina spolocnost deti, tak sa naucili jeden druhemu porozumiet, urobit kompromis, nejak sa dohodnut
@biba_18 Rodicia mozu by super,mozu vychovavat deti k slusnosti,pokore ....mozu sa aj posrat od dobroty a deti si pojdu svojou cestou. Poznam pripad kde 6 deti vyrastalo s bdobrymi rodicmi,viedli ich k viere a slusnosti......vsetci do jedneho su rozvedení .......ako to pokaslali rodicia?
@martin96321 nepoznám ich, neviem ako ich vychovávali a ani to neviem posúdiť, čo znamená pre veriaceho rozvod ...
@martin96321 to ako sa formuje osobnost ovplyvnuje viacero faktorov, je to genetika, vychova a vplyv prostredia…zaklad davaju rodicia, mali by dat, taktiez s ohladom na povahu a temperament dietata…dieta sa vsak moze posmyknut…asi by to chcelo hlbsiu analyzu rodiny, co sa tam dialo s kazdym jednotlivcom od utleho detstva a potom by sa mozno prisli na koren problemu…aj ked je to cele take diskutabilne…viedli k slusnsoti, pokore…jasne, da sa viest k comukolvek, ale otazne je akym sposobom…autoritaskym, pristupom kedy je rodic a dieta partak, ked sa jedna o demokraticku vychovu…je toho hodne na co by sa tam dalo pozriet
@martin96321 to podstatne je vsak to, ze ty nevidis do tej rodiny…ty s nimi nie si 24/7, nevies nic o prezivani vsetkych clenov domacnosti a o tom co sa na nich podpisuje…ty mozno vidis len to, co oni chcu aby si videl alebo vidis len to pekne alebo len kratky vysek z ich dna a zivota
Ja mam dvoch bratov. Vychovavali nas vsetkych rovnako. S jednym nemam ziadny vztah, naopak s druhym velmi dobry a to aj napriek tomu, ze sme od seba cez 300km
Takto......su to moja blizka rodina. Teta aj ujo su dobrosrdecní milí ludia. Kazdy ma k nim dvere otvorene aj o desiatej vecer. Ujo svoje deti nikdy ani neudrel,lebo vzdy tvrdil,ze nielen najebat deti,ale aj vychovavat......jeho deti su v pohode da sa s nimi pokecat,zabavit........len jednoducho zivot Ti prinesie aj co necakas a ide si svoje.......zbytocne vusetrovat ci nahodou paradedko a prababka neboli surodenci.......Alebo mas pocit ze matka mikiho cernaka zabijala sliepky odkusnutim hlavy? A preto z neho vyrastlo to co vyrastlo?
@martin96321 ja netvrdim, ze tam ide o to, ze doma dieta masakrujem alebo odkusnem sliepke hlavu a bude z toho dietata cernak…ale su iste momenty vo vychove, ktore s tym dietatom “zatrasu” a ma problem v dalsom zivote, mozu to byt na prvy pohlad momenty, ktore by si ani nepovedal, ze toto sposobia a predsa..staci jedna blba poznamka citlivejsej osobe a mas to…ja nehovorim, ze su to zli ludia ale su veci, ktore sa na to dieta nabaluju od utleho detsva ako snehova gula a zacalo to pri niecom o com si povies ze toto? Prkotina…
Tak to sa muselo nieco ale ze fest posrat.....6 zo 6tich.....😁 Kazdy sme si niecim presli,nieco nemile zazili.....ale zdravy rozumny sebavedomy clovek sa s tym vyrovna. Vychovas dieta,das mu vsetko co potrebuje snazis sa ho nejakym sposobom usmernit,ale od isteho veku uz ide samo.....ako ked ho tlacis na bicykli. Drzis ho uistujes ze si s nim,ale raz ho pustis a ide samo.......uz mu viac nepovies tu do lava,tu rovno......ide ako samo uzna za vhodne
@martin96321 tak mozno to netreba ponimat tak, ze to bolo sposobene vychovou..proste sa rozviedli, nic specialne za tym :D
Podľa mňa je oveľa dôležitejšie ako si deti povahovo sadnú a má na to oveľa väčší vplyv ako výchovné posobenie rodičov. Väčšina rodičov sa snaží, aby deti mali medzi sebou dobrý vzťah, ale aj napriek tomu poznám množstvo surodeneckych vzťahov, kde si súrodenci jednoducho nesadli a nie sú z nich najlepši kamaráti, aj keď len ťažko by sme mohli váľať vinu na rodičov, osobne tiež k takým patrím. Naopak moje deti majú úžasní vzťah a to sú rôzneho pohlavia a je medzi nimi 10 ročný vekovy rozdiel, Nie som si vedomá, žeby sme ako rodičia robili niečo špeciálne, aby si vytvorili takýto pekný vzťah. Do priateľstiev, náklonnosti sa nedá nikoho vnútiť, vmanipulovať, ani deti vytrénovať.
A úplne súhlasím s
@janage v dnešnej dobe je na jednej strane snaha byť perfekcionistom a dokonalým rodičom, ktorý nášľapuje okolo vlastných detí ako by to bolo mínové pole a na druhej neustále obviňovanie druhých- rodina, škola, spoločnosť … za svoje zlyhania a neschopnosť prebrať zodpovednosť za seba, svoje činy a vlastnú nedokonalosť.
@janage kdesi si tu spomenula, ze ja to tiez kladiem za vinu rodicom, nechcem aby to tak vyznelo, ale skor to ponimam tiez ako vychodiskovy bod. Samozrejme, ze nemozem davat za vinu alebo zidpovednost rodicom to, ze dospele deti sa kvoli niecomu nevedia uzmierit, poskriepili sa a pod ale gro robia asi tak ci onak rodicia v detstve a mali by mat snahu aby deti vychovavali rovnako aj ked sa to uprimne neda, lebo to druhe dieta ma uz uplne ine podmienky na zivot, kedze prvorodene bolo vychovavane ako jedinacik.. len ako priklad. Ale mali by sme sa tomu chciet vsetci co bajvisc priblizit aby sme medzi detmi nerobili rozdiely, vnimali ich potreby atd ale moja otazka skor znela ako na to aby sa od detstva nevnimali ako konkurencia ale ako rovnocenni partneri, partaci, kde sa jeden na druhejo moze obratit… aj ked skriepky su uplne prirodzena vec u deti a v budovani si vztahov