Mama preferuje môjho súrodenca
mozno to len moc prezivam, ale mam dost casto pocit, ze mama viac riesi mojho brataako mna. Onspravi nieco uplne random a mama je z neho hotova, a ja ked spravim nieco podobne, tak ledva reakcia. niekedy si pripadam fakt ako taka „navyse“. Napr. minule sme si obaja nieco pytali – jemu to dovolila hned a ja som dostala milion otazok a nakoniec nic.
ked sa uci – staci ze sa otvori kniha a mama uz ho chvali. Ja sa ucim cele hodiny a ani si to nevsimne.
Usudzujem, že si staršia a určite viac samostatná, možno zodpovednejšia a keď niečo dobre urobíš, tak to k tebe jednoducho patrí, lebo si taká. Možno brat potrebuje viac povzbudiť, pochváliť, ale verím tomu, že aj tebe by to dobre padlo. ♥️
V tomto veku je pochvala rodiča veľmi dôležitá, ale žiaľ, veľa rodičov toto nemá správne uchopené. Väčšinou venujú pozornosť tomu menej snaživému, menej šikovnému a to dieťa, ktoré bezproblémovo funguje, berú ako samozrejmosť.
Skús si nebudovať vlastnú sebahodnotu na pochvale od okolia, ale skús robiť veci pre seba. Posilní ťa to a psychicky zocelí do budúcna, keď nebudeš čakať ocenenie zvonka, ale dožičíš si ho sama. Viem že je to ťažšie, ale v budúcnosti týmto prístupom veľa získaš. A pokojne to mame povedz, asi si to neuvedomuje, ale povedz jej, čo cítiš, spätná väzba je dôležitá, snáď prehodnotí svoje správanie ku svojim deťom. Zrelá matka sa zamyslí, nezrelá matka na teba vyskočí, ale skúsiť to môžeš.
Ja sa spýtam. Hovoris brata/sestru. Máš dvoch surodencov? Ktorá v poradí si?
Zazivam si to iste cely zivot. Odomna sa vsetko bralo automaticky, moj mladsi brat bol za vsetko chvaleny, obdivovany, za kazdu blbost ho mama ospevovala do nebies. Ked som v puberte fajcila tak vacsne vycitky od mami, mojmu bratovi sa cigarety kupovali. A trva to aj teraz do dospelosti. Ked ja sa pochvalim niecim tak mama hned zakontruje niecim podobnym co spravil moj brat. Ked ja pochvalim moje deti, ze sa im nieco podarilo alebo nieco smiesne povedali tak ona hned vytiahne bratove deti a je schopna ich chvalit aj za to, ze nadavaju "do p..e". Popravde ja s nou kvoli tomuto uz nemam ziadny vztah lebo ma to nebavi neustale pocuvat 😒
ja 17, skroro 18. Brat ma 14 je deviatak
asi som to len potrebovala niekde vypisat, lebo ma to fakt stve. cim som starsia, tym viac si vsimam, ako sa mama ku mne a k nemu sprava uplne inak. viem, ze nie som dieta a vela veci si mam riesit sama, ale obcas by mi fakt bodlo, keby si mama vsimla aj mna. len tak. bez otazok, bez porovnavania.neide mi o sutazenie, len je dost na figu pocit, ked brat za hocico dostane pochvalu a ja mozem aj skakat po hlave a nic. proste ticho. ako keby sa odo mna cakalo, ze som ok a hotovo. ale aj ja som clovek, aj ja mam city.
rozumieme ti, ale skús jej to povedať, asi si to neuvedomuje.
Súhlasím s tým, že sa skús porozprávať s mamou. Ideálne keď obidve nebudete mať niekam naponáhlo, aby ste si vedeli veci vydiskutovať, niekde v kľude, samy. A hlavne nie výčitkami - že nevenuješ sa mi, uprednostňuješ brata... Ale skôr jej povedz ako sa cítiš a že ju potrebuješ, aj keď si už dospelá.
To je udel starších súrodencov.
Rovnaké skúsenosti zažíva podľa mňa 95% starších súrodencov.
Treba to mame povedať. Niekedy si to človek neuvedomuje. Môj 4 ročný synček mi v hneve vykričal včera, "mama ty máš rada iba Izabelku". Bolo to ako facka, a bolo mi to veľmi ľúto a veru som sa zamyslela nad sebou, že prečo to tak vníma ten človiečik. Povedz mame čo ťa trápi. Si jej dieťa, miluje ťa, Vás oboch. Musí zmeniť svoj prístup a treba jej nastaviť zrkadlo. Ak budeš mlčať, tak tá krivda v tebe bude iba rásť a prejde do komplexu, ktorý si začneš kompenzovať niekde inde.
Mama si to vsimne, ze sa ucis, ale berie to ako samozrejmost...on to predpokladam flaka a ked sa ide ucit, tak je to nieco "vynimocne", tak ho ide pochvalit... k takymto veciam majju rodicia velmi casto sklon a nerobia to ani nejako naschval, ale viac sa venuju dietatu, kde je nejaky "problem, drama", ako tomu, co funguje bezproblemovo... nemyslim si ale, ze ho ma kvoli tomu radsej no...