Finančná neschopnosť mladých

Veľa ľudí má zdravotné problémy. Všelijaké výdaje,podporuje rodiny a podobne. Nie je to len také ako si to predstavujete. Nie každý má vysoký plat,aby v dnešnej situácii si mohol dovoliť mať našetrených 80tisíc. Veľa ľudí má po 30tke deti. Investuje peniaze do nich. Chodia na výlety. Nesedia len doma. Prípadne majú hypotéky a platby vyššie. Ja mám po 30tke aj s manželom a nemáme našetrené nič. Máme dcéru,ktorá má zdravotné problémy a každé ušetrené euro ide na jej zdravie
Takže mladí šetriť vedia,ale majú rôzne situácie,kde sa proste úspory minú. Ak by ste mali choré dieťa,nemáte ani 1 euro z mesiaca na mesiac. Všetko by ste investovali do zdravia dieťaťa ako my. Každá rehabilitácia,kúpele,každá túra má svoj zmysel pre jej život. Peniaze tu boli aj budú. Ale my už uznávame iné hodnoty a mať nasporené pre nás osobne neznamená v dnešnej dobe nič. Ale zážitky,užiť si život s dcérou ,byť zdraví ,pre nás znamená veľmi veľa a má to nevyčísliteľnú hodnotu.

Nikdy totiž neviete dokedy tu budete. A tie peniaze ostanú vašej rodine ,vy z nich nič mať nebudete.
Je dobré mať nejakú rezervu ,hovorí sa že na pol roka ,aby sa pokryli výdaje
Ale v dobe ktorej žijeme,pri deťoch,chorobách ,ktoré vznikajú a objavujú sa ,aj keď boli už na ústupe. Je to nemožné. Obaja pracujeme od strednej školy,žili sme po podnájmoch,pretože na to aby vám dali hypotéku potrebujete zmluvu na neurčito ,platy boli vtedy nízke. Sťahovali sme sa do cudzieho mesta. Začali sme od 0 a sami dvaja. Nikto nám nepomáhal. Na všetko sme boli sami. Nájmy vysoké. Vzali sme hypotéku a tú budeme splácať ešte do roku 2050. Takže človek niekedy nemá na výber a je rád ,že má čo do úst,že si môže dovoliť ísť aspoň na výlet do lesa. Že si môže opiecť jednu klobásu a posedieť s rodinou. Že môže ísť stanovať a rozmyslieť si kam investuje rozumne každé euro,ktoré sa zvýši. Aby malo zmysel,keď už je ťažko odpracované. Peniaze vám nezávidím. Aj my ,keď sme nemali deti,tak sa darilo čo to odložiť. Teraz? Nemožné. Človek nečaká ,že sa vyskytne choroba. Ale lekári sú drahí. U nás je to každé euro,vždy ,dopredu plánované kam sa využije. A ešte u nás na východe neexistovalo,aby som s rodičmi po strednej škole ostala žiť. Hneď ako som skončila školu sme odchádzali preč. Teraz si vedia mladí nasporiť,keď žijú s rodičmi pomaly do 40tky.

@natalka13 byvam v Ziline, vedla mojho domu 4 pozemky jedneho majitela, pred domom 4 dalsieho, za mnou cca 12 pozemkov tretieho. Cena za jeden na trhu cca 200-250 tisic (300 - 350e za m2). Takto tu poznam niekolko oblasti, kde je presne to iste. Nic z toho nie je na predaj, kedze som sa zaujimal o kupu (ale stavat som tam tiez nechcel). Vsetko zasietovane dokoncene ulice. Predpokladam, ze v okoli BA to bude este vo vacsom meritku. Mozno nie zrovna okolo teba.

@michal6677 títo ľudia majú pozemky väčšinou z minulosti.
Desaťročia/storočia sa dedili bezcenné lesy alebo orná pôda. Jak sa obce rozširovali došli až k ich pozemkom vydala sa nová UPI a zrazu majú hodnotu. Prečo by ich mali predať keď peniaze nepotrebujú?

My sme kúpili tak pozemok.
Desaťročia to bolo bezcenné pole ktoré zarastalo burinou a bolo tam desiatky vlastníkov, raz sa vidala UPI a majitelia sa dohodli na rozdelení a rozparcelovani. Zrazu cena šla z 5€m2 na 80€m2 a vtedy sa to rozhodli predať a my kupit, keď sa dostávajú siete budú mať hodnotu 160€m2.

Dovtedy nikto nemal záujem s tými pozemkami nič robiť.

@misanthropicdann tych co poznam ja to kupili a skupuju dalsie ale to je uplne jedno, ci to kupuju alebo dedia. Princip je v tom, ze ak ma dakto 15 pozemkov na ulici s verejnymi sietami a cestami a teda obec mu zhodnotila neumerne majetok s tym, ze je to urcene na byvanie ale namiesto byvania tam rastie 2 metrova burina, tak by mal platit dane, kludne 10ky tisic rocne.

Preto ceny nehnutelnosti su na strope a bezny clovek na ne dosiahne menej a menej az vobec. Bohati skupuju celu krajinu a nestoji im to ani za prenajom.

Nakoniec sa na tom pozemku ani nebyva ani nic nepestuje a to by malo byt zdanene ale zial tuna ludom pri volbach taketo nieco je uplne jedno. Kludne zvolia nackov a bolsevicku luzu a potom sa stazuju na modrom konikovi, ze si nevedia nic nasporit.

vo všetkom treba nájsť rovnováhu... ja by som nevedela žiť tak, že žrglím pre vidinu nižšej hypotéky a x rokov si nič nedoprajem. Pre mňa to nie je život. Ja som si hneď po škole stanovila jasný cieľ - veľa zarábať, robiť na seba a žiť naplno. Prvé dva-tri roky neboli jednoduché, ale otočilo sa to svižne, urobila som pre to maximum. Každopádne ste šikovní. Šetriť v dnešnej dobe nie je pre mladých nič jednoduché, zvlášť s platmi radových zamestnancov.

Ja som mala prvý výplatu 300 eur v čistom, a bývanie stalo rovných 300. Aby som mala čo jesť, rodičia mi dávali vreckové. Šetriť som z toho mala...?
Iste, neskôr sa dalo, ale začiatky som mala všelijaké.