Ako donútiť 19 ročného syna, aby pracoval?
Uz som tu pisala moje problemy s detmi,a naozaj uz neviem co robit,mam syna 19rocneho,a stale su s nim problemy,od 16 nikde nechodi do skoly nerobi len sem tam mal dake brigady,flakasa,alkohol,aj drogy,ide mi uz na nervy,stale sa hadame,uz aj kradne ked nema peniaze,som z neho zufala,vraj on nebude robit za dve eura na hiodinu
@strociatka teoria je jedna vec, ale kazdy clovek je iny, neda sa generalizovat. je som ten typ alkoholika, ktory nemusi pit kazdy den, ale ked si da, tak je zazrak ak to do druheho dna prezije. ale hentomu v petrzke som povedala, ze ja som mlada baba a nezmierim sa s rpedstavou, ze v zivote si nedam pivo. on mi povedal, ze uz nikdy si pivo dat nemozem. tak som mu povedala, ze je kreten a nech lieci podla clankov, ja sa vyliecim podla seba. ako vravim, bolo vela zlyhani, ale uz som v cajku. aj ked, je lepsie mat pri sebe niekoho, kto ti pri tretom povie a kaslime na to, pome domov. ale teraz som tehotna, nepila som vyse 3 mesiace ani kvapku, nepotiahla som si z cigy ani raz, a je mi to jedno. to bbo lubim najviac na svete a nejake drble pivo by mi nestalo za to, ze by som mu mohla ublizit. vyliaci ta pevna vola a to, ze si UVEDOMUJES , ze mas problem. preto, ak chalan si mysli, ze je to cool, nech ide prec z domu. ale ak tym zakryva nieco ine, treba mu pomoct a nerobit mu to tazsie. ja to koncim pre dnesok, musim sa ist ucit na skusku, tak drzte palce :P pekny den vsetkym 🙂 a vela zdaru s potomkami
@havedka Vyhodit z domu. Je to to najtazsie rozhodnutie v tvojom zivote, ale bohuzial, nic ine nepomoze :( A v ziadnom pripade nepreberaj zodpovednost za jeho zivot!!! Je to jeho zivot, nech si s nim nalozi, ako chce, ale nie pri vas. Ak chce drogovat ci fetovat, nech ide - na to musis mat ale guraz :( alebo nech sa da liecit. Moja mamca vyhodila 2x, 2x sa vratil, sekal tak mesiac dobrotu a vzdy to bolo este horsie. Az som zasiahla ja (a to nedrogoval, len nerobil a kradol), a uz je preco skoro rok. Nastastie zistil, ze to myslime vazne, vymenili sme zamok, nepustili ho domov, vyhrazok bolo az az, a asi po pol roku sa vzal s kamosom a odisli do zahranicia. Tam zaraba, vyplatu ma tyzdenne, co mu vyhovuje a my mame klud 🙂
@luccki mas svatu pravdu, druhy extrem je ale tiez nebezpecny... Chces nausnicu do pupku v 13tich? Daj siiiii... Chces fajcit v 15tich? No a co ved aj my sme boli mladi a hocico sme skusali... Potrebujes ospravedlnenku do skoly? Jasne napiseme. Chces prachy? Chces volnost? Chces handry? Chces frajera? Dovolenku? Auto? Byt? To tiez nie je dobre. Ale ani to, co pises ty. Najlepsia je taka volnost v ramci nejakych hranic. Teraz to nepisem ako ja vychovavam maleho, ved ma dva roky, to sa este neda. Skor rozmyslam, ako mna a surodencov vychovavali rodicia...
@havedka
vyhod ho z bytu, nech sa stara sam o seba, najde si najom, alebo spi pod mostom.
chapem, ze ho mas rada, si jeho matka, ale tym, ze mu umoznujes taky zivot aky umoznujes (byva u teba, krmis ho, staras sa o neho,..) ho len v tom podporujes a ublizujes mu. Takto nikdy mu nedojde potreba dospiet a prevziat za seba starostlivost.
@havedka v tomto je v podpore v state,ze do 25 rokov ho musis ako matka zivit..ale z coho potom pije alkohol?nedavat mu peniaze..myslim,ze su banky v ktorych sa da uschovat aj zlato..alebo u pribuznych,ktorym veris..nech ti nema co ukradnut..a ak ti nieco ukradne..tak je pravne sposobili..zavolaj policajtov..ten chlapec si dovoli tolko,kolko mu ty sama dovolis...ak sa ti nepaci,ze sa po nociach flaka..skus ho vyvret vonku 😉 tu ide o to,ze jedina,ktora si tu dovoli od neho srat na hlavu si ty.s prepacenim prosim..nepomaha ti doma..tak mu neper...postav sa mu..ty si matka nato,aby si si ty urcovala pravidla..a nie on..a daj mu to dostatocne pocitit..
@havedka ja som na vyske, bez vacsich problemov, ale brat sa dostal na vysku, na ktorej zistil, ze ho to nebavi, nemal zaklady z danych predmetov, tak to nechal. trochu to bral na lahku vahu, nezodpovedne, rodicia sa bali, co s nim dalej, lebo presne jeho argument preco nema ani brigadu bol, ze za 2eura na hodinu sa mu ist robit neoplati. doma ma zabavu (notebook), dostane najest, dostane vreckove, pohoda zivot, ktory si moze uzivat.
ocka to stvalo, tak si s nim pekne krasne sadol, znizil mu vreckove na uplne nevyhnutne platby za mobil a sumu za cestovne, aby si chodil hladat brigadu. povedal mu, ze kedze nestuduje, tak je rovnocenny im, rodicom, takze od neho ocakava, ze ked nebude nikto doma, tak nam, studujucim sestram navari, uprace, ucil ho ako sa perie a vsetky domace prace. povedal mu, ze z domu ho nevyhodia, ale ked dlho nebude mat pracu a ani ho neprijmu na vysku (brat si dal dalsiu prihlasku), tak mu vezme notebook (ktory mal kupeny na studium), dostane najest, napit, bude mat kde prespat, ale vsetko co bude chciet, si bude musiet platit sam a doma bude musiet samozrejme makat. po case predpokladam, ze by od neho pytal aj prispevok na byvanie alebo tak.
pomohlo to, brat sa zrazu dostal do tvrdej reality, zo sklonom vsetko brat prehnane zacat stresovat, ze ho rodicia vyhodia z domu a nebude mat absolutne nic. brigadu za "smiesny" peniaz nadalej odmietal, ale ci uz mamka ci ocko donho stale hucali, nech im vysvetli, preco taku brigadu odmieta a po prvych dvoch mesiacoch, co brat nedostal vreckove, mu to zrazu zacalo pripadat ine, dostal dokonca sancu na lepsiu brigadu, nie za 2eura na hodinu, ale zaroven sa snazil zohnat si este nejaku, aspon kym nenastupi do skoly, ak ho prijmi. odkedy pracuje, tak sa dost zmenil, co sa tyka zodpovednosti a vazenia si penazi a tak, vidi realny svet, realne starosti, darmo bude nadavat na veduceho, proste ked chce prachy, musi makat.
este musim povedat, ze sme boli s bratom vychovavany spolu, je medzi nami maly rozdiel a teda sme boli vychovavany rovnakym sposobom. napriek tomu sme uplne rozdielny, ja uz popri skole od zaciatku zhanam nejake brigady a snazim sa privyrobit si aj inym sposobom, takze nie vzdy je vsetko o vychove, proste kazdy je iny.
a moj brat bol len trochu lenivy, aj tak potreboval muzsku prisnu autoritu, ktora ho pevnou rukou musela akoby prefackat zivotnou realitou, ukazat mu ju, hodit ho do realneho zivota. citam, ze tvoj syn je horsi pripad, zena v takej situacii dosiahne vela slzami, len to asi stacit nebude, mas nejaku muzsku autoritu, ktora by nam nim tvrdo stala ci nie? su rozne centra, knazi sa venuju drogovo zavislym a vedia z nich prisnym pristupom spravit normalnejsich ludi napriklad.
@effkaa @tenerifka nie, nemyslela som to tak, ze dieta si moze dovolit cokolvek, ale napr ja som skor chalansky typ, po otcovi. ja som chcela chodit na bojove umenie a hrat na gitare, no nutili ma tancovat a hrat na klaviri. chodila som na cirkevnu skolu 12 rokov, lebo babka tak chcela, pritom ja som chcela chodit na matematicke gymnazium, ale to nepripadalo v uvahu. doma som sa musela ucit alebo pomahat v domacnosti. kedze som chodila na cirkevnu skolu, ktora nebola na mojom sidlisku a vacsina volneho casu bola zaplnena kruzkami, nemala som ziadnych kamaratov tu, z okolitych barakov. proste citila som sa neskutocne sama. okrem toho, kvoli situacii v rodine s ozratym fotrom som bola uz od skolky mentalne uplne inde (myslim vyspelejsia) ako decka z "normalnych" rodin takze celkovo, uz v skolke som si s nikym nerozumela, v skole tiez nic moc, a na kruzkoch detto.. otec odstahovany, sice to bol kreten a dobre, ze s nami nebyval, povahovo som po nom a so zvyskom rodiny som si nerozumela. naskrobeni pokrytecki krestania. sorry, to ja nemusim, a nemusela som to ani ako mala. nechcem tu teraz urazit nikoho, ale tak som to citila a tak to aj citim. aj ked, som im samozrejme vdacna, ze sa o nas starali, mali sme co jest, cez leto sme chodili do chorvatska, na chatu na vidiek. ale celkovo moje cele detstvo bolo o tom, aby som robila nieco, co sa paci niekomu inemu a nie mne. preto, ked doslo to oslobodenie som to zobrala za dalsi extrem a skoncila som tam kde som bola. napriek vsetkemu, som nakoniec rada, ze to bolo takto, pretoze mam teraz tak zocelenu psychiku, pevnu volu atd, ze ma len tak nieco nezlomi .. aj ked, chudak moja mama :( a chcete radu? ja vam ju nedam, ani napriek tomu, ze som poznala tych najhorsich z najhorsich a boli to kamosi. viem, co robit urcite nebudem, no stale neviem, co robit mam ... ono to nie je len o tom, co vidi doma, ale aj o to, koho ma okolo seba vsade inde. a to vy neovplyvnite ..
@havedka ako by som o mamke a bratovi citala, co pomohlo? vyhodit ho z domu....najprv siel aj dobrovolne na liecenie, potom dobrovolen odisiel, tak mu mamka zaplatia tri dni ubytovnu v galante a zacal robit v samsungu potom odtial odisiel lebo ze on nebude zo seba robit debila aby vstaval tak skoro do prace a ekd peniaze dosli a mamka nepovolila nasiel si pracu v cechach uz tam robi 7 mesiacov a kupodivu naozaj robi, lebo mu chodia pravidelne peniaze na ucet...a tiez dlho ho branila a zivila lebo sak je to jej syn, jej dieta,...ale zial ked to neslo po dobrom tak po zlom slo
Mame v rodine takeho...tiez v 16 nechal skolu...teraz ma 30...nikde nerobi a ani sa nechysta... byva u mamy, ta ho vychovavala sama
tiez chodi opity a ona sa ho boji coraz viac
ja by som ho vyhodila z domu a urcite by sa chlapec rychlo spamatal. S prosikom by este dosiel a snazil sa co moze....
Ak ho lubis, daj mu podmienku: moze u vas byvat nadalej iba ked bude poctivo chodit na psychoterapiu a zmeni svoj postoj...inak smer ulica...a ked to nebude respektovat, tak ho na par dni vyhod z domu, aby pochopil, ze to myslis vazne...
Ak syna milujes, ak mu chces pomoct, urob to tym, ze ho naucis ako sa veci v zivote maju a ako sa ma o seba starat...lebo inak sa strati..ako sa hovori "pomozme im tak, ze ich naucime ako si pomoct sami"...
a ano, bude to tazke...ale vydrz, inak sa nikam nedopracujes...
Moji rodičia dali bratovi ultimátum, buď začne makať alebo letí z domu. Letel. Nakoniec po mnohých trampotách si kúpil byt, našiel priateľku, a teraz v septembri sa idú brať a už čakajú aj dieťatko. Príbeh krásny, ale neviem, či reálny aj pre tvoj prípad. Naopak, švagor je typ ako tvoj syn, vyhnali ho tiež z domu a po niekoľkých zdravotných skolabovaniach od hladu a bezvýživy sa nad ním rodičia zľutovali a je naspäť aj so všetkými problémami, ktoré mal aj predtým. Takže rovnaké riešenia, rozdielne výsledky. Skús, uvidíš. Držím palce
dakujem vam za rady,je to naozaj velmi tazka situacia,aj vcera bol u nas prespal ,s tym ze mam pracu a rano o 6vstava,a rano este o 7 spal a vraj zaspal,nepocul budik,stale sa na daco,niekoho vyhovara
@cicimotinka - teória je jedna vec a prax je úplne iná - takto sa dobre radí len susedovi alebo známemu - z cudzieho krv netečie...
Necitala som komentare..takze ak nebudem v obraze tak sa ospravedlnujem...
Ja mam opacny nazor .... vykopnutie je to najhorsie co mu mozes urobit,... kedze urcite sam nepil a nedrogoval -> ma partiu...kde to robi.... a ak ho vyhodis,,, viac tam padne...
Skor by si mala zajst najprm sama za psychologom...ktory ti poradi...
Osobne si myslim, ze cosi mi tam nesedi.... cosi mu asi bolo ublizene... alebo sa cosi udialo.... pretoze ak si chce iba ziskat pozornost...tak to by som pochopila v tych 16 rokoch.... no nie teraz ked je uz muz.... ja mam 20 rokov,.. a som vydata... s muzom sme spolu 6 rokov...mame dom ...auto... vsetko...
Nechcem tym poukazovat na moje stastie... ale na to... ze v tom veku ma byt uz naozaj dospely - nie len pravne.
Neviem co vsetko ste uz skusali.... ci aj "mile slovo a pohladkanie" .... alebo mu zahrat na psychiku - povedat: ublizijes mi.....
Je to tazke.... no dufat ze s toho "vyrastie" ... to nie.... este nakoniec spravy pruser a pojde do basi a ma zivot v ****....
Treba riesit dovod jeho konania,.,, ci chce pred niecim uniknut alebo ho to len bavy...
Mozno by pomohla motivacia ... podporit ho v konickoch....ci ukazat mu ludi co nieco dosiahli.... tuzba mat / dokazat nieco viac posuva ludi vpred ...
A ak to je neunosne,,. Zvazila by som.mozno odchod z bratislavi...,, alebo moznu hospitalizaciu v nemocnici... no neviem aky je postup..kedze je dospely...
Neboj sa, na ZVS ho dajú do poriadku. Jaj už sa nechodí!? Sorry..
@micicu to je síce pravda... ja som tu už napísala, že neviem, či by som to dokázala... ale pokiaľ by to mala byť jediná cesta, tak asi áno...
@havedka drzim ti palce,mam 15rocneho a dufam ze tak neskonci,kazda chcem to najlepsie pre deti a nevieme ci pytame s akde sme urobili chybumoj zatial akoze poslucha ale je v puberte a tak cele dni na pc,mas 3 deti ?toho je asi dost,kazda tuzime aby sme boli hrde na nase deti.tiez som milujuca mamina a tiez si pametam jako moj syn urobil to ci ono,ale musís naozaj musíš ho nechat zit,asi 14 som si uvědomila ze musí pocítit co robi zle sam,kedze uz su velmi dospely a robia rozhodnutia oni,nemozem za nim stále chodit a zbierat slipy a ponožky...kdeže byva u teba je este mladas,a nevazi si ,ja som rozymslala ,lebo u nas to kazi manzel,nakupi natrieska chladnicku a potom chce len pokoj,a to chlapec vyuziva na nicnerobenie...takze ja by som to robila inas, nic nenakupila ,neviem ci robis,viem ze mas tam este deti v dome,ale kup len to najnutnejsie maslo a chleba a nevar,,,za to tak nik nezazaluje,,mas co jeśt ma stam chleba....a nic...naozaj nic...odloz si na horsie casy a kde bude prec navar iba pre deti...inak NIC možno to docvakne,a nebehaj a nevybavuj nechaj ho padat ...je to hrozne sa na nich pozerat drzim ti palce,inak k psychologovi ho vies dostat?? mne mlady odmieta...
poznam taku mamičku,nedokončena škola,problemi z drogami,žiadna praca,same sľuby.......ale jedneho dna zavolala na neho policajtou,chlapec všetko vyklopil,dostal sudom určenu liečbu,podmienku a dnes je z neho slušny ženaty chlap ktory precuje v zahraniči,a to sme ju prosili aby to nerobila aby mu dala ešte šancu,proste riešila to razne na zaklade pohovoru zo psychologičkou
Ahoj, necitala som vsetko. Ja osobne by som ho vyhodila. Mam o 6 rokov starsieho brata. Bolo to peklo v rodine kôli nemu. Flakal skolu, chodil s partiou von, stale pili, ja neviem, asi marisku hulili a neviem co vsetko. Trvalo to niekolko rokov. Vsetko sa u nas tocilo okolo neho. Ja a moja sestra sme boli uplne niekde v uzadi, lebo problemy boli len s bratom, nasi mali strach o neho, vycitky, proste prezivali to tak asi, ako aj ty to prezivas. Ale pravdupovediac, vnimam to tak, ze ta doba velmi ublizila mne, aj sestre. Pocas tych rokov zil parkrat na ulici, u kamosov, pod mostom.... lebo ho vyhodili, potom zase od zialu a lutosti kedze sa kajal vzali ho naspat, potom dokolecka dokola. Uz niekolko rokov zije v zahranici, isiel tam robit. Nema zarobene nic, ma len same dlhy, co zarobi, to prepije...no moj zlaty bracho, kolkokrat som si kôli nemu poplakala. Musis nieco urobit. A sice, modli sa, modli sa, modli sa ze neho. Aj ked si mozno neveriaca, modli sa aj tak, lebo tvoj syn s takym pristupom k zivotu skonci prinajlepsom podobne ako moj brat, alebo este horsie... Ja sa za neho modlim aj teraz, to uz bude mat 40 rokov...Modlim sa, aby sa z toho aspon nejako vylizal, neskoncil v base, opusteny mimo domova, mimo rodiny, aby nezomrel a nikto by o tom ani nevedel.