Epilepsia a vysoká škola

ale ako epilepticka predsa nemozes robit nocne ? ak aj vystudujes ako sa zamestnas?

@mamina7070 áno nočné robiť nemôžem ale denné áno.
@deti95060810 od PD to je cca 1 a pol hod. problém je ze autobusy sú katastrofa(idiot čo robil grafikon) takže na nejaký čas pár týždňov by som tam musela bývať lebo dochádzať bez auta je nemožné stačí pozrieť na cp)
ocino by bol najradšej keby mam prácu z domu aby som nikam nemusela chodiť.

ja som mala kolegu, ktorý rovnako v práci dostal záchvat a nikto ho kvoli tomu neprepustil. Mal vystudovanu VS (právo). je sice iné robit právnika a sediet za PC a iné zdravotnú sestru, osetrovatelku (z dovodu námahy) - ale rodicia by ta tak obmedzovat nemali...

Ja poznám lekára, ktorý má epilepsiu, pracuje normálne na oddelení, nerobí nočné služby, to je celé.
Tvoji rodičia ti ničia mladosť, chápem, že majú o teba obavy ale to by nemalo znamenať, ze ta v 26rokoch nikam nepustia, ani do školy. Ako sa chceš takto osamostatniť, mat prácu, partnera, deti? Však epileptici žijú normálne medzi nami (pokiaľ nemajú aj iné diagnózy).

Neviem ako si na tom Ty, ale spolužiak mal epilepsiu a študoval interne (nie medicínsky odbor), bol na intraku alebo dochádzal denne vyše 2h. Mal lieky, aj mal záchvat počas skúšky. Na študijnom si vybavil s potvrdením od odborníka, že je študent so špecifickými potrebami a takýmto študentom napr na niektorých predmetoch dali na skúške o 5min viacej (čo je pri teste, ktorý trvá obmedzený kratší čas a je extrémne stresujúci, nápomocné) 🙂 neviem či je pre Teba vhodná táto práca (kvôli námahe, nočné, prípadne či je stresujúca), ale nie je ok, že Ťa takto rodičia obmedzujú.
A najmä aku prácu z domu si máš nájsť, keď nemáš VŠ 🤷

moj nazor... dcera ma tiez epi a riesili sme pred par rokmi akym smerom sa uberat v zivote... na zdravotnu strednu ju nevzdali, hoci chcela robit fyzioterapiu, za mna je zbytocne studovat nieco co nebudes aj tak moct robit, hoc je pravda ze nie v kazdej praci musis robit nocne, ale po pravde, skus sa na to pozriet z opacnej strany, ty chces pacientom pomahat - osetrovat ich - ale kto sa o nich postara ked budes mat zachvat?? sama vies ako to prebieha nie je to len par minut zachvatu a hotovka ale aj hodiny potom si odpisana a nie si schopna prace, ak mas mat zodpovednost za pacientov, nemozes mat takuto tazku diagnozu. dcera sa preto po zvazeni zacala uberat smerom pedagogickym a studuje specialnu pedagogiku, kde tiez vie pomahat chorym a zatial ju to naplna a predstavu do zivota.
co sa tyka rodicov jednoznacne sa o teba bola, ale mas 26r takze trochu ta aj vydieraju, nie si samostatna vo vsetkom sa evidentne spoliehas na mamu. za mna ak chces vystuduj (hoci neviem ci ti dovolia praxovat) ale budes mat tazke zohnat si pracu. osobne by som sa zamerala trosku inde, kde to nebude az tak psychicky a fyzicky narocne. drzim palceky v najdeni si spravneho smeru v zivote

@lienkashcj poznam dvoch ludi s epilepsiou, obaja vysokoskolsky vzdelani, jeden ekonom, druhy lekar… rodicom treba urcit hranice (vacsinou sa to radi pri detoch) ale ti tvoji zabudli, ze maju uz dceru dospelu, tak na to aspon ty nezabudaj. K lekarovi s mamou? V 26 rokoch? Never!!!! 🤦🏼

@bolarazjedna nie epileptici neziju normalne medzi nami, musia si davat pozor na rezim, na unavu, vycerpanost, namahu... na velmi vela veci aby nedostali zachvat. poznam dost mamiciek s malymi detmi ktore maju epi a pri detoch dostat zachvat je velmi neprijemne, najma ak je to male nesamostatne dieta
ale to neznamena ze nemozu pracovat a fungovat v spolocnosti a v zivote, len maju obmedzenia

@lienkashcj u vás v rodine je to choré. Podľa mňa ty si zvolila školu v BB preto, lebo chces ujsť z domu.... No aj ja si myslim, že to je odbor, kde sa neuplatnis. Neviem, či je to pre epi vhodné, neskúsila by si napr masersky kurz? Alebo niečo s pedagogikou? K doktorom máš chodiť sama. Aj za cenu, že v ambulancii povieš mama, chcem byť s doktorom sama. Hotovo. Kým to nespravis, nik ti nepomôže. Btw, grafikon, nečakaj, že každé mesto má spoj do 3 min všade. Toto nieje trasa na denné dochádzanie .. tiež tvoje odmietanie rôznych druhov práce ... Nemáš dobrý prístup ani ty, ani rodičia.

@lienkashcj sedem zachvatov za tento rok je dost, nemyslim si, ze by si sa neuplatnila, skor to ze tam budes sama vidim aj ja ako nebezpecne, ak chces byt zdravotna sestra mozes skusit aj pomaturitne nadstavbove studium.

Nejde o štúdium,to zvládneš,ale práca v zdravotníctve je náročná a stresujúcea,tam by som moju dcéru s takou dg neposlala pracovať, ja zdravotník som.K nám na oper.salu nastúpil zdr.asistent,nikomu o dg nepovedal a v práci dostal silný záchvat s bezvedomim,pacienti toho boli svedkom tiež.Uz u nás nepracuje z vlastného rozhodnutia. Ty sa oslobod od rodičov a skus nájsť niečo iné co budeš robiť rada a bude to ľahšie.

@bolarazjedna no ja mam aj SMku ale tá by obmedzenie až tak veľké nebolo to mi povedala aj bývalá sestrička kde sa SMkou liečim že im na oddelení robia aj baby s SM a nie len na neuro oddelení. Takže ona ma uistila že môžem a že by som to zvládla.
@vso10 súhlasím na lepšiu prácu z domu potrebujem VŠ niekedy stačí iba ten titul ako som si všimla.
@kacena4 paradox v mojom prípade to je vždy na večer a keď som kľudná just nie stres
@domkakvet len to by som nebola zdravotná sestra ale iba zdr. asistent

@lienkashcj ty asi nebudes mentalne uplne v poriadku ak ides s tymito diagnoza i studovat osetrovatelstvo
nikto nevravi ze nemas studovat a pracovat ak sada ale toto mi skor pride ze robis naschval svojim rodicom

@lienkashcj co vidim ponuky, tak je rozdiel iba v plate, inak to iste, plat je dolezity, no ale mas urcite obmedzenia.

@mamina7070 nie, ja som mentálne ok, len si na to trúfam. A na zdr. sestru mi stačí Bc. a ďalej by som skúsila možno niečo iné ako druhý stupeň. Nebola by som prvá ani posledná(aj keď to je zatiaľ ďaleka budúcnosť). Ja neviem co bude zajtra na 100% ale to nevedia ani zdraví ľudia. A vždy je možné že sa mi stav môže aj zlepšiť. Raz je človek hore raz dole. Ale chcem študovať niečo čo má bude aj baviť. :/

@lienkashcj nemyslím si, že na lepšiu prácu z domu Ti stačí titul, keď nemáš vedomosti, neudrzis sa alebo ju ani neziskas. Myslela som to tak, že si treba zvážiť čo môžeš robiť v budúcnosti a čo si schopná pre to urobiť (vyštudovať túto VŠ, inú VŠ, nejaká nadstavba, alebo kurzy...)

@kacena4 áno, to ja všetko viem, narážala som na to, že vedia sa začleniť do spoločnosti, pracovať, mat koníčky, žiť v partnerstve, mat deti, chodiť na výlety, atď...samozrejme, sú dobré kompenzovaní a menej kompenzovaní pacienti.... Pokiaľ rodičia takto obmedzuju autorku, tak ona nič z tohto mat nebude, nie skrz diagnózu, ale vďaka rodičom.

@lienkashcj ak chceš študovať…študuj. Ak chceš byť zdravotná sestra tak vyskúšaj, možno budeš stokrát lepšia zdravotná sestra ako tá,ktorá nemá zdravotné postihnutie. Poznám xy hendikepovaných ľudí, ktorí vo svojej profesii vynikajú oveľa viac ako zdraví ľudia, práve preto, že to nemali v živote ľahké. Jeden citát hovorí, že: “pokiaľ si myslíš či to dokážeš, alebo to nedokážeš, v oboch prípadoch máš pravdu.”

@holle toto mi dodalo naozaj pozitívnu energiu ktorú som v posledných mesiacoch nemala

Tak neviem čo robiť teraz. Povedala som to aj tetam(maminine sestry). Najprv boli nadšene že to je super a že nech to skúsim atď. ale potom sa porozprávali aj s maminou a zamysleli sa nad tým tak už skôr ma odhovarajú od toho. (+mamine to prišlo ľúto trochu si poplakala) takže ja už neviem moc by som to chcela skúsiť ale už neviem čo mam robiť. Chcela som skúsiť aspoň tento semester keď už to mám zaplatené mam týždeň na to sa rozhodnúť. Učenie im nevadí keď hovorili (ale báli by sa keď budem preč na par týždňov za semester) ale ide im hlavne o tu prax. Bude jej dosť nik nebude na mňa brať ohľad budem horšia než ostatní atď. aj ten prvý týždeň riskujem život. Podla nich.(Pred pár rokmi som mala vážny úraz ale mala som šťastie avšak stal sa mi keď obaja boli doma + teta a aj tak sa mi zle stalo, ale myslím ze keby ja by som nepovedala aby zavolali sanitku potom čo som zvracala (čo sa mi ešte nestalo) tak asi ju nevolajú, no neviem.
Ja som zúfalá po dnešku(dúfala som že upokoja aspoň malinko maminu a jej to rozhovoria ale len sa to zhoršilo). Ak tam pôjdem budem riskovať nie len seba ale aj maminine zdravie(bude sa neskutočne báť).
Ja ale neviem čo robiť ak budem hľadieť na seba a urobím to čo si želám bude to už podľa väčšiny špatné a sebecké voči nej) a že nakoniec ma to možno ani nebude baviť. (A možno naznačili že snažiť sa vyrovnať zdravým nie je správna cesta)....teraz už neviem vôbec

@lienkashcj 26 rokov a u rodičov? A mamina toto, ocino hento…? Len kvôli epilepsii a SMke, to ako fakt??? Neblaaaazni žena! Uz si mohla mat dostudovane a aj niekde robiť a bývať sama a neriešiť rodičov. Ako toto riešia ini epileptici? Určite je niekde skupina na nete, kde si radia aj ľudia s epi (stopro aj tu na MK), poinformuj sa, ako oni riešia trebárs svoju bezpečnosť, ak žijú sami/na intraku atd., v prípade, že im môže prísť záchvat. Lebo to mi chceš povedať, že všetci žijú s rodičmi? A potom co? Ak mas aj iné problémy, pre ktoré sa nemôžeš osamostatniť (Sm k ním vonec nepatrí a s epi by som to tiež hodnotila opatrne), Ok, beriem. Skôr mám z tvojich príspevkov takýto dojem, ale môžem sa mýliť. Ak mas ďalšie dg., ktoré ti bránia žiť mimo rodičov slebo nejakych opatrovateľov či asistentov, potom chápem rodicov, že je to pre nich možno len tvoj vrtoch (ak sa neráta do buducna skrz iné diagnózy s tým, že budeš môcť pracovať). Popytaj sa odborníkov, ku ktorým chodíš, nakoľko je reálne tvoje zaradenie sa do bežného života. A ak je, začni pracovať na tom. Nájdi si prácu, ved ak doštuduje, tiež budeš pracovať, tak si to skús zatiaľ mimo svoj vysnený odbor. Ak prídeš na to, že to kvôli zdraviu nedavas, buď múdra a nechoď študovať niečo, co ta len baví, ale niečo, čím sa aj uživis (jazyky? -tlmočenie z domu…, sko baby radili - špeciálna pg napríklad? Nejaký ekonomicky smer?-doma robiť účtovníctvo…). V 26tke mi príde zvláštne, že sa prihlsis na školu “tajne” a riesis, čo na to tety, mama, otec… Ak za tvojim stavím nie je aj nejaké duševné alebo mentálne pozadie, tak nevudim dôvod na tskto správanie…

@dotka04 nie nemám nič iné a k psychiatricke chodím len kvôli liekom na spanie a u nej bývam 5min a som ako pokazená platna. 😅 po SŠ som išla na informatiku ale nebavilo ma to tak som odišla po prvom semestri. Potom som si vybavila invalidný dôchodok a som doma(úbohý život). Lekári mi povedia viac menej čo chcem počuť a doktorka ktorú mam na epilepsiu tej som to nepovedala pravdepodobne by ma nepochvalila. Jazyky nikdy nebola moja top parketa. A chcem to skúsiť ak zistím ze to naozaj nie je pre mňa tak odídem ale chcem to zistiť sama(aj keď podľa nich je riziko že dopadnem zle velmi veľmi zle). Tým ze som jedináčik a trávim s nimi veľa času som na nich naviazaná až moc(niekedy to je až na škodu). Ale ja keď sa niečoho vzdam nie za to že sa bojím o seba ja som vyrovnaná s tým zdr. stavom svojím spôsobom, ale pre najbližších to je vždy ťažšie asi.... neviem tak ak sa oni boja o mňa ja sa bojím o nich, takže ich chápem. Zbláznim sa z toho....

Rodičia mi robia peklo, nedovolia mi ísť na VŠ. Tak moc ma citovo vydierajú. Nemôžem mať vysokú školu na odbore nezáleží, nemôžem mať manžela a vlastnú rodinu(lebo by ma bil a to nepotrebujem), nemôžem mať vlastný život, nemôžem si plniť svoje sny, nemôžem, nemôžem nič. Jediné čo môžem je byť doma a tu budem v bezpečí. Nikde inde na svete lebo byť sama to je rozsudok smrti. Označili ma za psychický chorú, pretože mám takéto sny. Jasne mi povedali že nemôžem žiť normálny život. Moja tety tiež povedali že mojich rodičov ničím(najprv nie ale po rozhovore s maminou áno). A keď sa mamine niečo zlé stane budú ma všetci z toho obviňovať. A keďže je to moja mama budem sa aj ja obviňovať. Tak moc chcem, ale nedokážem obetovať rodičov aby som si splnila sen. Idem sa už zblázniť neviem čo mám robiť. Buď sa zbláznim ja alebo zničím ich
Včera tiež po dlhom vyčítaní som nakoniec započula že otec povedal že ma budú musieť asi nechať ísť a myslela som že tak môžem, ale dnes ešte väčšie peklo....

@lienkashcj ale no tak na IT ti predsa dovolili studovat tak hladaj nieco ine kde mas sancu sa uplatnit a da sa napr externe ze nedochadzas kazdy den
to by mohol byt kompromis a postupne ich zvykaj ze ti mozu doverovat a nic sa ti nestane

@mamina7070 nezáleží aký typ VŠ to je, podľa nich ju nepotrebujem, takto isto by robili cirkus aj keby to bola napr. ekonomika(len zdravotníctvo je lepšia zámienka), ale už povedali že vš nepotrebujem a BODKA

@lienkashcj Prepáč, ale tvoje príspevky sú hodné tak 12-15ročného nevyspelého dieťaťa, ktoré si akože ide teraz 1.x skúšať, kde budú asi tak nejaké hranice.

Však si otvor stránku s nehnuteľnosťami, zajednaj si niekde podnájom garsónky (alebo na čo máš, pokojne aj len zdieľaného ubytovania s niekým), pobaľ svojich pár vecí a už po víkende môžeš byť preč. Ak si svojprávna a nemáš nejakú vážnejšiu duševnú poruchu alebo chorobu, tak celkom nechápem, na čo takéto vyplačkávanie je. A ži si podľa svojho, ale preber za seba aj zodpovednosť. Nájdi si prácu alebo ži len z invalidného, to je na tebe, od rodičov sa (minimálne na čas) odstrihni. Keď budeš zvládať školu tak budeš, keď nie, tak nie. Ak niekde dostaneš záchvat, dostaneš (opakujem - v prípade svojprávnosti si za seba preberáš zodpovednosť ty, takže to, že teraz riešiš vaše domáce žabomyšie vojny, je tiež z 50% tvoja zodpovednosť).
Neboj sa, nič sa im nestane, to sú také manipulátorské reči. A akože triezvo uvažuj - čo by sa im mohlo stať? Vieš, lebo ak na teba skúšajú drísty typu "utrápim sa k smrti/dostanem z teba infarkt/porazí ma", tak takto "jejdnoducho" to nejde :-P Za infarktmi a mŕtvicami sú veľa razy zúžené cievy, neliečený vysoký cholesterol, vysoký tlak, zlá životospráva (málo pohybu atď.), to sa nedá len tak, že "len" zo stresu. A utrápiť sa k smrti/ k chorobe sa tiež "nedá" - ak sa budú trápiť a sú aj oni svojprávni, tak nech sa páči, smer psychiater, na to sú lieky, terapie, atď. Nič sa im ale nestane, max tak budú ofučaní, nasr..í, prekvapení.
Nech si každý z vás žije svoje životy a nie vkuse rieši takéto kraviny. Ak sa o seba vieš postarať, tak sa staraj, už od 18tky na to nepotrebuješ žiadne "povolenie". Ak sa o seba nevieš postarať, tak sa zmier s tým, že tvoji opatrovníci ti budú do istej mieri kecať do tvojho života (môžete skúsiť rodinnú terapiu).
Vy sa všetci len tak pľačkáte vo svojich mláčkach a ľutujete sa.

@dotka04 musím vyznieť ako idiot, to kvôli tomu že som na nich tak naviazaná, že ma trápi to ako sú oni na tom ja som zmierená že sa nikdy nevyliečim úplne, ale chápem že rodič sa s chorobou dieťaťa asi nikdy nevyrovná.
No mamina mala pred dvomi rokmi cca prasknutú cievku v hlave(stalo sa to po autonehode a pravdepodobne z toho šoku lebo inak to schytalo len auto trochu), tento rok na jar bola na pľúcnom(mala tam tekutinu odborne ma to nenapadne teraz), má vyšší tlak nie vždy ale niekedy a životospráva no tiež nie na pochvalu a otec rovnako životospráva nie na jednotku ten síce to nemal za posledné roky ako mamina ale psychicky to nie je najlepšie(cholerik)....a rodinná terapia na tu by neprikývli nikdy a výsledok by ich nezaujímal lebo to sú len blbé kecy

a v akom stadiu mas sklerozu? uprimne so sm by som si netrufla ist robit osetrovatelstvo...a predpokladam,ze po tych silnych epileptickych zachvatoch si vzdy skoncila v nemocnici na par dni...a mala si aj vazny uraz...osetrovatelstvo je narocne na fyzicku...a musis byt zodpovedna za svojho pacienta,zverenca...preco tak silou mocou tlacis,ze to chces ist studovat/robit?...chapem,ze si u rodicov,lebo ak by si byvala sama a dostala zachvat,tak by bolo zle...napriek tomu by si sa trosku mala od nich odputat-to prostredie,kde su na teba privelmi haklivi a sami maju zdravotne problemy-neposobi na tvoju psychiku dobre...idealne by bolo,keby si isla byvat niekam s nejakou dobrou kamoskou..aspon si to vyskusat...

@poppy22 v akom štádiu? :/ no keď cvičím tak som okay a väčšinou sa nepotrebujem ani prichytiť keď necvičím tak to nie je o nič extra horšie by som povedala. Jednoducho málokedy potrebujem sa držať niekoho ale stáva sa to vtedy keď som dlhšie doma a nikam nejdeme a sedím len doma. A nie vždy som neskončila v nemocnici po záchvate stalo sa to raz. Som si vedomá že ošetrovateľstvo je náročné aj fyzicky, ale rovnaký problém by mali aj keby nešlo o ošetrovateľstvo ide o to že budem niekde sama(aj keď v podstate nebudem ale to je fuk).
Prečo to chcem no zo všetkého možného mám k tomu najväčší vzťah a mamina ako sestra je mojím vzorom. Som si vedomá že nikdy nebudem robiť nočné ale denné môžem. A nebola by som prvá ani posledná baba s SM ktorá robí v nemocnici, epilepsia je už iný prípad ale určite by som nebola prvá a posledná tiež nie. Možno nie na tak hektickom oddelení ako je chirurgia ale niekde inde. A za svoju psychiku si môžem len ja sama podľa nich nie oni len ja. A kamarátky už nemám len známe a tie sú všetky vydaté s vlastnou rodinou a keď nie to majú vlastný život napr. cestovanie atď.