Má zmysel dokončiť logopédiu?
Ahojte, som v 4. rocniku a študujem logopediu, no posledne dva mesiace mam take intenzivne myslienky a pocit ze mam skolu skoncit, ze to nie je pre mna. A teraz neviem ci to mam dostudovat iba kvoli titulu alebo skolu prerušiť? Pretoze skodi to mojej psychike a celkovo neviem ci to chcem robit, a cítim taky odpor voci tomu. Uz som sa radila aj so psychologmi ale ti mi nepovedia ako sa mam rozhodnut, pretože to je len na mne. A ja sa bojim urobit hocijake rozhodnutie, aby nebolo zle.
Keby si bola druhácka, tak by som povedala, že odíd. Ale už si vo štvrtok ročníku, budúci rok máš v ruke titul. Už to nejako dotiahni, nemusíš sa tomu venovať, ale s titulom budeš mat viac možností v živote, ako bez.
Tvoje pocity su normálne. Telo sa bráni je ti to veľa lebo je to náročné
Ale vezmi si uz si tak ďaleko dobehla o rok budeš slečna Magisterka a ešte k tomu logopedka! Na tu skolu berú len páru šikovných ľudí. Jednou si z nich aj ty. Je to krásna praca môžeš toľkým detom pomôcť 🥰.
Drzim palce ty to zvládneš ❤️
Tvoje pocity su normálne. Telo sa bráni je ti to veľa lebo je to náročné
Ale vezmi si uz si tak ďaleko dobehla o rok budeš slečna Magisterka a ešte k tomu logopedka! Na tu skolu berú len páru šikovných ľudí. Jednou si z nich aj ty. Je to krásna praca môžeš toľkým detom pomôcť 🥰.
Drzim palce ty to zvládneš ❤️
@lapersefona ano ale mam pocit, ze ina praca by mi sedela viac a preto mi je to luto, ze som sa asi zle rozhodla a ze som to zistila a uvedomila som si to az teraz. A chcem byt v zivote stastna a robit nieco co ma bavi a v com sa aj chcem zlepšovať a nie nieco pri com ked pomyslim na tu prácu tak mi je zle a mam uzkost. Mam pocit ze mne sa hodi praca kde az tak vela nekomunikujem s ludmi, nieco take manualnejsie mozno alebo odbor kde to nie je zamerane vyslovene na rec. Ale tak zas asi to zistim na 100% az praxou aj ked uz nejaku mam za sebou a tiez som zistila ze mi to úplne nesedí, respektíve mam z toho divny pocit. Cize cítim sa taka stratena no, ale dakujem za nazor, zatial pokracujem aj ked je to tazke bez motivacie.:(
@lapersefona ano ale mam pocit, ze ina praca by mi sedela viac a preto mi je to luto, ze som sa asi zle rozhodla a ze som to zistila a uvedomila som si to az teraz. A chcem byt v zivote stastna a robit nieco co ma bavi a v com sa aj chcem zlepšovať a nie nieco pri com ked pomyslim na tu prácu tak mi je zle a mam uzkost. Mam pocit ze mne sa hodi praca kde az tak vela nekomunikujem s ludmi, nieco take manualnejsie mozno alebo odbor kde to nie je zamerane vyslovene na rec. Ale tak zas asi to zistim na 100% az praxou aj ked uz nejaku mam za sebou a tiez som zistila ze mi to úplne nesedí, respektíve mam z toho divny pocit. Cize cítim sa taka stratena no, ale dakujem za nazor, zatial pokracujem aj ked je to tazke bez motivacie.:(
@laurah uplne ti rozumiem to sa tiež stáva ze pocas štúdia clovek zisti ze to nie ke ono ale aj tak by bolo dobre to dokončiť možno sa ti vďaka tejj škole otvoria ine moznosti alebo budeš robiť niečo iné e cele roky a potom sa k tomu vratis
@laurah pozri mas viac moznosti. Prerus skolu a chod pracovat. Sama uvidis, ze so strednou skolou si moc nevyberies alebo firmy teba. Alebo ist proste na rok do zahranicia. Alebo dokonci skolu iba kvoli titulu. Ved to nemusis robit, ale budes mat VS. Toto som hovorila sesternici. Dokončila BC, ze kasle na skolu, v odbore sa nevidi a bla bla. No a potom prisla realita trhu. Uz by brala aj recepčnú, tak predávala niekde v obchode, potom v druhom a takto sa dva roky trapila. A teraz si ide robit aj druhy stupen VS. 😉 na tvojom mieste by som sa zaprela a uz tu skolu iba dokoncila. Pri dokončovaní by som hladala co vlastne chcem robit. Lebo ty to vlastne ani nevies. To, ze dokončíš skolu vobec nemusi znamenat, ze to musis robit. Na druhej strane je to urcite pekna praca, lebo vies pomahat detom a dospelým. Prax je nieco uplne ine ako skola. Okrem toho su vsade velmi žiadaní a nie len na Sk.
Ahoj. Povedať ti, čo máš urobiť v tvojej situácii neviem ale chcem ti pomôcť sa nasmerovať.
V prvom rade nikomu nič nedlhžíš. Nemusíš sa nikomu zodpovedať prečo chceš skončiť alebo prečo chceš pokračovať. Je to úplne len a len na tebe a neber na žiadne “vonkajšie vplyvy” ohľad. Či už zo strany rodičov, kamarátov, pedagógov alebo kohokoľvek iného.
Ja som študovala na “zubarine” v Olomouci. Tiež super-ťažká škola a veľmi náročná. Prežila som si podobnú krízu hneď 2x. Najskôr v 3. ročníku a potom v 5. ročníku. Študovali sme spolu aj s mojim už teraz manželom (on študoval techniku na inej fakulte). Bol mi veľkou oporou a aj keď som mala ja už nervy v koncoch, mala som pocit že už to ďalej nezvládnem a dokonca som so nevedela predstaviť, že by som sa ja mala cely život venovať stomatológii. Mala som z toho úplne úzkostné stavy, už len z tej predstavy. Hovorila som si, že by som robila hocičo iné len nie zuby… manžel ma 1000x vypočul, podporil, motivoval, ukázal mi tie malé radosti kedy viem pomôcť ľuďom ale zároveň hovoril že ak to naozaj tak cítim, mám sa na to vykašľať a bude ma ľúbiť aj ako smetiarku.
Teraz som mu za to miliónkrát vďačná. Ďakujem bohu, osudu, jemu a aj sebe že som pri tom vydržala. Dnes si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné a musím povedať že milujem to, čo robím. Keď si spomeniem ako som panikárila je mi smiešne.
Nech sa rozhodneš akokoľvek len čas ukáže, či to bolo správne rozhodnutie a či si šťastná. Ak by si aj skončila, hlavne sa neľutuj za 20 rokov a nerozmyslaj že “čo keby” si doštudovala a pod. Nastav si tak hlavu, že to bolo správne rozhodnutie a bodka.
Drž sa😊
@laurah dokončí to už. 🙏
Tak blizko pred cielom urcite dokonci! Budes mat diplom v ruke a ten ti otvori moznosti, ktore bez neho nemas. Zacat nieco ine mozes kedykolvek, aj s tym diplomom, aj bez neho.
Dokonči to, je prirodzené, že máš úzkosť a obavy, lebo rozmýšľaš o svojej budúcnosti a aj keď si nevieš teraz predstaviť, že by si mohla pracovať v tom odbore, čo študuješ, dokonca si teraz myslíš, že si sa zle rozhodla, nie je to tak - máš krízu, stáva sa to....teba si len oddýchnuť, urob niečo, čo ťa nakopne a dodá ti silu a ..dokonči štúdium...logopédov nikdy nie je dosť...aj keď je logopédia prioritne o komunikácii a osobnom stretnutí , nemusí to tak byť , sú už aj iné možnosti...a ak máš problém s tým, že ty sama sa " tažšie" vyjadruješ, ber to ako pizitívum, vlastná skúsenosť je bonus, vieš si predstaviť, čo by mohlo pomôcť/ zabrať ľuďom s rečovymi poruchami...
@laurah prepáč, takých ako ty by som prefackala. Koľko šikovných deti zostane bez vzdelania, lebo ich nemá kto finančne podporiť a ty si len tak v 4 ročníku zmyslíš, že sa ti to asi nepáči. Zmýšľanie rozmaznaného decka. Keď už, tak si daj radšej odklad ak sa dá.
@lapersefona ano ale mam pocit, ze ina praca by mi sedela viac a preto mi je to luto, ze som sa asi zle rozhodla a ze som to zistila a uvedomila som si to az teraz. A chcem byt v zivote stastna a robit nieco co ma bavi a v com sa aj chcem zlepšovať a nie nieco pri com ked pomyslim na tu prácu tak mi je zle a mam uzkost. Mam pocit ze mne sa hodi praca kde az tak vela nekomunikujem s ludmi, nieco take manualnejsie mozno alebo odbor kde to nie je zamerane vyslovene na rec. Ale tak zas asi to zistim na 100% az praxou aj ked uz nejaku mam za sebou a tiez som zistila ze mi to úplne nesedí, respektíve mam z toho divny pocit. Cize cítim sa taka stratena no, ale dakujem za nazor, zatial pokracujem aj ked je to tazke bez motivacie.:(
@laurah akurát si tak niekomu zabrala miesto kto chcel tiež studovat logo a mal možno na prijimackach o pol bodu menej ako ty
Odidi, nemá zmysel študovať niečo tak špecifické ako logo keď to nechceš robiť
@laurah pozri mas viac moznosti. Prerus skolu a chod pracovat. Sama uvidis, ze so strednou skolou si moc nevyberies alebo firmy teba. Alebo ist proste na rok do zahranicia. Alebo dokonci skolu iba kvoli titulu. Ved to nemusis robit, ale budes mat VS. Toto som hovorila sesternici. Dokončila BC, ze kasle na skolu, v odbore sa nevidi a bla bla. No a potom prisla realita trhu. Uz by brala aj recepčnú, tak predávala niekde v obchode, potom v druhom a takto sa dva roky trapila. A teraz si ide robit aj druhy stupen VS. 😉 na tvojom mieste by som sa zaprela a uz tu skolu iba dokoncila. Pri dokončovaní by som hladala co vlastne chcem robit. Lebo ty to vlastne ani nevies. To, ze dokončíš skolu vobec nemusi znamenat, ze to musis robit. Na druhej strane je to urcite pekna praca, lebo vies pomahat detom a dospelým. Prax je nieco uplne ine ako skola. Okrem toho su vsade velmi žiadaní a nie len na Sk.
@betulinka1 Ja uz som bola nastavená ze som si pozerala profesiu lebo uz som bola vnútorne rozhodnutá ze chcem skoncit. Ono keby ma to len nebavilo tak by som to asi dokončila, povedala by som si ze prax je ina. Lenze ja uz mam dost praze za sebou a cítila som ze mi to nesedí. Ale ano viem ze bez VS su tie moznosti velmi obmedzene, akoze da sa ale keby aj chcem ist do nejakej firmy tak vyzaduju prax, ktoru nemam ako ziskat. Cize je to zlozite, a musim sa nejak inak nastavit aby som vôbec tie skusky spravila, lebo uzi na tej škole tak nezalezi:( Ja si uvedomujem ze je to pekny odbor ale zial zistila som ze to nie je uplne pre mna. A ine VS ktore som rozmyslala ist studovat su psychológia alebo zdravotna sestra. Ale tiez v tom nemam jasno ale v podstate vyberam všetko len nie logopediu.
Paneboze...dokonci to.. potom si budeš trieskat hlavu o stenu
Dokonči to, je prirodzené, že máš úzkosť a obavy, lebo rozmýšľaš o svojej budúcnosti a aj keď si nevieš teraz predstaviť, že by si mohla pracovať v tom odbore, čo študuješ, dokonca si teraz myslíš, že si sa zle rozhodla, nie je to tak - máš krízu, stáva sa to....teba si len oddýchnuť, urob niečo, čo ťa nakopne a dodá ti silu a ..dokonči štúdium...logopédov nikdy nie je dosť...aj keď je logopédia prioritne o komunikácii a osobnom stretnutí , nemusí to tak byť , sú už aj iné možnosti...a ak máš problém s tým, že ty sama sa " tažšie" vyjadruješ, ber to ako pizitívum, vlastná skúsenosť je bonus, vieš si predstaviť, čo by mohlo pomôcť/ zabrať ľuďom s rečovymi poruchami...
@ivett1 Ano rozumiem ale mam presne silne uzkostne stavy ze som sa rozhodla uplne zle, ze vôbec nesmerujem dopredu a nie som do tej logopedie tak zahlbena ako moje spoluziacky. Ja som bola prijata aj na psychológiu a trochu lutujem ze som nesla tam. Lenze mna vela ľudí od všetkého odhováralo, ked som chcela byt zdravotná sestra tak moja mamka ktora nou je, ma odhovorila ze to urcite nie a od psychologie ma odhovorila psychologicka ze sa to študuje dlho aj po skole. A logopedia bol napad mojej mamky a tak som to skusila. Zial ale mavam stavy kedy kazdy den kvoli tomu placem a rodičia vidia ze ma to trapi a chcú mi nejak pomoct. Oni ani netlačia na to aby som to dokoncila no ja sa to bojim z nejakeho dovodu prerusit, aj ked mi to radia.
Ahoj. Povedať ti, čo máš urobiť v tvojej situácii neviem ale chcem ti pomôcť sa nasmerovať.
V prvom rade nikomu nič nedlhžíš. Nemusíš sa nikomu zodpovedať prečo chceš skončiť alebo prečo chceš pokračovať. Je to úplne len a len na tebe a neber na žiadne “vonkajšie vplyvy” ohľad. Či už zo strany rodičov, kamarátov, pedagógov alebo kohokoľvek iného.
Ja som študovala na “zubarine” v Olomouci. Tiež super-ťažká škola a veľmi náročná. Prežila som si podobnú krízu hneď 2x. Najskôr v 3. ročníku a potom v 5. ročníku. Študovali sme spolu aj s mojim už teraz manželom (on študoval techniku na inej fakulte). Bol mi veľkou oporou a aj keď som mala ja už nervy v koncoch, mala som pocit že už to ďalej nezvládnem a dokonca som so nevedela predstaviť, že by som sa ja mala cely život venovať stomatológii. Mala som z toho úplne úzkostné stavy, už len z tej predstavy. Hovorila som si, že by som robila hocičo iné len nie zuby… manžel ma 1000x vypočul, podporil, motivoval, ukázal mi tie malé radosti kedy viem pomôcť ľuďom ale zároveň hovoril že ak to naozaj tak cítim, mám sa na to vykašľať a bude ma ľúbiť aj ako smetiarku.
Teraz som mu za to miliónkrát vďačná. Ďakujem bohu, osudu, jemu a aj sebe že som pri tom vydržala. Dnes si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné a musím povedať že milujem to, čo robím. Keď si spomeniem ako som panikárila je mi smiešne.
Nech sa rozhodneš akokoľvek len čas ukáže, či to bolo správne rozhodnutie a či si šťastná. Ak by si aj skončila, hlavne sa neľutuj za 20 rokov a nerozmyslaj že “čo keby” si doštudovala a pod. Nastav si tak hlavu, že to bolo správne rozhodnutie a bodka.
Drž sa😊
@anonym_c8da2f No u mňa to je to iste lenze tym opravujem rodicov, ktori su uz zufali. Lenze mne je z toho uz zle, kazdy den kvoli tomu placem. Mavam velmi zle stavy ze uz ani nechcem zit pomaly a ze tu logopediu nemôžem robit a ked si to predstavim tak mavam uzkost z predstavy ze budem robit logopedku a cely den rozpravat, ked sama rozpravam velmi malo a som dosť tichá a vpodstate nerada komunikujem. Vyznie to divne a neviem preco to tak je. Ale vacsina ludi mi tu radi ze to mam dokončiť, ze mozno to budem menej lutovat ako keby to necham tak. Neviem, kto vie...
nadych vydych. nie si jedina ktora zistila ze by chcela nieco ine. ludia aj v 50 mozu prist na to ze chcu nieco ine. nikdy nie je neskoro zacat znova. mat z toho uzkostne stavy? naco preco? ved nestojis pod gilotinou.
v zivote bude este tolko veci ako tato. nauc sa to zvladat a nauc sa ze vzdy sa da vsetko zmenit. nieco lahsie nieco tazsie.
takto: logopedia je dnes zlata bana a super biznis. to som zistila ked sa mi deti narodili a dve z troch maju logopedicky problem. zohnat dobru logopedku je nadlusdky vykon pretoze vsetky su vychytene a tie co robia sukromne si aj fajn zarobia. cize za mna kto na to ma (rozumej chce to robit) je to super job.
ale jasne ze toto nie je pre kazdeho. ja ked to vidim tiez si hovorim ze kruci toto by som nedala. je to narocne a clovek na to musi byt stavany.
ja by som to na tvojom mieste ale dokoncila - ano presne - kvoli titulu. absolutne nikde nie je napisane ze musis robit toto po skole. z mojej skoly robime v odbore mozno 6 a to nas vystudovalo 40 v rocniku.
neupinaj sa na to takto. trochu sa oslobod. vystuduj to a potom si kludne najdi uplne inu pracu. kludne aj manualnu. a mozes skusit inu skolu ak ju budes k praci potrebovat. dnes uz su moznosti. vobec sa takto nedeptaj. trochu lahkosti do zivota potrebujes.
a teda spominas psychologiu. no tak to uz vobec nie. to je este horsie ako ta logopedia. nerada rozpravas s ludmi, tazi ta neustala interakcia s nimi zameraj sa na uplne nieco ine ako pracu s ludmi. vsetky tieto odbory humanitne su s rovnakym vylsedkom. nevyberaj si dalsiu skolu tohoto razu, lebo zabijes 20 rokov studiom ani jednu nedokoncis a budes na tom horsie ako baba co sa zamestnala hned po mature.
co by si vlastne chcela robit?
V 4. Ročníku b som dokončila bez zaváhania. V 1. By som dala na svoj pocit. Logopedia je veľmi žiadaná- hoci mas k nej teraz nechuť, o rok ju mozes milovat a bola b veľká škoda vykaslat sa na to pred koncom.
nadych vydych. nie si jedina ktora zistila ze by chcela nieco ine. ludia aj v 50 mozu prist na to ze chcu nieco ine. nikdy nie je neskoro zacat znova. mat z toho uzkostne stavy? naco preco? ved nestojis pod gilotinou.
v zivote bude este tolko veci ako tato. nauc sa to zvladat a nauc sa ze vzdy sa da vsetko zmenit. nieco lahsie nieco tazsie.
takto: logopedia je dnes zlata bana a super biznis. to som zistila ked sa mi deti narodili a dve z troch maju logopedicky problem. zohnat dobru logopedku je nadlusdky vykon pretoze vsetky su vychytene a tie co robia sukromne si aj fajn zarobia. cize za mna kto na to ma (rozumej chce to robit) je to super job.
ale jasne ze toto nie je pre kazdeho. ja ked to vidim tiez si hovorim ze kruci toto by som nedala. je to narocne a clovek na to musi byt stavany.
ja by som to na tvojom mieste ale dokoncila - ano presne - kvoli titulu. absolutne nikde nie je napisane ze musis robit toto po skole. z mojej skoly robime v odbore mozno 6 a to nas vystudovalo 40 v rocniku.
neupinaj sa na to takto. trochu sa oslobod. vystuduj to a potom si kludne najdi uplne inu pracu. kludne aj manualnu. a mozes skusit inu skolu ak ju budes k praci potrebovat. dnes uz su moznosti. vobec sa takto nedeptaj. trochu lahkosti do zivota potrebujes.
a teda spominas psychologiu. no tak to uz vobec nie. to je este horsie ako ta logopedia. nerada rozpravas s ludmi, tazi ta neustala interakcia s nimi zameraj sa na uplne nieco ine ako pracu s ludmi. vsetky tieto odbory humanitne su s rovnakym vylsedkom. nevyberaj si dalsiu skolu tohoto razu, lebo zabijes 20 rokov studiom ani jednu nedokoncis a budes na tom horsie ako baba co sa zamestnala hned po mature.
co by si vlastne chcela robit?
@pralinka25 ako praveze je to divne ale mna zaujima ta psychologia aj ked sa tam pracuje s ludmi, asi preto ze sa tam nekladie doraz na rec ktora nie je mojou silnou strankou. Ja som primarne chcela robiť pomahajuce profesie ako presne psychológia, zdravotnictvo alebo potom dentálna hygiena lenze tam sa nemam sancu dostat lebo su tazke prijimacky a aj z chemie ktoru neviem. Cize potom som uz zacala rozmyslat nad uplne inym ze zubny technik napriklad. Mna bavia aj manualne prace ja pri tom uplne vypnem. Strasne rada pečiem a zdobim torty a je to nieco pri čom sa cítim sama sebou a ze mi to aj ide. A chcela by som sa v tom zlepsit a spravit si kurz. Lenze ako cukrárka sa asi nezamestnam aj keby velmi chcem, lebo vacsinou hladaju ludi s tymto vzdelanim alebo je to aj o stasti.
Nechcem ti brat nejake sny alebo predstavy, ale so ziadnou pracou to nebude lahke. Vzdy pride nejaka kriza..
Mozno aj by si nasla co ta bavi viac, ale mozu tak but ludia, ci system ci plat, kvoli ktorym to bude peklo.
Si blizko, dokonci, nemusis hned v tom obore pracovat, mozes skusit nieco ine a k tomu mozno sa vratis o 5-10 rokov.. mozno nie..
Ale ta kriza co mas, je normalna, vsetci si prechadzaju takym obdobim, toto pocasie neprispieva tiez, je toho vsade vela..
@pralinka25 ako praveze je to divne ale mna zaujima ta psychologia aj ked sa tam pracuje s ludmi, asi preto ze sa tam nekladie doraz na rec ktora nie je mojou silnou strankou. Ja som primarne chcela robiť pomahajuce profesie ako presne psychológia, zdravotnictvo alebo potom dentálna hygiena lenze tam sa nemam sancu dostat lebo su tazke prijimacky a aj z chemie ktoru neviem. Cize potom som uz zacala rozmyslat nad uplne inym ze zubny technik napriklad. Mna bavia aj manualne prace ja pri tom uplne vypnem. Strasne rada pečiem a zdobim torty a je to nieco pri čom sa cítim sama sebou a ze mi to aj ide. A chcela by som sa v tom zlepsit a spravit si kurz. Lenze ako cukrárka sa asi nezamestnam aj keby velmi chcem, lebo vacsinou hladaju ludi s tymto vzdelanim alebo je to aj o stasti.
@laurah no uprimne si myslim ze ked ta zlozilo toto az do uzkostnych stavov pomahajuce profesie a psychologia nebudu pre teba. zaujimat ta moze. ved sa v tom mozes zlepsovat aj mimo skoly. dnes je tolko moznosti, dosptupnych materialov.... konec koncov ju vyuzijes aj v beznom zivote ale ako profesiu ti to vysoko neodporucam. a to nemyslim nijako zle. ja s ludmi pracujem a viem ake narocne to vie byt. ze som po par hodinach doslova vyflusnuta a potom idem domov kde na mna spoliahaju dalsi ludia a chcu moju plnu pozornost spoluucast a interakciu. a to som teda dost odolny clovek.
preco by si nemohla robit cukrarku. poznam dievcinu ktora vystudovala naozaj tazku vysoku skolu technickeho smeru. a nakoniec pecie "palacinky" vo francuzsku a je tam vychytena. proste sa v tom nasla. rodicia to chvilu predychavali ale uz je to ok.
ved si sprav skolu k tomu. preco by si nemohla. a o stasti? kazda dobra praca je o snahe. nie o stasti.
neboj aj pri peceni tort si uzijes s ludmi svoje. taka neskodna vec a niekedy je to poriadny psychozahul. vsetko je.
@laurah no uprimne si myslim ze ked ta zlozilo toto az do uzkostnych stavov pomahajuce profesie a psychologia nebudu pre teba. zaujimat ta moze. ved sa v tom mozes zlepsovat aj mimo skoly. dnes je tolko moznosti, dosptupnych materialov.... konec koncov ju vyuzijes aj v beznom zivote ale ako profesiu ti to vysoko neodporucam. a to nemyslim nijako zle. ja s ludmi pracujem a viem ake narocne to vie byt. ze som po par hodinach doslova vyflusnuta a potom idem domov kde na mna spoliahaju dalsi ludia a chcu moju plnu pozornost spoluucast a interakciu. a to som teda dost odolny clovek.
preco by si nemohla robit cukrarku. poznam dievcinu ktora vystudovala naozaj tazku vysoku skolu technickeho smeru. a nakoniec pecie "palacinky" vo francuzsku a je tam vychytena. proste sa v tom nasla. rodicia to chvilu predychavali ale uz je to ok.
ved si sprav skolu k tomu. preco by si nemohla. a o stasti? kazda dobra praca je o snahe. nie o stasti.
neboj aj pri peceni tort si uzijes s ludmi svoje. taka neskodna vec a niekedy je to poriadny psychozahul. vsetko je.
@pralinka25 Ano ale vysoka skola na to neexistuje, cize u mna by boli iba kurzy. A na profesii hladaju velmi malo cukrarov. A este sa bojim či by som stihala sa venovat rodine a deťom popri práci cukrárky alebo niecoho podobného bez VS kde vacsinou uvadzaju pracovný cas do nejakej 19. Cize ja sa na to pozeram aj takto prakticky. Ale je to asi len taky moj sen, rodičia ma v tomto velmi nepodporujú, myslia si ze je to nejaky moj rozmar alebo ze unikam ale mna to naozaj bavi.
@pralinka25 Ano ale vysoka skola na to neexistuje, cize u mna by boli iba kurzy. A na profesii hladaju velmi malo cukrarov. A este sa bojim či by som stihala sa venovat rodine a deťom popri práci cukrárky alebo niecoho podobného bez VS kde vacsinou uvadzaju pracovný cas do nejakej 19. Cize ja sa na to pozeram aj takto prakticky. Ale je to asi len taky moj sen, rodičia ma v tomto velmi nepodporujú, myslia si ze je to nejaky moj rozmar alebo ze unikam ale mna to naozaj bavi.
@laurah Strašne to riešiš. A hlúpo, ako rozmaznané decko. Dokonči školu a pracuj. Je to výborný odbor, mnohí o ňom snívajú a nedostanú šancu, pretože berú málo ľudí. Máš istotu, že vždy budeš mať prácu a pracovný čas si upravíš podľa seba. A nezarobíš malo. Inú budúcnosť teraz nerieš. Ktovie, či vôbec budeš mať vzťah, rodinu a nejaké deti a už špekuluješ ako to budeš zvládať. Preber zodpovednosť za svoj život, dôležité je, aby si sa vedela sama uživiť a nespoliehala sa na rodičov a nejakého budúceho manžela. Keď necháš školu, čo budeš robiť? Ležať doma v deckej izbe, depkovať a snívať?
@laurah a vieš pomenovať čo by si chcela radšej? Ak nie, dokonči už toto...vieš čo, ruku na srdce, kto študoval, snáď každému napadli takéto myšlienky a nie raz, hlavne pred skúškami...máme aj v rodine "skoro pána právnika" čo to zabalil v poslednom ročníku, a poznám aj "skoro p. inžiniera"...a niektorí aj z okna vyskočili
Len toľko, že jedno je to čo sa učíš, a realita je na míle vzdialená, ak sa vyberieš cestou logopédie- budeš si sa sama sebe pani, ty si budeš udávať tempo. Nemáš možnosť sa stretnúť s niekým, kto to naozaj robí?
Skús sa motivovať- čo by si chcela dosiahnuť do 5r-10r chceš mať vlastný byt, auto, chceš pomáhať ľuďom, chceš cestovať - to všetko budeš môcť ako logopedička...a vieš čo, budeš potrebná...
Život ti prinesie ešte veľa skúšok, niektoré sa dajú obísť, ale pred niektorými neújdeš.
@laurah Strašne to riešiš. A hlúpo, ako rozmaznané decko. Dokonči školu a pracuj. Je to výborný odbor, mnohí o ňom snívajú a nedostanú šancu, pretože berú málo ľudí. Máš istotu, že vždy budeš mať prácu a pracovný čas si upravíš podľa seba. A nezarobíš malo. Inú budúcnosť teraz nerieš. Ktovie, či vôbec budeš mať vzťah, rodinu a nejaké deti a už špekuluješ ako to budeš zvládať. Preber zodpovednosť za svoj život, dôležité je, aby si sa vedela sama uživiť a nespoliehala sa na rodičov a nejakého budúceho manžela. Keď necháš školu, čo budeš robiť? Ležať doma v deckej izbe, depkovať a snívať?
@anonym_c7e1d8 Viete, vy asi nepoznate moje pozadie a co za tym je. Pred rokom som lezala v nemocnici lebo som vazila 34kg s mentalnou anorexiou a skoro som zomrela a potom som dostala sepsu. Cize nemam za sebou najlepsie obdobie a preto uz nechcem v zivote urobit niečo co mi bude ublizovat alebo kde viem ze nebudem štastna. Neviem ci ste čítali spravy pred tym ale ja mam celkovo problém s recou, rozprava sa mi tazsie aspoň subjektívne to tak vnimam a predstava ze to budem robit celý zivot ma veľmi desi aj to ze by som mala byt logopedka a aj tak sa prezentovat. Ja ani nehovorím veľmi ludom ze co zo mna budem lebo sa na to necitim byt vhodna. Cize nie je to len z toho ze by som bola leniva, ja aj keby skoncim skolu tak by som isla pracovať, urcite by som doma nehnila. Ja som človek co stale musi nieco robit.
@laurah a vieš pomenovať čo by si chcela radšej? Ak nie, dokonči už toto...vieš čo, ruku na srdce, kto študoval, snáď každému napadli takéto myšlienky a nie raz, hlavne pred skúškami...máme aj v rodine "skoro pána právnika" čo to zabalil v poslednom ročníku, a poznám aj "skoro p. inžiniera"...a niektorí aj z okna vyskočili
Len toľko, že jedno je to čo sa učíš, a realita je na míle vzdialená, ak sa vyberieš cestou logopédie- budeš si sa sama sebe pani, ty si budeš udávať tempo. Nemáš možnosť sa stretnúť s niekým, kto to naozaj robí?
Skús sa motivovať- čo by si chcela dosiahnuť do 5r-10r chceš mať vlastný byt, auto, chceš pomáhať ľuďom, chceš cestovať - to všetko budeš môcť ako logopedička...a vieš čo, budeš potrebná...
Život ti prinesie ešte veľa skúšok, niektoré sa dajú obísť, ale pred niektorými neújdeš.
@fion22 mozno psychológiu alebo zdravotnu sestru, niekde kde nebude taky tlak na rec. Aj ked viem ze da sa s tym pracovať s tymi myslienkami ze mozem byt logopedka aj ked mam sama mierne tazkosti s recou, ale je to tazke to nejak prekonať a veriť si.
@fion22 mozno psychológiu alebo zdravotnu sestru, niekde kde nebude taky tlak na rec. Aj ked viem ze da sa s tym pracovať s tymi myslienkami ze mozem byt logopedka aj ked mam sama mierne tazkosti s recou, ale je to tazke to nejak prekonať a veriť si.
@laurah hm možno by ti pomohlo popracovať na tvojom sebavedomí trochu. Možno by ti pomohlo keby si bola niekde v tíme, že nie všetko závisí od teba jedinej- čo tak skúsiť spev v zbore alebo spevokole nejakom? To by ti pomohlo s hlasom, rečou aj by si bola v kolektíve, prišla by si na iné myšlienky. Psychológia- áno, veľa ľudí čo si prešli psychicky ťažkým obdobím to ťahá k psychológii, a bola by si dobrá v tom, že by si chápala možno viac ako iní. Zdravotná sestra- je fyzicky aj psychicky náročné povolanie.
A tvoji profesori, učitelia čo hovoria na tvoje problémy s rečou? Vedela si o nich aj predtým? Vieš čo, a kto nemá problém s rečou, skoro každý má😉
@pralinka25 Ano ale vysoka skola na to neexistuje, cize u mna by boli iba kurzy. A na profesii hladaju velmi malo cukrarov. A este sa bojim či by som stihala sa venovat rodine a deťom popri práci cukrárky alebo niecoho podobného bez VS kde vacsinou uvadzaju pracovný cas do nejakej 19. Cize ja sa na to pozeram aj takto prakticky. Ale je to asi len taky moj sen, rodičia ma v tomto velmi nepodporujú, myslia si ze je to nejaky moj rozmar alebo ze unikam ale mna to naozaj bavi.
@laurah poznam viecero dievcat dokonca aj tu z kona co sa na paterskej prave dali na to pecenie a robia to uz aj profi
@laurah ja nejak nevidim extra rozdiel v praci logopeda, psychologa ci zdravotnej sestry aspon z pohladu komunikacie. Pri vsetkych tychto ptofesiach musis vela komunikovat a pri vsetkych budes neustale robit s ludmi. Nehovoriac o tom, ze napr. na psychologiu treba byt fakt mentalne odolny clovek, neustale pocuvat o problemoch, depresiach, uzkostiach a kadecom, to je sakra narocne na psychiku..Preto ked hovoris, se si skor introvert a nerada komunikujes, podla mna ani jedna z tychto profesii nie je pre teba vhodna.
To by som uz naozaj potom isla radsej cestou tej cukrarky, tam v podstate pracujes sama, nieco malo pokecas s kolegami/sefom..popremyslaj este o tom.
Ja som riesila nieco podobne, vo 4tom rocniku som tiez pochopila, ze moja skola je o nicom (politologia) ale nechcela som sklamat rodicov a skoncit to...tak som ju dokoncila ale uz 20 rokov robim v uplne inom odbore a na poziciach, na ktore by som sa bez VS titulu nedostala. Cize priklanam sa k tomu, dokonci to, aj ked v tom nebudes robit..a jeden nikdy nevie, mozno to predsalen v tom odbore skusis 😉
@laurah Najprv sa zamysli, či vieď čo chceš robiť ak nie logopédiu a či na to potrebuješ vysokú školu, ak potrebuješ a je to niečo úplne iné tak choď čím skôr preč pretože vtedy ten titul nepomôže veľa, aspoň podľa mňa