Aké boli vaše pocity pred a po absolvovaní autoškoly?

Neblázni ☺️ Určite chod do toho, život mame len jeden a je príliš krátky na to, aby sme sa bali takýto veci. Že vyhodíš pár sto EUR? No a čo? Veď to za ten pokus stojí a ešte keď ten pokus vyjde! To len bude 😍 kúpiš si auto a máš nový svet pred sebou. Určite sa prihlás hneď na prvý možný termín. Budem ti držať palce a keby si potrebovala akúkoľvek podporu, kľudne napis ❤️

Ja som pocity pred aj po mala dobre. Do autoškoly som šla s tým, že som nikdy neskúšala šoférovať, nikto mi to predtým neukázal ani neučil. A naučila som sa hneď. Zistila som,že som šofér,ktorý sa nebojí. Zažila som už veľa rôznych situácii a vedela správne zareagovať. Samozrejme nastali aj chvíle kedy som sa len modlila, aby sa ten oproti stihol zaradiť.. našťastie som tu ......
Vodiča je v dnešnej dobe dôležitý,nutnosť, hlavne ako píšeš sama,máš chorú mamu..... tam sa zíde vždy. Neboj nič,treba kľud a pôjde to. Časom to bude čím ďalej lepšie.

Ahoj. Ja som isla do toho krátko pred návratom z rodičovskej do práce, keďže sme sa medzitým presťahovali z mesta na vidiek a vedela som, že logistika s dieťaťom nebude taka jednoduchá a už si nemôžem dovoliť zabiť toľko zbytočného času v busoch. Teória ma bavila, keď rozmýšľaš logicky, nie je absolútne ťažká. Ja som mala problém skôr s tou praktickou časťou. A hlavne obavy z toho, ako s koordinuje ruky-nohy-zrak a rozum za sekundu 😂 A mala som "šťastie" aj na instruktora, ktorý má hneď na prvej hodine za volantom zdrbal, az som sa rozplakala a vravela manželovi ze sa na to môžem vysrať... Ale nevzdala som sa, s manželom sme si na opustenom parkovisku aj nacvičovali rozbeh a tak. Jazdy boli pomerne ok, tam máš istotu, že keby treba, inštruktor zasiahne. Prišiel deň skúšok a ja som ti spravila. Do dnes sa nepamätám ako, bola som v nejakom amoku asi. Odvtedy šoférujem 3roky...ale poviem ti, dodnes mám strach zo šoférovania, z ostatných účastníkov premávky, ale musím a nemôžem to vzdať. Mat v rukách vodičské oprávnenie je veľká sloboda a mne neostáva nič iné, len jazdiť a jazdiť a jazdiť. Držím palce, určite do toho choď, spravíš to... Všetko je len na tebe a o tom ako veľmi to chceš.

@kapanek1 mňa učí šoférovať muž na poľnej ceste, samozrejme keď nikto a nič nejde, ale veľmi mi to nejde. Radenie rýchlosti a spojka mi robia veľmi veľké problémy, no na automat nechcem ísť.
@ceklis veď práve, že už mám možno polovicu života za sebou a dokopy nič nemám. Teda okrem muža a krásnych a šikovných detí 🙏🏼❤️ ďakujem za podporu, možno sa ozvem 🙏🏼

@lilyianka ty si super. Kiež by som aspoň desatinu z toho mala aj ja. Ja som úplne vyklepaná 🤦‍♀️

@papi30 dnes som si stiahla aplikáciu autoškoly (poradili mi, že sa tak lepšie naučím na skúšky) a z prvých 50 otázok som odpovedala na 45 správne, no v živote som sa o cestnej premávke nič neučila, takže z teórie nemám strach, skôr z praxe a teda šoférovania 🤦‍♀️ Včera som volala s mojou budúcou inštruktorkou a bola úplne svetová. Po tom 7 minútovom telefonáte som mala pocit, že ten vodičák urobím. No dnes je to už inak 🙄
Mať v rukách vodičák sloboda istotne je, no je to aj obrovská zodpovednosť nielen za seba, spolujazdcov, ale aj iných účastníkov cestnej premávky 🙏🏼❤️

Ďakujem za povzbudenie dámy ❤️

Ja mám vodičák od 18ky, ale roky som nejazdila, mala som strach, byvala som v meste, spoje dobre, pripadne má mal kto odviezť, nemusela som... S odstupom času viem, že to boli výhovorky... Presťahovali sme sa na dedinu, narodili sa nám deti a pokiaľ som si nechala komplikovať život, a im odopierať aktivity, krúžky, výlety...musela som strach prekonať, trénovala som skoro ráno, keď boli cesty prázdne... Mne najmä toto pomohlo vyskúšať si radenie, rozbeh dokopca, rozjazd... No proste získať istotu v takych tých beznych úkonoch z ktorých jazdenie pozostáva... Keď muž po mne kričal prerad si, nepočuješ čo robi motor? Som nechápala čo mám pocut, teraz mi to je smiešne :D :D určite chod do toho ;) ten pocit nezávislosti je na nezaplatenie, ja teraz jazdím denne ;) ked máš motiváciu určite strach prekonas ;) plus keď si pomyslis kto kazdy šoféruje :D :D

Vodičák som si robila ešte v 17-tich. Absolútne som nevedela nič, no urobila som ho. Aj keď pochopiť kedy a čo zaradiť a 3 pedále a 2 nohy, no nepochopiteľne 😂 aj keď som zo začiatku moc nejazdila a bála sa, hlavne po meste. Teraz viem, že to bola najlepšie vec. Hlavne nie si na nikoho odkázaná, ideš kedy chceš a kam chceš. ☺️ Mamina si robila vodicak v 32-ke s 3mi deťmi a zvládla to perfektne. Takze jednoznačne treba to vyskúšat a časom a skúsenosťami sa zdokonalis. ☺️

Ahoj ja som vodicak robila a tesne pred skúškami mi to zatrhol covid a čakala som asi pol roka kým sa znovu otvoria autoškoly 😅 no na začiatku to vyzeralo sľubne že budem ukážkový vzor no po pár jazdách som začala panikáriť pretože to na mna bolo prirýchlo.. ďalšou takou nevýhodou bolo že som sa učila popri autoškole na rôznych parkoviskách s priateľom a on mal auto úplne inej triedy ako mávajú na autoškolách (bol to diesel ktorý sa pohyna inak ako benzínové auta pravdaže s kamerou, automatické ručne brzdenie a podobne somarinky) na ktoré sa ľahko zvyká a robilo mi to problém pri učení v autoškole lebo som zabúdala že to nie je samozrejmosť že auto brzdí samo v kopci 😃 takze rada neuč sa jazdiť mimo autoškoly dopletie ta to..taktiež mi v autoškole radili meniť si inštruktorov (každý inštruktor mal iný typ škodovky) ale mne to nevyhovovalo lebo každé auto ma inú citlivosť (na starej oktávke som musela brzdiť brzdou až k zemi a keď som sadla do novej scaly tak nás furt trhalo lebo tam stačí brzdu pohladkať a funguje) hlavne to nevzdávaj aj keď to možno nepojde na prvú šupu a pokial robíš vodicak vo väčšom meste normálne im povedz nech ťa potrápia..lepšie ta naučia, mala som kamosku a ta stále prehovorila inštruktora na ľahké jazdy a potom tak aj dopadla.. ináč ak skončíš autoškolu hlavne sa NEBOJ sadnúť do auta a ísť aspoň niekde blízko a trénovať, tým ze skončíš autoškolu neznamená ze vieš hneď všetko treba sa premôcť veľakrát a skúšať to stále ďalej a ďalej..ja som typ vodiča ze nechcem zavadzať na ceste a všetko rýchlo vybaviť aby som bola už doma..musíš si to v hlave nastaviť ze musíš sa aj učiť a určite sa stane ze ti to zdochne a podobne nepanikar, komu sa to ešte nestalo? Ak si už niekde v tom meste tak zbehni kade tade a potráp sa nie ze ja neviem šoférovať radšej zájdem peši..Ináč určite si po autoškole nedávaj Z na auto práve takých “šikanujú” na ceste poniektorí radšej si daj baby on board, tam už vodiči majú rešpekt 😁

Mozes mi napisat spravu 😊

Pocity som mala dobré, naučila som sa šoférovať 😀. Neviem si život bez auta predstaviť.

Ja som si robila vodičák keď mal tretí syn jeden rok čiže keď som mala 26 muž mi povedal že už nestíha má voziť s deťmi po lekároch bolo to ťažké ale dala som to horšie bolo potom pretože som prešla s malého auta v autoskole na väčšie čo sme mali doma pár mesiacov jazdil so mnou muž a potom už sama a teraz jazdím denne už 21 rokov bez nehody uvidíš dáš to aj ty

Mňa do toho donútila lenivosť a hanba. Mali sme škôlku 30 minút peši od domu, a trepať sa 30 minút tam, 30 späť a cez obed znovu sa mi strašne nechcelo. Hanba tá, že mám najbližšie susedy 3 dôchodkyne soferky, a ja, o polovicu mladšia žena som musela byť odkázaná na iných. Cítila som sa taká menejcenna. A to sme mali kúpené druhé auto pre mňa uz 4 roky 🤦 Išla som do toho s tým, že vyskúšam. Bud spravím alebo nie. Muž ma učil rozjazd na opustených cestách, to bolo jediné čo som ako tak vedela. Jazdy samé o sebe neboli až také strašne zle. Problém pre mňa bolo cvičisko a parkovanie. Test som dala na 100%, jazdu bez problémov a cvičisko s božou pomocou. To bol ozaj zázrak. Inštruktor bol nervak, po prvej jazde som sa mu v aute rozrevala. Ale naucil ma. Nedovolil mi vliect sa. Na skúškach som musela ísť 45-50 a neskutočne mi to pripadalo pomaly. 2 roky som jazdila na starom 18 ročnom manuali. Aj keď som sa zo začiatku neskutočne bála. 2 mesiace mám automat, kamery, snímače....a až teraz opadol môj stres zo šoférovania, za volantom sa cítim v pohode.
Treba to vyskúšať a nevzdávať sa. Ja som si platila veľa jázd navyše, mesiac som chodila 2x do týždňa navyše.

Mňa v autoškole nič nenaučili, resp. iba ma biflovali cvičisko, asi dva krát v meste a parkovanie žiadne. Mala som iba polovicu jázd než som mala zaplatené, tj 7 jázd po 1h z toho 5 na cvičisku (mala som mať 15 jázd myslím). Trenažér žiadny, kurz prvej pomoci žiadny. Nehovoriac o tom, že mi prekladali a rušili jazdy ako sa im chcelo, často krát mi ani nedali vedieť dopredu a keď som prišla na jazdu tak sa na mňa pozerali čo tam robím. Skúšky som dala iba preto, že tam bol policajt, ktorý to celé odignoroval.
Po autoškole taký pocit, že to mám teraz akože normálne jazdiť sama? No pár krát som si požičala auto, jazda bola vždy katastrofa, celá nervózna som bola, nešlo mi to, na každom aute sa mi inak šlo. Vydržalo mi to asi pol roka a odvtedy som prestala jazdiť a už som na aute nikdy nešla.

Robila som si pred 3 rokmi cez rodicak. Najlepšie rozhodnutie. Treba ísť a vyskusat. Ja som mala stres pred skúškami, inak žiadne pocity. Pokusy na skúšky máš až 3. Mozes si doplatiť jazdy medzitým, krby máš problém. Ja som urobila na 1x. Väčší stres bol ale začať jazdiť v našom aute. Na to už ale človek potrebuje prax a zvykne si. Držím palce

@yomiko doplat si v poriadnej autoškole kondične jazdy. Budeš mat potom lepší pocit

Vždy som věděla,že vodičak chcem.Auto ma lákalo a vedela som,že ho aj potrebujem.Lebo presúvat sa autobusom a este aj s detmi sa mi fakt nechcelo...robila som si ho ked už som mala syna a druhé na cestě.
Pocity boli rôzne, strach aj zodpovědnost. Hned na první jazde ma kolega nabral pred domom, odviezol sa do vedlajšej dediny domov a inštruktorka ma posadila rovno na jeho miesto.Naspet do mesta uz som to dala ja.Triasla som sa ako kozla ale dala som to...hodin bolo neurekom...mala som 2 inštruktorov, sadli sme si a dodnes sme kamarádi.Od 3 jazdi uz som jazdila v pohode.Skúšky uplne bez problemov.
No potom som asi 2 roky nejazdila nakolko manžel jazdil autom do prace.Potom som si kupila auto a začínala "od 0 " sama...aj to som dala 😁
Dnes už je to X rokov.
Ten pocit, že nemusíš být na nikoho odkazana, vsetko si vybavis, prevezies...skratka stojí to za to.Smelo do toho chod..moja rada hlavně sa nebáť..ak budeš mat s něčím problém rieš s inštruktorom a zamerajte sa na daný problém. Určitě to zvládneš. Držím palce ✊

My sme ako deti auto nikdy nemali, ani moji rodičia nešoférovali. My sme sa so sestrou rozhodli až po 30tke a obe sme to zvládli, v dnešnej dobe je to už úplná nutnosť, aj v každej robote sa automaticky očakáva, že si šofér. A pri deťoch na nezaplatenie.. A takisto s rodičmi po lekároch, je to obrovská pomoc. Určite choď do toho. Tiež som mala po prvých jazdách kadejaké pocity, ale dnes si to už neviem inak predstaviť.

Tak ako jasné bol to stres na skúške ale treba sa jednoducho sústrediť, testy sa vieš naučiť a jazda no to je aj o tom aké policajta dostaneš, keď som robila ja, sme mali úplne v pohode príjemný bol, takže asi aj to vie zavážiť.

Vodičák som si urobila v 18 a viac nejazdila. Kým prišli situácie ktoré ma prinútili do auta sadnúť. Ja som si ale kúpila automat a neľutujem akurát si nadávam,že ako som mohla bez auta tak dlho fungovať

U nás sa robí kurz čisto len na automatickú prevodovku.. a to je podľa mňa veľká pomoc lebo polovica vecí ktoré stresujú nových šoférov zmizne 🙂

@buberova toto by malo byť už všade, v každej autoškole. U nás niečo také neexistuje, len manuál a pritom by sa našlo ešte viac záujemcov keby mali v ponuke automaty

@buberova hmmm to mozno hej, ale do buducna to nemus byt bohvie co, kedze nie kazdy si automat moze dovolit. Ja som pri skuskach bola velmi nervozna, no ked som ich spravila, prisiel neuveritelny pocit stastia, ze budem samostatnejsia

@veronnica080 myslím že vo vodičáku proste budú mať poznačené že môžu jazdiť iba na automate.. tak s tým človek už musí rátať.. ale myslíš že je taký cenový rozdiel medzi manuálom a automatom?

Ja som si robila vodičak v 44 rokoch a to som ho chcela od 20😉ale stale som sa bala odkladala až raz som prišla z prace a manžel mi povedal prihlasil som ta na vodičak som myslela že odpadnem ale už som necuvla dala som sa nato a bolo to hrozne nenavidela som jazdy inštruktor večne po mne ziapal nevedela som cuvat nechapala kužele hrozne spomienky na 1skuške som zvalila kužel noha sa mi klepala na spojke 2skuška nezvladla som jazdu tak som si priplatila jazdy a na 3skuške som to dala štastna konečne mam VP a začala som hned jazdit najprv len jednu trasu praca domov postupne dalšie cez vikend menšia premavka kupili sme automat a parada jazdim každy den a neviem si predstavit život bez auta ale keby som presadla do manualu neviem neviem😒

Ja mam vodicak asi 13 rokov. Zo zaciatku som trosku jazdila. Vacsinou len u nas v mestskej casti. Sem tam aj mimo (ale malo). Potom som prestala, prestahovali sme sa na dedinu. Rok a pol som cestovala autobusom do prace (masaker). Potom som sla na matersku. Teraz su tomu 2 mesiace co soferujem. Nastupila som do prace a inak sa nedalo len soferovat. Je pravda,ze sme kupili dalsie auto ale s automatickou prevodovkou, co je uplna pohoda. Tiez som sa velmi bala, ale nad tym netreba premyslat ale ist do toho. V autoskole ta vsetko naucia neboj