Ako mám podporiť zomierajúcu priateľku?

Som vďačná za všetky vaše rady - išla som za ňou. Okrem jej dcéry ju nikto nenavstevuje, syn a manžel telefonujú. Kamarátky, susedky, bývalé kolegyne, netere a sestranice - to všetko sa záhadne vyparilo. Tvrdila, že po dnešnom telefonáte vedela, že ja prídem. Pritom sa nepoznáme ani rok. Chce, aby som jej volala. "Keď nezdvihnem, tak už som zomrela." No a nie je celkom zmierená. Keď ma videla, ako prosperujem, vyklicila v nej nádej, že aj ona sa tak pozbiera. Podporila som ju v tom...že keď sa jej telo zotaví, tak znovu do nej nalejú chemo. Nie je mojou úlohou "vytmavit" jej realitu. Verte, že čo som videla, bolo strašné. Ja som plakala, ona nie. Bolesti nemá, dobre jej ich vedia tlmit. Perlička na záver: "Načo som si nakúpila tie nové handry, keď ich nevynosim?" Ja ale nemám silu sa na tom zasmiať.

@gabikaa96 Tak ty si bola dobre silný mladý človiečik!!! Aké máš dnes povolanie, keď už vtedy si bola schopná takej miery súcitu a psychickej odolnosti?

@aurelia2000 si odvážna a silná. Teším sa z toho stretnutia, iste nad tým teraz rozmýšľa a v hĺbke srdca sa teší, že nie je všetkými "odpísaná". Rob pre ňu všetko, čo môžeš 🙂

@aurelia2000 Taketo navstevy su velmi tazke. Chodila som za pribyznym do nemocnice,bola v poslednom stadiu. Ku koncu uz ani nevladala hovorit,tak sme sa len drzali za ruku a jemne som ju objimala. V case,ked este ako tak vladala som tiez setrila slovami,lebo nevies,co mas povedat. Ale nasa blizkost jej dala vela. Vzdy ked som odtial odisla som si isla dusu vyplakat,vsetky zadrziavane emocie isli von. Pokial si to zela,bud pri nej. A to,ze rodina nechodi im nezazlievaj. Oni sa boja. Boja sa,co povedat. Boja sa,aby ju neranili,nevedia ako reagovat,myslia si,ze by jej bolo neprijemne,ak by ju videli v takom stave. Urcite im nie je lahostajna,len nemaju dostatok sil ju takto vidiet.

Ked si predstavim, ze som na jej mieste, asi by som potrebovala silnu kamaratku - nie taku, ktora mi place do telefonu. Mozno ma taky pocit, ze okrem zvladania svojej vlastnej tazkej situacie musi este utesovat aj teba, a preto nechce dlho volat, nema na to sil.
To je len taka moja domnienka. Skus sa vyplakat alebo vyrozpravat niekde inde, nie pred nou. A tiez by som asi zbytocne nevyzvedala, asi by som sa prisposobila temam, o ktorych chce ona hovorit a pocuvala, ked sa chce vyrozpravat.

Zavolať sa opýtať sa jej samej- Čo by ti pomohlo? Ako by som mohla byt tvojou oporou? Stojím za tebou.

@savanna Nechcem ti odpísať v tvojom štýle. Nešla som za ňou sa vyrozprávať, ani sa pochváliť vlastnými liečebnými úspechmi. Taktiež ma nemusela utešovať. A ani som nevyzvedala, tému rozhovoru udávala ona. Vieš, my onkologickí máme zvláštnu úchylku: navzájom sa informovať o všetkých nehoráznych lekárskych úkonoch, o tom, ako ich prežiť, o rôznych fintách na uľahčenie útrap. Plač druhých nám nevadí, aj my plačeme - kedykoľvek potrebujeme. Iste by potrebovala lepšiu kamarátku, múdrejšiu, skúsenejšiu, silnejšiu. Lenže rakovina ti riadne preriedi kamarátov...dúfam, že nezažiješ.

Určite ak chce, tak chodiť za ňou. A ak chemoterapia nezabera, čo nie je jedina možna liečba... a inak je to svinstvo. Tak nie je možné liečiť iným spôsobom?

@bennn Na každý typ rakoviny majú nejaké liečby. Vyznajú sa v tom, robia to niekoľko desaťročí a neustále sa vzdelávajú. Veľa už vedia vyliečiť, lenže nie všetko. No a na SK mame k dispozícii veľmi málo inovatívnych liekov. Každá liečba organizmus vyčerpáva a ničí aj zdravé bunky. Aj ja mám po chemo isté problémy. Ale vďaka chemo žijem, v mojom prípade to bola jediná možná liečba. Ona mala najprv operáciu, potom chemo. Sú takí, čo mali operáciu, chemo, oziare. Ini mali najprv chemo, potom operáciu. Ďalší len operáciu, alebo len ožarovanie. Mnohí sa vyliečili. A nedostali sme ani invalidné dôchodky - pekne šup do roboty 🙂 Nesmiem zabudnúť na tých, čo chodia súčasne na chemo aj do zamestnania.

@aurelia2000 mne zomrela mlada švagriná na štedrý den, mala tazku rakovinu 3-nasobnu + ine
Venovala som jej všetok svoj čas, chodila s nou na chemo prebalovala prezliekla a dokonca som s nou trávila cas
Poviem ti ze ak za nou nepôjdeš kym zije budes to ľutovať dlho, rozvesel ju, proste bavte sa normálne
Ak sa jej budes venovat, budes mat lepsi pocit na dusi ze si na ňu nekaslala v poslednych chvíľach

@aurelia2000 staram sa o paliativnych starych ludi.....zo skusenosti mozem povedat....pritomnost a vdaka

choď za ňou osobne. Mne keď zomieral otec sestrička povedala, že to možno vyzerá, že nás ani nevníma, ale že on vie, že sme tam s ním. Niekedy sa v živote nedá nič robiť, nijako pomôcť, iba byť tam pre toho človeka, aspoň tú chvíľu čo trvá návšteva.
Dva dni po otcovej smrti zvonil telefón, zdvihla som ja. Na druhej strane bol nejaký pán, otcov kamarát (zrejme z mladosti, nepoznala som ho). Počul, že otec bol chorý, pýtal sa ma, ako sa mu darí. Keď som mu povedala, že zomrel, bolo počuť, ako ho to vzalo. Hovoril mi, ako si dlho plánovali, že sa stretnú, a ten jeho smútok v hlase, že už sa to nestane. Nepremeškaj šancu byť s kamarátkou pokiaľ môžeš.

@aurelia2000 urcite aj zavolať, navštíviť, myslím ze netreba ničím utesovat, chorobu uz vôbec neriešiť, jednoducho sa len tešiť z prítomnosti a blízkosti toho druhého, hlavne neľutoval, snažiť sa brat to s nadhľadom … priniesť keď tak vitamíny
Držím palce

@aurelia2000 som praktická sestra, ale momentálne som na materskej 😊

Áno..určite ísť za ňou... držať ju za ruku...keď potrebuje len ticho a s ňou sedieť.. plakať...čo potrebuje ona...ak má rada niečo sladké.. slané... priniesť jej...dať jej najavo, že si tu...s ňou..pri nej..a čokoľvek ona bude potrebovať pre ňu spravíš....teraz nemôže cítiť, že je sama.... musíš jej dať pocítiť, že si tu hlavne pre ňu...hlavne nech nieje sama...daj jej najovo, že ti na nej záleží.... púšťajte si smiešny film.. vtipné videá...pozerajte spoločné fotografie... čítaj jej knihu.. čokoľvek...len nech nieje sama ❤️🍀

@aurelia2000 to co si napisala sem,povedz jej..
Urcite chod,2.sancu nemusis uz mat

Ja nemám žiadne skúsenosti, ale možno aby ti nebolo ťažko len tak tam byť a nevedieť, o čom sa rozprávať, čo keby si jej čítala nejakú knihu na pokračovanie? Aku by chcela? Bude vam veselšie a bude sa vždy mať na čo tešiť. Neviem. Iba taky malý nápad. Možno jej položiť na stôl vlastnoručne vyrobenú pohľadnicu s nádejou alebo aspoň s nejakou milohumornou myslienkou, popísaný spoločným zážitkom.... proste niečo osobnejsie.

Moja mama bola na paliatovnej liecbe 2 roky. 2 roky bola v poriadku a potom behom 2 mesiacov to malo velmi rychly spad. V septembri nachodila 10km ked zbierala hriby, v oktobri nevedela vyjst 6 schodov do domu. Tym chcem povedat, ze neber ju teraz ako umierajucu, alebo v procese smrti. Ved aj tebe sa stav moze z tyzdna na tyzden zmenit. Bez za nou a budte kamaratky, normalne. Moja mama sa stretavala s kamoskami stale. A ked nevladala, tak chodili k nam domov. A bavili sa normalne, akokeby nebola chora alebo nemala za 2 tyzdne zomriet. Moja mama neznasala, ked na nu niekto tak lutostivo pozeral a tak sa k nem aj soraval.

@aurelia2000 prísť a neľutovat. Žiadne plakanie. Zobrať ju von ZIT.

@aurelia2000 skús odhadnúť aj podľa toho, ako sa ona správala k tebe, keď vravíš, že predtým ste boli na tom opačne. Možno robila podvedome to, čo by sama chcela aby niekto robil pre ňu, keby sa to stalo jej. Alebo aj podľa toho, čo tebe v tej chvíli najviac pomáhalo.

mas aj kontakt na niekoho jej blizkeho? bud by som sa jej priamo opytala ci mozes prist alebo sa to spytala jej pribuznych ci je v takom stave zeby este prijala navstevu, lebo teda nemusi jej to byt prijemne… nemyslim
vidiet konkretne teba ale vseobecne nemusi chciet vidiet uz takmer ziadne navstevy

@aurelia2000 urob ti presne tak ako si to cítila ty keď si bola v jej terajšej polohe… napriek všetkým predpovediam tvojej kamarátke silno držím prsty 🙏🍀☀️

@aurelia2000 Ahoj. Na Tvojom mieste by som jej zavolala/napísala, že by si ju veľmi rada videla, strávila s nou chvíľku, ci môžeš prísť. A zvyšok by som nechala otvorený.... mozno ju budeš držať za ruku a plakať, mozno si niečo poviete, mozno len onicom vety.... ale budete tam spolu. Ja by som asi vravela veci ako ich cítim....aj o strachu, Tvojich pocitoch ...

@aurelia2000 volaj,chod k nej, povedz,ze nie je sama ,lutost a otazky asi nepotrebuje,mozno bude ustipacna,byva to obrana,skus nieco doniest,zmrzku,mutelu,cipsy,nieco mile,ze si tam pre nu, kľudne dones nejaky film alebo nejaku capinu,napr cecok na mackanie na stres,moze to byt sranda,alebo nejaku hracku co je akoze funny,my sme mali taku hlupu loptu,alebo sme.kupili skrecka kt opakoval v takom heliovom hlase co si povedal,ide o to aby na konci nebola sama a tebe ela sil❤️ gratulujem k vylieceniu

@baskaj Velmi krasne a dobre napady.Citat,to je krasny dar.

@aurelia2000 Vedela som to! Vedela som, že si silná a úžasná žena! 😘

@aurelia2000 zažívala som to pred rokom.Zomrela mi veľmi dobrá kamarátka,spolužiačka zo školy. Mali sme k sebe veľmi blízko. Keď ochorela ,komunikácia sa veľmi zhoršila.Bolo tažké sa s nou rozprávať. bolo mi trapne sa pýtať ako sa má a čo má nové, tak som jej posielala aspon rozne obrazky cez mesanger,aby aspon vedela ze na nu myslim, stale som na nu myslela, ked sme si pisali, tak len co je nove v praci (boli sme aj kolegyne), co deti, ako sa maju, a ci sa citi dobre. strohe vety, ziadne velke debaty.bola korona,rok som ju nevidela. potom sa ozvala so sms prid sa rozlucit 😢, velmi som sa zlakla...bola v nemocnici, na druhy den som po praci utekala za nou. bola som tam do zaverecnej.. dve hodiny po mojom odchode zomrela. 😢😢, dodnes to velmi boli.... ale chcem povedat ze ci som sa pytala alebo sa nepytala vzdy to bolo zle. ked som sa spytala ako sa ma,tak na mna vyletela ze ako sa asi moze mat... a ked som sa nepytala tak bolo zle ze sa nezaujimam.... ale brala som to ako stav z choroby, nebola taká, mali sme sa radi do konca.... choroba ju zmenila. zaujimajte sa o jej rodinu, a debatujte len tak, co vas napadne, len aby vedela ze ste tu,ze na nu myslite ze vas ma ked vas bude potrebovat, .... mne sa chce plakat vzdy ked na nu myslim ,a je to obzvlast tazke,lebo jej dcera chodi doucovat mojho mladsieho syna... a neskutocne sa na nu podobá. prajem vela sil ...

@aurelia2000 no toto ked sa musis pytat, tak ozaj chces za nou íst? Chces byt tou vyzvedackou smrti, lebo teba to zaujíma..... ? Skoda, ze nie jej kamaratkou, aby aj ona cítila, aká bola velmi dolezitá, ked uz odchádza, Škoda!

@kassandra25 myslím, že si neporozumela správne, ako to autorka myslela. Škoda. Pre pochopenie sa treba vcítiť do jej kože. Aj tu platí, že kto nezažije - nepochopí.
Asi si nečítala všetky komentáre, tá návšteva sa už uskutočnila. Dúfam, že sa nikdy neocitneš v takej situácii.