Ako mám podporiť zomierajúcu priateľku?
Je to priateľka z nemocnice. Má rakovinu. Prvý cyklus chemo jej nezabral. Ďalší cyklus museli zastaviť, organizmus to už nezvláda. Dostáva len paliativnu liečbu. Problém je v tom, že moja liečba bola úspešná a preto mi je to veľmi ľúto, že jej liečba nepomohla. Samozrejme, že máme rozdielne diagnózy. Vôbec neviem, čo jej mám do telefónu povedať, lebo sa hneď rozplačem. Ona už neplače, je zmierená a ani nechce dlho volať. Aj by som ju išla navštíviť, ale bude to pre ňu dobré vidieť, ako ja prosperujem? Pred pár mesiacmi to bolo naopak, ona mala kopu energie a ja som išla ku dnu. Mám jej vôbec ešte volať? Cítim sa potom ako taký vyzvedac procesu smrti. Lebo kdesi v podvedomí chcem vedieť, aké to bude, čo má čaká. Ako keby som sa na to chcela pripraviť .
Zhrniem moje otázky: Volať jej? Navštíviť ju? Čo jej povedať na útechu? Čo jej priniesť? Alebo jej dať pokoj?
Ďakujem za rozumné odpovede od ľudí s reálnymi skúsenosťami.
@aurelia2000 zavolaj jej a opytaj sa jej, ci si zelá tvoju navstevu. Hned budes vediet odpodved.
Podľa toho čo píšeš, ona je s tým zmierená ale ty celkom nie. Takže ty sa s tým zmier tiež a buď jej oporou v jej posledných (neviem) dňoch, týždňoch, mesiacoch... Každopádne ak je ona zmierená s tým čo ju čaká v najbližšej dobe, tak pokiaľ je ešte pri zmysloch má šancu si dať život do poriadku aj po duchovnej stránke (ak tak už nespravila) a potom v pokoji (a asi aj v bolestiach) odísť. Ak si veriaca, modli sa za ňu (a možno ak budeš pri nej tak aj spolu) a ak nie, tak jej buď oporou ako len vieš podľa zváženia. Držím palce, pretože to určite nemá ľahké.
@aurelia2000 opýtaj sa či ju smieš navštíviť.
Ja by som sa ozvala do Plamienku a opýtala by som sa ako s ňou komunikovat. Oni robia smutkove poradenstvo
Prines jej napr kvety, nejakú drobnosť.
@aurelia2000 išla by som ju podporiť osobne.
Mne takto umierala kamarátka na rakovinu koze, nebolo jej zial pomoci... chodili sme za nou všetky kamosky, držali sme ju za ruku, dakedy ani nerozprávali, len ju proste držali... slova proste neboli potrebne. tiež bola s tým zmierenia, cítila to... si pamätám ako mi raz vravela, ze uz to nevydrží, všetko ju boli, citi sa uplne prázdna... uz chce aby bolo po tom... mala 24 rokov.
ano, my sme boli zdravé. Myslím ze tou návštevou ju podporis viac ako tým telefonátom. Možno jej pomôže uz len to, ked ju budeš drzat, bude cítiť ze nie je na to sama, ako to bolo u nás.
Mnoho sil prajem🍀
Asi by som prišiel osobne ak je to možné. Môžeš ju potešiť nejakými kvetmi. Prípadne aj možno nejaký ovocný džús. Pri rakovine pomáhajú aj brusnice. S tým Plamienkom je to skvelá rada. Najdeš tam veľa užitočných rád. Majú krásne hodnotné podcasty. Ja viem. že je to veľmi ťažké. Prajem veľa síl tebe aj kamarátke. Môžeš sa s ňou aj pomodliť. Možno pocítiš aj ty taký pokoj. A Božiu blízkosť a lásku.
@lienka.7 Tvoja skúsenosť je pre mňa užitočná. Skúsim ju navštíviť. Ale budem musieť vstúpiť na miesto, kde som sama pred časom odchádzala (mala som chybnú diagnózu, no potom sa môj smer obrátil). Ona ma držala nad vodou, ona verila, že sa pomýlili. Lenže v jej prípade nejde o omyl.
@aurelia2000 choď za ňou, aj keď nevieš, čo povedať, Tvoja samotná prítomnosť bude pre ňu vzácna. Aj keby si nemala nič povedať, len tam proste byť pri nej. Už to je pomoc. Držím palce
@bloger Ďakujem, pôjdem študovať. Inak celé desaťročie som posielala Plamienku 2%, voľakedy mali slogan "Aby deti mohli zomrieť doma." Cítim sa ako taký zbabelý slaboch. Vedela som sa zmieriť s vlastnou smrťou, ale teraz sa nedokážem zmieriť s tou jej. Už neprijíma potravu. Na kvety tam nie je miesto, boli sme tam natlačené ako sardinky v konzerve. A sestričky nestíhajú, kto bude meniť vodu vo váze. Teta psychologička z Ligy sa venuje len "živým", pamätám si, ako od mňa vtedy utiekla (keď som bola medzi odpísanými).
@mariaveronikag Ano, toto by mohlo byť. Už len aby som to dokázala. Lebo ja nepatrím medzi normálnych zdravých ľudí...mám svoju temnú onkologickú minulosť.
...určite choď...máme to zajedno, ona pôjde len o čosi skôr ako Ty, ja...všetci pôjdeme,
to, čo si so sebou odnesieme je práve ten fakt, či si za ňou šla...
...city nezavážia, zaváži vôľa...
@aurelia2000 Si veľmi silná žena! Oveľa...silnejšia, než si myslíš. Nerozmýšľaj, čo povieš, aké to bude... Ak si bude želať Tvoju návštevu, choď a dopredu nerieš... Toto nie je o rozume a ráciu, ale o citoch a človečine. Veľa šťastia a sily!
@aurelia2000 mne zomrela minuly rok kamaratka co mi bola ako sestra...posledne roky sme sa velmi nestretavali...zakazdym cosi do toho prislo atd...do dnes lutujem ze som s nou nebola viac...rob ako to citis...radsej teraz ako neskoro lamentovat ze si s nou nebola
@76california Nie je to jedno, kedy odídeš. Je našou povinnosťou postarať sa o rodínu. Ťažko sa odchadza, keď nemáš splnené povinnosti. Ten strach, čo s nimi bude, je oveľa väčší ako strach zo smrti a bolesti.
@aurelia2000 Ja Ti rozumiem. Prekonala som leukémiu, keď som mala 18 rokov. Teraz mám 35. Zatiaľ je to za mnou, som zdravá, ale kedykoľvek môže nastať recidíva. 2 vtedajšie kamarátky, ktoré som poznala z nemocnice už nie sú medzi nami, ale navštevovala som ich až do konca. Často som sa sama seba pýtala, prečo ja som tu? Prečo mne je lepšie? A prečo im nie? obe odišli zmierené. Raz som sa jednej z nich narovinu opýtala, či jej moje návštevy nevadia, niečo nepripomínajú. Povedala, že nie, že nemá veľa kamarátiek odkedy je to s ňou horšie, že sa jej stránia. A povedala, že aj rozumie, ale je rada, že aspoň niekoľko nás príde. Nosievala som jej zmrzlinu. 🙂
@mariaveronikag Áno, presne moje pocity! A áno, aj na mňa sa moje "kamarátky" vykašľali, len čo som ochorela - to je pri tejto diagnóze "normálne". Teší ma, že si 17 rokov čistá!!!
@aurelia2000 ďakujem ❤ návštevou nič nepokazíš. Ona si uvedomí, že si prišla preto, že chceš byť s ňou. Bude to cítiť z Teba.
A v tej chvíli keď budeš pri nej, ver mi, nepríde Ti na um porovnávať sa s ňou. Budeš na to myslieť spontánne pred tým a možno po tom, ale keď budeš pri nej - nie. U mňa to tak bolo zakaždým.
@aurelia2000 určite jej zavolaj, podpor ju, zaspomínate si….ale hlavne ju nelutuj. Ak je to ozaj dobrá priateľka, teraz je najlepsi čas, kedy ta potrebuje.
@aurelia2000 ja by som jej zavolala. Niekto nechce aby ich videl v takom stave.
@aurelia2000 to mi je veľmi ľúto. 😢 Podľa mňa jej volaj, navštív ju, nechaj ju hovoriť a počúvaj ju. Jej to pomôže, Ty sa veľa naučis a veľa pochopis.
Prajem skoré uzdravenie! ❤️
Ja by som urcite išla. Je to clovek, ktoreho poznas, a boli ste nejaky cas na rovnakej lodi. Ono je urcite fajn, ked citis od niekoho spolupatričnost. Ved nemusíš sa zdržať dlho, sama budeš cítiť, kedy mas odist. Priniesla by som anjelika. Stratit nemas co, práve naopak....a casom by si si mohla aj vyčítať, ze mala si možnosť a nesla si za nou. Drzim palce a Tebe prajem pevne zdravie 🍀🍀🍀
Povedz jej, ze kazdy jedneho dna opusti fyzicke telo, skor ci neskor. Telo zomrie ale nasa dusa - podstata je vecna. My nie sme tela, to su nase nadoby. My sme duse ♡
@aurelia2000 Prepáč to som netušil, že je to takto. Vôbec sa nemusíš cítiť ako slaboch. Si veľmi dobrý človek a skvelá kamarátka. Je to vzácne mať takú oddanú kamarátku.
@aurelia2000 Podľa mňa najviac, čo jej môžeš dat je svoj čas. Bud pri nej a pre ňu. Gratulujem k tvojej úspešnej liečbe ❤️
Určite za ňou choď. Niekedy netreba slová, len byť.
Aj keď nemá šancu na život, ešte stále je tu, žije a určite sa poteší, že Ťa vidí, že si šťastná. Daj jej svoj úsmev, svoj čas. To je niekedy viac ako hmotné dary. A neplač, ona je ešte tu. Plakať budeš potom.
A ak chceš pomôcť ty, tak skús fakt Plamienok alebo ešte Nie rakovine. Robia poradenstvo. Lebo Liga...no, videla si sama.
Opýtaj sa jej, si si istá, že posledné chvíle nechce stráviť inak ako návštevami ?
Chod za nou, niekedy je ovela viacej pritomnost cloveka ako nejake slova, viem o tom svoje. Rob veci, ktore jej robia radost, skus jej splnit, co sa da, nech ma aspon nejake zazitky, nech aspon nieco jej sprijemni tento cas.
@aurelia2000 ja si myslím že najhoršie je keď sa od chorého človeka odvrátia kamarátky a známi a je to vlastne preto, že nevedia ako sa s tým človekom majú rozprávať atd. Ten človek to ale cíti, že zostal sám, všetci sa odvrátili a žijú si svoje životy.
Je dôležité takýchto ľudí sprevádzať… proste byť pri nich, aby sa necítili sami. Všetko čo jej môžeš teraz dať, je tvoja prítomnosť 🙂
@aurelia2000 A keby si bola na jej mieste, co by si chcela Ty?
Ja som svojho casu bola na tom podobne, hoc to bola ina situacia. Najprv susedka ochorela na rakovinu a ja som nevedela, o com sa s nou rozpravat. Az skusenost z rodiny ma naucila, ze o tom istom, ako ked je to clovek zdravy. Lebo dolezite je BYT tam pre toho cloveka.
Normálne by som za ňou šla.
Jedna známa raz povedala ze nestihla navštíviť svojho kamaráta ktory mal tiež rakovinu a do dnes to veľmi ľutuje. Určite by som ju šla navštíviť. Aspoň ju podporiť nejako, aby to vydržala 🥺 je to veľmi smutná situácia.