Ako povedať dieťaťu o bio otcovi?
Ahojte. Hneď na úvod napíšem, že viem, že je to o komunikácii medzi rodičom a dieťaťom. Tú mame myslím naozaj dobrú, ale riešim túto osobnú vec už asi 2roky, povedala som si, že toto leto je už čas, aby som povedala dieťaťu o bio. V skratke išli sme od seba keď malo dieťa 10mes, rok po odchode bol ešte ako tak záujem, potom veľmi zbežne sms (myslím že to bolo skôr pro forma) nech pošlem foto a pod. V podstate nevidel dieťa od 2rokov (teraz má 6,5r). Otec mu je môj partner s ktorým sme spolu viac ako 5r teda od malička.. Chceme sa s ním už ale určite porozprávať pred nástupom do školy, tak ma zaujíma, ako ste túto tému rozoberali s dieťaťom vy. Ocením naozaj rady po osobnej skúsenosti (teórie ovládam aj ja, no každá kt to riešila vie, že to chce tak trochu aj odvahu) tak si rada prečítam, akou formou ste sa o tom rozprávali. Dakujem
Fuha, velmi zaujimava tema. Mozno to dieta to ani nebude tak tragicky prezivat ako skor tragickyto prezivaju "rodicia". Mna skor tak informativne zaujimav a co ked taketo dieta chce spoznat svojho bio otca? A ako to cele preziva akoze nebio otec? Neziarli? Nerobia problem?
@sunny8 Dúfam, že jej nemieniš vyhovieť 🙂. Moja svokra toto spravila svojej adoptívnej mame. Otec jej zomrel, keď mala 4, odvtedy žili samy. Nemala naň žiadne spomienky (okrem toho, čo jej vravela mamička, že potľapkával slúžky po zadku 🙂 ). Doslova jej nedovolila mať vzťah (on sa ti aj tak len vysmieva, nemyslí to vážne!). Vyrástla ako stred vesmíru. Milujem vás, tak okolo mňa skáčte. Vydala sa skoro, ale mamička žila s nimi, viedla jej domácnosť. Keď umrela, mala svokra skoro 50. Dosť neskoro na to, aby si v pohode vedela všetko v domácnosti zariadiť a zvládať. V podstate bola spoločným menovateľom žiarlivosť. Na matku, manžela, synov... A niekde v pozadí nespracovaná adopcia, keďže to bol presun v rodine (vtedy to šlo) a s biofamíliou sa občas stretla.