Ako povedať dieťaťu o bio otcovi?
Ahojte. Hneď na úvod napíšem, že viem, že je to o komunikácii medzi rodičom a dieťaťom. Tú mame myslím naozaj dobrú, ale riešim túto osobnú vec už asi 2roky, povedala som si, že toto leto je už čas, aby som povedala dieťaťu o bio. V skratke išli sme od seba keď malo dieťa 10mes, rok po odchode bol ešte ako tak záujem, potom veľmi zbežne sms (myslím že to bolo skôr pro forma) nech pošlem foto a pod. V podstate nevidel dieťa od 2rokov (teraz má 6,5r). Otec mu je môj partner s ktorým sme spolu viac ako 5r teda od malička.. Chceme sa s ním už ale určite porozprávať pred nástupom do školy, tak ma zaujíma, ako ste túto tému rozoberali s dieťaťom vy. Ocením naozaj rady po osobnej skúsenosti (teórie ovládam aj ja, no každá kt to riešila vie, že to chce tak trochu aj odvahu) tak si rada prečítam, akou formou ste sa o tom rozprávali. Dakujem
a ako ste to riesili doteraz ? tvoj partner je pre neho normalne "tato" teda ho aj tak oslovuje? hovorila si niekedy synovi, ze "tato" nieje jeho original autor ?
Cize dieta veri, ze jeho otcom je tvoj partner? Ak ano, tak toto bola obrovska chyba.. Mala si mu o tom hovorit od malicka, bralo by to ako samozrejmost. Teraz to musis robit velmi, velmi ohladuplne.. Ja by som sa v prvom rade skontaktovala s respektujucou detskou psychologickou a s jej pomocou to dietatu cim skor vysvetlila.. Hlavne to neodkladat.. Je to zle nacasovane, ale uz to bude len horsie.. Drzim palce!
tiez si myslim, ze ste mali zacat skor, teraz uz to bude problematicke. ale stale lepsie ako v 18-tich. asi by som sa poradila aj s psychologom
Ja si myslím, že najlepšie je sa s deťmi baviť ako s dospelákmi. Vysvetliť im situáciu, nasypať si popol na hlavu, že ste nevedeli ako a kedy mu to povedať a že ste sa rozhodli, že už je dosť veľké na to aby to správne pochopilo a preto ste sa rozhodli mu to povedať práve teraz. A narovinu ako to chodí a ako to naozaj bolo. A že tento tatko ho ľúbi najviac na svete a on je ozajstný lebo on sa stará. Nie je otec ten kto dieťa splodí ale vychová. Deti nie sú hlúpe, ano treba očakávať reakciu, kedy dieťa bude z toho smutné, dotknuté a chvíľu v sebe bude mať vojnu a asi bude aj nejakú dobu mať odstup od vášho partnera ale ak mu to podáte ako dospelákovi a dáte mu čas, určite sa stým vyrovná. Hlavne nech partner nepoľavuje a aj keď naňho bude dieťa zlé a nepríjemné, tak nech mu dáva najavo lásku a veľa. Objatia, povzbudenia, rozhovory...aby dieťa videlo, že aj keď je odmerané stále sa môže na svojho otčima obrátiť ako na otca. Prajem veľa trpezlivosti a držím palce. Hlavne to už ďalej pred ním netajte.
@beronsche áno je pre neho len jeden tato, s partnerom sme odkedy začalo mama/tata a teda ked to prišlo neviem, čo som mala dieťaťu kt ma rok povedať mama áno tata nie? Nevedela som ako to tak malému dieťaťu "hovoriť" ktoré ešte nerozumie takým veciam, a tým že ex nechodil nepozná ho vôbec. Určite chcem ísť formou že má dvoch tatov a nejako opísať situáciu ako je tak, aby to pochopil. Tým že je veľký už pochopí veci keď sa ku adekvátne podajú. Neviem, odkladala som to posledné dva roky lebo raz to bol nástup do škôlky, potom sťahovanie a zmena kol
to bola veľká zmena zase pre neho, tak som to nechala tak. A odkladať to viac už nechcem, tak je čas
nuz ano, da sa to, uz tak malemu dietatu.. ale na tom, uz nezalezi.. prosim ta, neber moj prispevok, ako vycitku. Vsetci robime chyby.. 😉
Ja osobne by som nesla cestou "dvoch tatov". Tato je len jeden, ten co dieta lubi, co sa zaujima.. Co vie tvoje dieta o tom, ako sa rodia deti? Moje uz v tom veku vedelo o "semienku", co tato musi dat maminke 🙂 Isla by som skor smerom, ze si toho chlapa lubila a dieta (to tvoje konkretne) ste chceli, ale niekedy veci nevyjdu, pokazia sa.. A tak ten clovek odisiel z vasich zivotov a naozajstny tato prisiel, lebo zalezi na tom, kto ta lubi a nie kto ta "vyrobil".. Este by som dieta uistila, alebo este lepsie, tvoj partner, ze ono je presne to dieta, po ktorom vzdy tuzil a ze presne taketo dieta ako je to vase vzdy chcel a ze ho velmi lubi.. Cosi take.. 🙂 Nikdy mu nevrav, ze ho bio otec nechcel, ani o vasich problemoch..
Ale zalezi od toho ake tvoje dieta je, ako sa doma rozpravate o citoch, ake su vztahy, co je pre vas bezne (z hladiska ukazovania citov), takze ziadna univerzalna rada nestaci.. Preto by som sa urcite poradila s vnimavym odbornikom.
My mame adoptovane dieťa, má 3,5 roka...A už teraz vie, že sa narodil z bruška ale nie maminho ale iného. A ze my sme si ho potom nasli/vybrali. Berie to ako úplne normálnu vec. Podľa mňa to treba začať riešiť skôr....zhruba v období keď deti riešia ako sa narodili a vidia v okolí tehotné.
To ste už zmeskali takže mozno by som začala nejakou starou fotkou kde mu ho ukážeš a vysvetlis ako to je. Proste si spolu pozrite nejaké fotky a medzi ne zasi aj fotku biootca
Malej som vždy hovorila o existencii aj tretej osoby. Proste jeden ocino a jeden tatino. Napr. ocino má rád halušky, tatino guláš. Ocino je asi ešte v práci a tatino s nami doma. Keď sme si kreslili rodinku, tak tam bola aj osoba navyše, čo bol jej ocino... Prečo si sa nesnažila, aby mali pekný vzťah s bio? Ja viem, že takto to bolo VÁM jednoduchšie ale v puberte to budete mať sakra ťažké, keď sa dieťa bude potrebovať 'hľadať'.
@masha185 nemyslim si, ze bavit sa s detmi uplne ako s dospelymi, je uplne spravne.. Ano, dat im vsetky informacie, vzdy vysvetlit situaciu, to ano, ale zalezi aj na sposobe, akym to podas.. Ja som zastancom toho, ze detom vzdy vraviet pravdu, ziadne zatajovanie, lebo su este male, lebo este nepochopia a pod., ale vzdy tu pravdu podat primerane veku a len nevyhnutne mnozstvo info.. Ziadne kvetnate detaily Ale mozno to myslis rovnako, ako ja .. 🙂
@beronsche nie nie, neberiem to vôbec ako výčitky, práve naopak, veľmi pekne ďakujem za názor, takto je to úplne ideálne, aj také prirodzené a blízke k nášmu štýlu konverzácie, takže týmto smerom pôjdem. Psychologička nemusí byť zlý nápad, aj som ju popravde zvažovala, ale potom som si povedala, že neviem či mi cudzia osoba, aj keď nato študovaná, na základe sedenia udá ten správny štýl, akým to vysvetliť a bude nám blízky. Resp. by mi možno povedala, ale ja by som s tým nebola stotoznená a išlo by to "nasilu", lebo by to bolo pre nás iné. Veľmi sa mi páči tvoja "štylizácia" a určite sa vo veľkej miere inšpirujem. Takže ešte raz ďakujem!
@sashka22 ja som to riesila s mojim synom.
Tvoja reakcia, ze preco si sa nesnazila aby dieta Malo pekny vztah s bio je uplne mimo. Nevies ake su tam vztahy. Mojho bio na neho totalne kasle, za 9 rokov ho videl 3x! V takomto pripade je to o to tazsie vysvetlit.
@sashka22 no mne by zase bolo divné hovoriť o tretej osobe, keď tu tretiu osobu dieťa nepozná (každý sme iný, každý máme iný prejav, iné zmýšľanie, iné situácie) a snažiť sa aby mali dobrý vzťah? Nikdy som nepovedala že nemáme čas keby chcel prísť, dokonca som bola asi 2x za rok v meste ja, cestovala som s dieťaťom na 2-3 noci, platila hotel, ked malo dieťa asi 1,5r on nevedel čo s ním, vymyslela som ja program teda miesto, kam s dieťaťom aby mal rozptýlenie a neplakal pri ňom alebo resp sa nebál a to som bola zlá že som bola osobne pri stretnutí napr... A myslím že do puberty má ďaleko a aj keď je už možno dosť veľký a nejakú tú mierku kedy o tom hovoriť som o dva tri roky prešvihla, stále sa mu to primerane dá vysvetliť, aby to pochopil bez emočných šokov. Chcela som vedieť, ako to niekto vysvetľoval deťom, určite je takých viac, nie tu rozoberať ako som sa snažila o vybudovanie vzťahu s bio, lebo toto už bolo a nebolo to iba na mne.. Ale taktiež ti ďakujem za komentár.
@uglybetty1234 a ako si to ty riešila prosím, teda ak nevadí, že sa pýtam? Štýl rozhovoru a aký mal syn vek?
Mal okolo 5 rokov, zacali sme tak najprv spominat, ze niektore detickz maju aj dvoch ockov alebo dve mamicky atd..postupne sme to rozsirili, ze aj on ma dvoch otcov, jedneho s ktorym sa nam narodil a druheho ktory sa o neho teraz stara. Ze ten prvy s nami nechcel byt, prestal sa o nas starat, tak sme sa odstahovali a potom stretli nasho skutocneho otecka , ktory nas lubi a stara sa o nas a chce byt s nami. My sme menili este sudne priezvisko.
Obcas to stale vytiahnem, nieco spomeniem. Ale neviem ci syn to uplne chape, ma 9rokov ale nevie si spojit s nicim bio otca.
len toľko, že chápem aké to máš veľmi ťažké a prajem ti, aby ste to zvládli čo najviac v pohode 🙂
Ach jooo .. prečo toto robíte svojim deťom ? Ani moje nemajú od malička otca ale keď sa opýta poviem im čo chcú vedieť. Keď sa staršia sem tam pýta kedy pôjde k nemu vysvetlím jej že má robotu a keď bude mať čas tak sa ozve. Zo začiatku plakala veď bola na neho zvyknutá keď mala 4 roky odišiel od nás .. teraz to chápe .. nerieši to .. vie že to je jej otec a vždy bude a vyslovene ma prosila aby som si iného muža nenašla. ☺️
Treba v Tom vychovávať dieťa od začiatku .. potom sa rodičia čudujú prečo sa to dieťa hnevá. Možno v takom veku je to ešte ok ale sú rodičia čo s tým čakajú do 18 narodenín dieťaťa
@zuzka251 ďakujem veľmi pekne ❤️
@sunny8 no ale do 4 rokov ste boli spolu s otcom dcéry, my sme na 1.rok dieťaťa spolu už neboli, a chodiť veľmi nechodil, len občas, aj to iba prvy rok od rozchodu.. Malý automaticky bral otca mojho partnera a žili sme spolu od začiatku ako rodina, prišlo nám zvláštne povedať cca 1,5-2rocnemu dieťaťu keď povie tata že nie, nie tata. A tým že bio už prestal chodiť, ozval sa raz za pol roka cez sms aj to max nech pošlem fotku, tak sme nejak takto žili denno denný život. Ale áno, keby sa dal vrátiť späť čas, uvažovala by som inak a hovorila o tom so synom bezodkladnu už aspoň medzi 3-4 tým rokom. Teraz ma skôr zaujimalo ak to niekto hovorí deťom v podobnom alebo vyššom veku, že aký štýl rozhovoru to cca bol.
Tiez som toto riesila pred rokmi.. Vlastného otca dcera nepoznala, nemal zaujem, za vlastného povazovala mojho partnera, tak ju aj vychovaval.. Bala som sa ako to povedať aby sme neublizili.. Nakoniec k tomu prislo nejako prirodzene, cez fotky, spolužiakov, ako počula nas... A nijako to neriesila, nie je to pre ňu nikto, ani nema záujem o informacie alebo nieco ine.. Otec je ten co vychova a ľúbi💞
@janinamojka a koľko mala prosím rokov? Akým štýlom ste jej to hovorili? Presne aj u nás to takto vzniklo, žili sme normálne a partner ho považuje za svojho a tak ho aj vychovava, nejak to ubehlo a ja cítim že mu to už musím povedať, aby sa potom neskor necítil oklamaný
Dlho som nad tym uvazovala kedy to poviem, ale nikdy nejako nebola vhodna chvíľa.. Poznas to.. Najprv bola malicka, potom prišiel surodenec, citila by sa odsunuta, atd.. Uz ked isla do škôlky tak som sa bala, lebo byvame na dedine a ludia su kadejaki, radi pchaju nos kam netreba.. A tam to asi aj zacalo, niekto nieco povedal.. Ale my sme nereagovali.. A potom v prvom alebo druhom ročníku ZŠ, zas niekto niečo poznamenal a potom ked sme sa k tomu vyjadrili tak ona tak ze,, pch,ved ona to davno vraj vie,, 😉a nikdy neriesila nejako tuto vec, ja som jej povedala ze co sa stalo, ze ten clovek nestojí za to aby som vôbec o nom hovorila a kasle na to.. Dnes je to 15 rocna mlada slecna🙂
Myslim ze niekedy to my dospelí prilis komplikujeme a bojime sa ako to prijme to dieta ale ked ono ma,, svojho,, ocka ktorého ľúbi, ktory sa oň stara, tak pre neho je toto už nepodstatna informácia.. Nic pre neho ten bio otec neznamena, cudzi človek.. Neboj sa, určite to nejako príde, taka spravna chvíľa, ze to prijme úplne prirodzene.
Z vlastnej skúsenosti (ako dieťaťa) ti môžem jednoznačne povedať, že treba otvorene a normálne veci pravdivo pomenovať. Ja som bola trochu v inej situácii, ale v podstate je to podobné. Mňa si adoptovali, keď som mala rok. Tiež mi najprv nič nehovorili a keď som ich začala volať mama, ocko, tak boli šťastím bez seba. Avšak po case mi vysvetlili, že som mala inú mamu a ta ma "zabudla" v pôrodnici. Tým, že som to vedela od malička, nemala som z toho žiadnu traumu. A ich som naďalej oslovovala mama a ocko. Neboj sa to dieťaťu povedať. Ty si neurobila nič zlé. V podstate ani tvoj ex. Urobil len to, na čo sa cítil. Ty si vďaka tomu nasla skvelého partnera a otca tvojho dieťaťa. To je podstatné. Minulosť nezmeníš a tak by si to mala podať aj synovi. Treba mu zdôrazniť, že to nebolo kvôli nemu. Ze nie jeho bio otec nechce, tomu sa, prosím, vyvaruj. Proste jeho bio otec odišiel od teba, tak nejak to skus vysvetliť. Deti v tomto veku zvyknú hľadať vinu v sebe a trápia sa potom tým. Preto mu zdôrazni, že nie on je dôvod. A zameraj sa na to, že ste mu v podstate za to vďačný, lebo ste teraz tam kde ste a mate milujucu rodinu. Držím palce
Môj muž to s prvou ženou spravili tak,že fotku otca dali do albumu medzi ostatné a keď si ich pozerali tak jej povedali,že toto je tvoj prvý ocko ale nezaujima sa o tebe a ja som tvoj druhý ocko,ktorý ťa ľúbi a chce sa o teba starať ako by si bola moja.Zobrala to v pohode,teraz je dospelá a nikdy svojho otca nevyhľadával,keďže sa jej zriekol a má priezvisko po druhom "otcovi"
Myslim ze v 6.5 rokoch nie je nic stratene. Este stale dobry vek celu vec vysvetlit.
Najdolezitejsie je to podat ako pozitivnu vec, ako nieco dobre. Netreba veci skraslovat ale treba vyzdvyhnut dobro. Aj ked sa asi neda povedat ze ma druheho ocka ktory ho lubi, mozno ho lubil ked sa narodil a urcite lubil mamu a mama jeho a tak z tej lasky vznikol on. A tiez povedat to len par vetami. Nezahltit ho dlhym vysvetlovanim.
Drzim palce.
Nemam vlastnu skusenost, iba priklad z okolia, ked sa o tom s dietatom rozpravali prirodzene uplne od malicka - teda vzdy ked prisla rec na tatu, tak sa povedalo, ze je biologicky tato a je tento tato, ktory sa teraz stara. Tiez ked kedykolvek prisla rec na to ako vznika babo, odkial sa berie, tak tiez bolo vysvetlene, ze je tato ktory dal mamke semineko a z toho vyrastlo babo a je tato, ktory je s nami a stara sa. U niekoho su to dvaja rozni a u niekoho je to stale ten isty tato. Alebo ked bola rec o tom ze niekto nema vobec ocka, niekto nema mamku, niekto zije so starymi rodicmi - uz v skolke boli take pripady a situacie, tak vzdy vtedy sa o tom hovorilo. Dieta to bralo ako prirodzenu vec.
U teba neviem ako ste doteraz preberali taketo temy a ako si reagovala na otazky a pod. Bude to asi velky sok, ked si ho zrazu posadite a bum ideme ti nieco povedat a zrazu dostane plno informacii - bude musiet spracovat jednak to, ze su take situacie ked su dvaja rozni tatovia, rozlisit to kto splodi a kto sa stara a potom spracovat aj to, ze vlastne aj on je v tejto situacii.
Zacala by som tym, ze vzdy ked pride na nieco take tema, tak vysvetlovat, tak postupne to zahrnut, mozno zo zaciatku to bude brat len ako fakt a nebude sa pytat dalej a vztahovat to priamo na seba ale ked vies ho na to postupne pripravovat.