Ako pracovať so sklamaním?
Ked sa mi stane nieco, co nevyjde, som z toho az velmi sklamana, za kazdym, ci je to pri nejakom dohodnutom stretnuti, ktore sa zrusi alebo pri pohovore, ktory nevysiel, aj tyzden bojujem so sklamanim a povazujem to za konecny a nemenny stav, ze ono to uz ine nikdy nebude atd atd...
Ako sa toho pocitu zbavit? Zjavne si sama neviem rady...
nepracovať s ním, ale prijať ho a hlavne, nemať očakávania 🙂 Je to ťažké, ale dá sa to naučiť 🙂
@ckocka to zas nie je tak myslene, ze neratam s tym ze nieco zlyha, len sa to tolko planuje a dohaduje a riesi ze akosi vytesnim pocit, zeby to nevyslo ale urcite nezijem v iluzii ze coho sa dotknem to sa podari. skor je pre mna horsie nebrat to ako nemenny vysledok ktory sa vzdy zopakuje
ja keď do niečoho idem, tak rátam s tým, že nemusí to vyjsť podľa predstáv, ale zase to vnímam aj tak, že pre niečo je to tak, možno ma čaká niečo lepšie 😉
@vondolina ono to vzdy zalezi od situacie niektore beriem s lahkostou az flegmaticky a na nniektorych mi az prilis zalezi, od stredy sa citim sklamane lebo nevyslo jedno stretnutie pre okolnosti druhej strany..
môj otec mi furt hovorí, že je chybou niečo podpokladať a očakávať a je to fakt tak 🙂 ono treba si uvedomiť, keď sa niečo takéto stane, že svet sa preto nezrúti 🙂
@taskataska to ze sa citim mierne sklamana neznamena ze som vyradena zo zivota tak nerob zo mna psychopata, tebe nikdy nic nebolo luto?
Ak sa cítiš mierne sklamaná tak to prežívaš rovnako ako vačšina populácie, potom nie je čo riešiť.
len sa s tym zmeir. proste to tak v zivote chodi. niekedy mame pocit, ze to je inak a potom nas dobehne tvrda realita.
Ja teda vždy dopredu rátam s tým, že niečo nevyjde. Sklamaná som tiež, ale tak nejako v norme.
Kde človek može nabrať tolko sebadovery že očakáva, že mu všetko bude vychádzať?