Ako sa naučiť povedať nie?
Ahojte, včera som bola v Douglase. Chcela som si len pozrieť a vyskúšať jeden make up, s tým, že potom si ho objednám online z niekade, kde to bude lacnejšie. Prišla veľmi milá pani, pomáhala mi s odtieňom, naozaj sa veľmi snažila, porovnávala, bola super. Tak si hovorím, že na nete by som to kúpila možno o 15 eur lacnejšie, tak teda že to kúpim tam, keď je taká milá. Lenže samozrejme pani mi ide ukázať super krém pre zrelú pleť, opisuje mi ho, dávam mi ho vyskúšať. Samozrejme, že som si ho kúpila, stál 40 eur. Odíšla som teda z Doglasu ľahšia o 105 eur, pričom som tam išla s tým, že nekupujem nič. Nejde o to, že by som si to nemohla dovoliť. Ale ide mi o to, že som nepovedala nie. Že som nepovedala ďakujem za pomoc, premyslím si to, prídem. Že som nepovedala, ďakujem krém mám dobrý, nepotrebujem ďalší. A pritom v mnohých veciach som až príliš asertívna a viem povedať nie, ale tam som to neurobila.
@evansova tak potom si stvorena pre obchod, keby si eskimakovi predala chladničku, ja by som ako potulny predavajuci alebo poisťovák nezarobila na slanú vodu
@karolinakr Možno som, ale celý život som robila niečo iné.
Nuž, o predavackach platí české príslovie: liná huba, hotové nestratí.
Mojej predavačke prišlo nevoľno, volala mi. Poslala som ju domov a postavila som sa za pult, manžel nechcel byť sám, tak tam bol, sedel v kancelárii.
Prišiel manželský pár, chceli klietku pre korelu, išli si ju vyzdvihnúť, vraj vtáčika ešte nemali. Postupne som sa ich pýtala či majú do klietky napájacku krmidlo, bidielko, nejaku hracku, krmivo...
Kúpili všetko.
Keď odišli, manžel vyšiel z kancelárie a oboril sa na mňa, vraj by som predala eskymakovi chladničku.
Ale čo by si to ľudia o našej predajni mysleli, keby prišli domov a museli ísť znovu na nákup?
Nie vždy chce personál predajne na zakaznikovi len zarobiť.
@evansova tak potom si stvorena pre obchod, keby si eskimakovi predala chladničku, ja by som ako potulny predavajuci alebo poisťovák nezarobila na slanú vodu