Ako sa naučiť sebakontrole a nájsť v sebe to kľudné a trpezlivé “ja”
Baby, napiste mi prosim ako zvladate situacie kedy treba nekonecnu trpezlivost a toleranciu.
Napriklad dieta nechce ist do postele (resp. vymysla ze este vselico potrebuje urobit, veci robi extremne pomaly - obliekanie pyzama napr.), alebo ze oddaluje pouzitie nocnika (tiez tak extremne pomaly vsetko robi), ked sa treba obliect ze sa niekam ide - zase to oddalovanie, zoberie si gatky a tancuje s nimi a smeje sa mi do tvare lebo “haha, ja neposlucham” a podobne veci. Je mi jasne ze to je obdobie vzdoru, nezaujima ma co zmenit zo strany dietata, naopak, vnimam ze to ja som ten problem, lebo v sebe nedokazem najst tu trpezlivost, sebakontrolu. Velmi casto na nu nakricim, niekedy az tak ze ma hlasivky palia. Vzdy mi to je potom luto, ale chcem tomu skor predist, to ze to lutujem potom, to je na nic dobre ked to dieta uz zazilo ten krik. Chcem s tym nejako pracovat, zlepsit svoje reakcie, tak vas prosim o nejake priklady ako sa vtedy spravate vy. Dokola opakujete kludnym tonom? Ako dlho? Kym sa dieta nerozhodne ze to spravi? Urobite to nasilu spolu s nim? Odidete prec a nechate ho tak ze nech to spravi ked bude chciet, alebo cakate v tichosti pri nom? Nejako pohrozite, nieco mu poviete?
Blizi sa mi vyhorenie, mam pocit, potrebujem na tom zapracovat, lebo si to odnasa mala a ja sa niekedy bojim o nas vztah. Stari rodicia nepomozu, vsetci su daleko, aj v zahranici. Blizsia rodina tu nie je. Mam tu len dve susedy a tie maju deti ako moja mala (2r), ale nemoze tam byt mala denno-denne. Som s nou vacsinou sama, manzel je kazdy den v praci. Cize co sa tyka nejakeho “prerozdelenia starostlivosti”, nepojde to. Potrebujem pracovat na sebe a na svojom vnimani, na svojich reakciach. Som permanentne nervozna a velmi vybusna.
@majka1231990 Tak paráda 😀. Ja som jedla v tom období magnézium na tony, ale míňalo sa účinku. Bohužiaľ. Tá milgamma to bol čisto pokus a odpadla som z účinku.mi zaberie do hodiny. Inak na kríže máme odskúšané Inovo 5 forte (manželovi odporúčala neurologička)
Ahojte ! je to " jednoduché ... ak na začiatku chvíľu vytrváte... V momente keď pustíte uzdu svojho hnevu , dieta sa samozrejme naplaší a začne nepravidelne dýchať / cíti sa napadnuté../ zažili sme to mnohí ! Je to preň šok a v hlavičke mu beží otázka.... prečo na mňa kričí , veď je moja mamička ? Ak takéto situácie zažíva pravidelne , začne sa napokon samé obviňovať , že je vinné aj zato že sa mamina a ocino spolu hádajú... Stane sa úzkostlivé a casom zacnete navstevovat psychológov ! A tomu predídete ak "varechy a tresty ... ktoré sme si uzili aj my v nasom detsve , navždy odložíme nabok. Pamätajte , že príde čas , ked budeme .. /niekedy v starobe.../ čakať , ze nam niekto podá pohár " vody ! Čo myslíte...podajù nám ho nase deti ??? Ak ich detstvo bude plné trestov a kriku ? Ak nieco od detí a ľudí okolo nás chceme ! tak sa tak najprv začnime MY sami správať.... z pozdravom , Jozef Petráš z BB. Želám vám veľa pekých chvíľ z vašimi detmi...
@majka1231990 ahoj, mozem to pri kojeni? Ja ze nie, a preto nic neberiem, max magnezium a ziaden ucinok..ak toto pomoze ja to fakt uz vyskusam.
@biblia3000 velmi pekne napisane, plne suhlasim...zial stane sa ze veru vrieskam a jasne ze je mi to luto vzdy a velmi...😰
No ja som na tom rovnako muž je stále v robote a cely deň som len kopa nervov čo staršia stále vymýšľa jačí kričí a mladšiemu robí zle žiarli ale tak nejako to zvládnuť treba
Ja sa tiež niekedy veľmi hanbím, keď na malú (2 roky 8 mesiacov) nakričím. Väčšinou je to vtedy, Keď som plná vnútornej frustrácie. Okrem toho som aj cholerik,takže tak 😁 ale mala sa okamžite strašne rozplace a tvári sa, že ju strašne vnútorne devastujem
Toto je dobrá rada z jedného článku
"Keď sa teda upokojíte, povedzte dieťaťu jasne a zreteľne, čo od neho chcete. Dieťaťu namiesto kriku dajte za jeho chyby a neposlušnosť iný trest"
Ale veru. Keď sa mi dieťa drzo smeje do tváre, dostane jednu. To je tak 1% situácii. Ale Proste sa nezdržím, ale nechcem, aby mi po hlave skákala. Väčšinou je dobrá, ale autoritu musím mať.
Ja mám 2 deti a malý bude mať dva. Zisťuje, čo je chcenie a vôľa. Všetko robí naopak a trpezlivosť by bola, keby nemám malé bábo... Takže posledné dni len vrestim a mám chuť si obiť hlavu o stenu.... Som zrelá na lieky... Alebo na tonu čokolády...každý deň. Som s nimi sama celé dni..... Najhoršie je uspavat malú... Rada si prečítam odpovede, lebo ja neviem, čo robiť. Myslela som si, že u neho veľké obdobie vzdoru nebude. 😶😶😶
@andrejkavid92 ja si obcas precitam tento clanok dookola, ked na mna ide vyhorenie. Pomaha mi to 🙂
https://www.nevychova.cz/blog/kdyz-mama-selze/
@any17 aj ja kojím,beriem to 2x denne a som spokojná,kľudnejšia..treba skúsiť
@majka1231990 okej skusim urcite lebo sama sebe idem na nervy, a som uz velmi aj vycerpana. vdaka za tip.
Pridavam sa k vam. Drobec ma 2 roky a od rana je nonstop vytoceny, a niekedy ocividne sam nevie z coho. Este dobre nerozprava a tak, ak nahodou na 1x nepochopim, co chce, uz startuje a ak nepochopim na 2x ci viac, je to amok na hodinu atd. Ja som cholerik a snazim sa, ale k veceru uz vo mne vrie tak, ze az citim ako mi zacne buchat srdce a zatinam zuby.. aaa vybuchnem a vycitky a kolotoc ... k tomu od malicka zle spi. Takze ja som zrela na prasky. 🥴😒
@amanta5 zaujimave rady a hlavne k podstate veci teda k otazke autorky. Mozem vediet okial mas tieto tipy ako napr tie dva kruzky na suchy zips? Nejaka kniha, kurz, Nevychova? mam rada take tips&tricks, ktore pomahaju pri vychove. Vysvetlovanie je v pohode ale realne to dieta zacne chapat neskor a taketo pomocky mu pomozu. Dakujem
@engynka nie, bohužiaľ žiadna konkrétna kniha, kurz apod. To je už pár rokov venovania sa intenzívne tejto téme. Jedna z mojich dcérok mala veľmi zlé porozumenie. Teda hľadala som ako spolu čo najefektívnejšie komunikovať, aj bez slov. Veci/pomôcky, ktoré sme používali sa teda dajú ľahko uplatniť práve aj na malé detičky, kde si človek verbálnym vysvetľovaním nepomôže.
Sú to veci, ktoré pomôžu aj malým deťom ľahšie pochopiť svet okolo. Ide hlavne o vizualizáciu, teda časovače, denne plány, kartičky na dorozumievanie sa, kartičky na emócié, počasie a s tým nutné prisposobenie obliekania sa.... Vizualizáciou vieš dieťa veľa naučiť, pripadne mu vysvetliť. Aj keď je napríklad komunikačné zdatné, ale emocionálne nezrelé.
K tomu stačí láskavý prístup a ide to samé 🙂
Svoje deti nebijem, nekričím na ne, ani nepoužívam zbytočné trestanie. Moje deti však učím rešpektu a úcte voči iným ľuďom... bez strachu a direktívnej výchovy. Mnohi ľudia si to zamieňajú s benevolentnou výchovou. No vôbec to tak nie je. Máme jasné pravidlá a moje deti ich rešpektujú.
V Prvom rade treba začať pracovať na sebe a to, že si to uvedomuješ, je veľmi pozitivne. Dnešná doba, je charakteristická tým, že vo svete vládnu negatívne veci. Nemyslím tým teraz len korónu, ale závisť, nenávisť, ale aj negativne Posty na sociálnych sieťach, ktoré vedu k negatívnym reakciám a ten nesúlad s tvojimi postojmi, môže zase vyvolať nejaké negatívne pocity. Treba sa naladiť na pozitívnym vlnu A tým transformovať svoj život pozitívnej zmene. Sú na to rôzne cvičenia osobnostného rozvoja. Odporúčam ti pozrieť si nejaké webináre zdarma a urobiť si pár cvičení. Napr. Každý večer si napíš 5 veci za ktoré ti vďačná(mám super rodicov, milujúceho muza, zdrave deti, som vdacna za to, že môžem byt s dietatom na materskej, nemusím byt v praci a ono v jasličkách a pod). Potom si napíš 3 veci za ktoré sa oceňuješ napr. Dnes som spravila super koláč, dnes som navarila výbornú večeru, dnes som výborne zvládla tú situáciu s Dcerkou, keď sa nechcela obliecť A Skús oceniť aj 3 ľudí v tvojom okolí každý deň(Jarko Ďakujem, že chodíš každý deň do práce aj ja vďaka tomu môžem byť doma s malou, ako krasne si dnes povysaval, ušetril si mi tým čas, dnes sí bola veľmi dobrá, vážim si ako si zvládla tú situáciu, keď ti ten chlapček chcel zobrať hračku, mami, ten koláč, ktorý si napiekla, bol výborný, si sikovna kuchárka). Tieto pozitivne veci, budú aj pozitívne vplývať na tvoje okolie a budeš si okolo seba aj v sebe vytvárať príjemnejšiu atmosféru.
Ako to už bolo spomínané, dobre sú aj postupy nevýchovy. Kto si myslí, že nás bitky rodičov neovplyvnili či nezranili a že sme na nd zabudli, nemá absolútne pravdu. Niekde v nás driemu. Preto aj kopec žien má v sebe výčitky, že dieťa zbilo, či nan nakričalo, pretože vieme ako sme sa cítili vtedy my ako male deti. A kto považuje bitku za potrebný a dobrý prostriedok na budovanie rešpektu, tak Len preto, že bol na ňom aplikovaný a rodic mu neukázal, že sa dá docieliť poslušnosť aj inak. Tiež mám dva a pol ročnú dcéru, s ktorou som veľmi bojovala, Ale už znem prvé ovocie z tej láskavej výchovy, ktorú som do nej vstepila. Na veľa veci sa pozerám z jej pohľadu. Keď viem, že nie je schopná sa vychystať do 0,5 h. Tak ju zobudím napríklad o hodinu skôr, aby mala dostatok času a neboli sme nervózne a v zhone. Predtým než ideme robiť nejakú činnosť( Obliecť sa, učesať sa, najesť sa a podobne), Tak jej dovolím dokončiť činnosť, ktorú robila predtým. Mne by sa tiež nepáčilo, keby som bola na mobile, písala nejaký príspevok do diskusie A niekto by ma začal kmásať, že ideme k starým rodičom a mám sa okamžite obliekať. Takže jej poviem, ešte doskladaj tú vežu, potom sa pôjdeme obliecť. Alebo jej dam na vyber, či jej pomôžem s oblečením ja, alebo ocinko. Pripadne, keď vidim, že sa nechce obliecť, tak nech skoci do legin ako žaba. Čuduj sa, ono to fakt zabera a všetci si vsimli tu zmenu k lepsiemu. Začala som si ju aj viac všímať, robím s nou rôzne PDF aktivity, srandy a ona tým, že sa neciti prehliadana, je oveľa viac stastna a spolupracujucejsia, aj koncentrácia sa jej zlepsila. Ked si spominam na detstvo, vidim, ako má mama v obývačke naháňala s varechou, či ortopedickou papučou. Tie negativne spomienky prebíjajú tie pozitívne, takze keď nechceš, aby takýto obraz mala v mysli tvoja dcéra o 30 rokov, tak sa pokus zmeniť. Držím palce🌷
@nini1010 ďakujem... Pomáha mi to zatiaľ, aby som nekricala, neudrela, nevyhrazala sa.... A potom ešte sa zastavím a kľudne poviem detom,.... Prosím, deti, potrebovala by som od vás to a to.... Veľmi potichu, alebo sepkame a oni počúvajú hihi... Samozrejme nie vždy
@andrejkavid92 odporúčam čítanie, knihy boli pre mňa liek, nasla som samú seba, ostala pokojnejší, vyrovnanejsia, hneď po prvých 3 stranách 🙂
@tramtada31 ja sa snazim, su dni kedy to nejde...velmi tazke je predvedcit niekedy aj chlapa ze bitka a krik je na nic...my mame velmi narocne obdobie so starsou dcerou, nezvladame ju obaja. Toto je pre mna motivacia. Vdaka\
Este som si vsimla ze moje deti robia zle ked si ich nevsimam, potrebujem rychlo navarit ap..pokial sa im venujem je to OK. Treba si aj zvazit ci musis trvat na svojom...moja si dnes neumyla zuby ani ked som hulalkala, presviedcala, inokedy to robi automaticky..Jej argument po tom vsetkom? O chvilu idem zase jest mami...Tak asi niekedy treba ubrat.
@amanta5 dakujem za odpoved. Moj syn je este maly, obdobie vzdoru len pride ale vzhladom na moju a jeho povahu viem ze to bude narocne. Psychicky sa uz na to chystam a viem, ze oresne taketo pomocky nam budu pomahat.
Suhlasim s tebou, mnoho mamiciek by povedalo, ze liberalna vychova ale je urcite pre psychicky vyvoj dietata lepsie sa s nim nejakym rozumnym sposobom dohodnut ako ho krikom, bitkou a nasilim prinutit.
@andrejkavid92 ahojky, ja som bola na tom podobne a aj ked nie vzdy sa da byt majstrom v sebaovladani, vela z tych veci co malicki robia ma vobec nevyvedie z miery, odkedy viem, ze to nerobia naschval. Mozem ti (a vsetkym) odporucit knihu Moje vymodlene dieta ma privadza do zufalstva. Cita sa lahko a riesi presne veci, o ktorych pises. Co je najlepsie, ponuka aj riesenia, aby to nebola varecha ale budovanie dobreho vztahu.
@engynka ak dieťa doma vyrastá v láskavom prostredí a prijatí, aj obdobie vzdoru nebýva extrémne náročné. Na druhej strane je prirodzené, že nám deti vzdorujú...je to dôležité pre ich ďalší vývoj a budovanie ich vlastnej sebadôvery. Určite by nikto z nás nechcel, aby jeho dieťa (neskôr v živote) vždy hneď každého poslúchlo, bez prejavenia vlastnej vôle a názoru. Akurát je dôležité naučiť naše deti ako to prejaviť a ako s tým pracovať. 🙂 Keď sa nám nepáči napríklad správanie našich kolegov (alebo nadriadených) v práci, tiež na nich nesiahneme rukou, či krikom 🙂
Ak budete chcieť niekedy pomôcť ako na vizualizáciu, prípadne sa opýtať čo u nás pomáhalo v niektorých situáciách, kľudne mi napíšte IP. Ak budem vedieť, rada poradím 🙂
Moj malý ma 2 roky a tri mesiace. Od istého času je jeho odpoveď na všetko NIE.Pod si umyť zuby - Nie, pod sa obliecť, ideme von - Nie, ideme jest-Nie... Tak skúšam napríklad, on si chodí rad umývať zuby s autíčkami, tak mu poviem, že zober Posche, umyjeme aj jemu, fuuuj už si dlho neumyvalo.... Keď sa nechce obliecť, obliekam ho pri tom, čo práve robí, väčšinou si ma nevšíma, alebo ho na hovorím, že minule tam bol baaaager, čo kopal tu veľkú jamu, pod pozrieme, či ju už vykopal... Keď ideme jest, opýtam sa, či nie je hladný, NIE, tak ideme jest my s ockom. Pripadne chodí do kuchyne na takom odrazadle, tak mu poviem, že nech ide autíčko, kto tam bude skôr.. Samozrejme blacim aj ja, hrozne, susedia musia mať šou. Keď to inak nejde. Ale ja som prísna od začiatku, on potom príde, že mamina prepáč, nekric...ale čakám, že sa to jeho správanie zhorší... Už si búcha hlavu o zem, čo predtým nerobil. Takže zábava.. Držím nám všetkým palce..