Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho?

@miroslava_mirka napísala som IP

mne zomrela mama nečakane. Z jedného dňa na druhý. Doteraz nevieme čo sa stalo. Išla do nemocnice na vyšetrenie po svojich a viac sa nevrátila. Je tomu už 4,5 roka. Niekedy si myslím že aj dobre že sa nedožila niektorých vecí ktoré sa začali diať po jej smrti..... ťažko by to znášala....
Odvtedy delím čas na dve časti. Vtedy keď mama ešte žila do sept. 2015 - ako bolo fajn a už nikdy nebude a aké to boli krásne časy....a čas po sept. 2015 keď už mama zomrela - a odvtedy je všetko na figu.

Mne mama zomrela, ked som mala 10. Bol to sok, zrutil sa mi cely svet, niekolko mesiacov som kazdy den preplakala, ale postuone som sa s tym naucila zit. Poviem ti len jedno, dusa opusti tento svet len vtedy, ak sa tak sama rozhodne 😊 ber to ako jej rozhodnutie a prijmi to. Neviem, co sa u vas dialo, ci sa predtym trapila, kazdopadne jej dusa videla zachranu prave v tomto. Chybat ti bude uz navzdy, ale ten zial sa casom bude zmiernovat.

@deti95060810 je mi to ľúto...to musí byť šok zo dňa na deň....moja sa zas trápila,mala rakovinu a ku koncu bolesti....ani to nie je dobré...pozerať sa na to a vedieť že koniec je neodvratný....mamy budú chýbať.....

@lindusss2016 to je mi ľúto,musel to byť oooobrovský šok....ja som mala 19 keď mi umrela moja a teda mala som čo robiť...neviem si predstaviť 10 ročne dieťa...ach....

kočky mamy nám budú chýbať...ach škoda ich.....držte sa..

@jany149 mna uz zomrel aj otec, on na rakovinu, presne ako ty opisujes. Trpel v bolestiach a chradol zo dna na den. Takze viem porovnat tu stratu nahlu a aj tu, na ktoru sa pripravujes.
Ked mama umrela necakane, bol to obrovsky sok, strasne strasne to bolelo a musela som sa s tym vysporiadat. Ked umrel otec (mala som 26), sama som sa o neho starala, bola som s nim doma, posledne tyzdne som uz na tu smrt cakala ako na vykupenie a myslim, ze aj on. A naozaj to vykupenie bolo, jeho smrt som prijala pokojne. Avsak odvtedy ubehlo uz 6 rokov a ja sa s jeho trapebim nedokazem zmierit, stale sa mi vracaju sny o nom, o tom, ako trpel, ze sa nakoniec vyliecil a pod. Este dlhe mesiace po jeho smrti som pocula jeho vykriky od bolesti.
Teraz uz viem jedno, utrpenie je omnoho horsie ako smrt. Ak ti odide blizky nahle, je to strasne, ale vzdy lepsie, ako ho vidiet trpiet, to ma fakt psychicky zlomilo a uplne prekopalo moj pohlad na svet na zivot.

@lindusss2016 fuuu čím si si prešla je hrozné.....
už len myslieť na to,že je im dobre, už sa netrápia.....

ja to nejak "nepreháňam" s návštevami kostola ale modlievam sa, tak sa dnes pomodlím za všetky tie naše maminy a otcov....

držte sa všetky a veĺa síl prajem....
a pokojné sviatky v kruhu najbližších.....

Mne zomrel otec pred par rokmi na rakovinu. Vyrovnala som sa s tým o nieco ľahšie preto, že sa už nemusel trápiť a ten koniec sme skôr či neskôr čakali. Stihla som sa s ním aj rozlúčiť. Pred časom mi ale zomrela pomerne nečakane aj mamka. Dodnes som sa s tým nevyrovnala aj keď už ubehol dáky čas. Akoby tam zostalo niečo nevypovedane, nečakane pretrhnute puto, nekonečné prázdno. Mama mi chýba každý deň, boli sme si blízke, veľmi mala rada aj vnucence. Odvtedy už nič nie je ako predtým. Okrem tej prázdnoty mi chýba aj taka tá istota, podpora ktorú rodičia deťom dávajú, možnosť sa kedykoľvek vrátiť domov, vykecat, spomínať na detstvo s niekym kto ho so mnou prežil...akoby skončila jedna etapa mojho života 😔

@rainee presne to iste citim aj ja. Je to hrozne. Mam deti aj manzela a mam pocit, ze sa s tym nikdy nevyrovnam 😭😭😭😭

Myslim ze clovek nikdy neprestane smutit za clovekom ktoreho stratil a miloval. Bolo by to neprirodzene. Moja mama zomrela pred tyzdnom, Na rakovinu. Nastastie netrpela bolo to rychle. Diagnozu dostala min rok v juni a ja som uz vtedy zacala smutit kedze to bola rakovina v 4 stadiu a uz sa s tym nedalo nic robit. Snazili sa jej zivot predlzovat ale nakoniec to uz bolo na telo vela. Co pre mna je narocne je ten pocit praznoty ktory viem ze nikdy nenaplnim. Ale musim zit mam 2 rocnu a som 6 mesiacov tehotna. Stale si hovorim ze toto uz nemozem zmenit. Minulost sa zmenit neda.

@meredith83 uprimnu sustrast. Aspon ste mali viac casu. U mojej maminky od diagnozy (rakovina) po smrt 2,5 mesiaca 😭

Úprimnú sústrasť.. mne nečakane zomrela.mama keď som mala 20, veľmi ma to vzalo.. čas pomohol zmiernit za ňou žiaľ, ale hoci je to už 17rokov, stále mi chýba... Minulý mesiac mi zomrel otec.. on už mal vek a ťažké zdr.problemy, ale aj to ma ranilo, hoci bol náš vzťah poznačený jeho chorobou... Začiatky straty sú vždy ťažké... Držím palce..

Pomôže jedine čas. A mne osobne pomohlo sa z toho vyrozprávať. A to veľmi veľa. Smrť bola nečakaná a veľmi ma zasiahla a musela som celú tu situáciu dopodrobna rozobrať viac krát a nahlas. Ja sa všeobecne s hocijakym negatívnym zážitkom potrebujem zveriť niekomu. A čím viac o tom rozprávam tak tým to ľahšie a rýchlejšie spracujem. Sú však ľudia, ktorým skôr pomôže ak sa o tom nebavia s nikým. Jedna známa po nečakanej smrti rodiča vôbec nechcela o tom hovoriť. Jej pomohol naozaj až čas.

V júni mi zomrel otec. 25.10.2021 nečakane babička😔 Človek nikdy nevie čo sa stane...bolo to náhle a nemohli sme dať ani posledné zbohom. Nech odpočívajú všetky duše v pokoji a nech nájdu večný kľud 🕊❤😔.

@zdrsjsjiwwi v júli***

Nikdy som si nemyslela,že budem písať do tejto témy... Aj preto,že človek kým nestratí mamu,má pocit istoty, takého "naplnenia".... Hoci sa trápi s rôznymi problémami,je to všetko riešenie problémov v tej "plnosti". Ako akonahlre stratí milovanú mamu, život je prázdny,aj keď je pekný,ale prázdny... Tak to cítim ja. Pred pár mesiacmi mi umrela moja milovaná mamka- mala rakovinu v terminalnom štádiu, od kedy sme sa to dizvedeli- umrela do 3 týždňov... Ja som týždeň po jej pohrebe mala termín pôrodu... Najhoršie obdobie v mojom živote, absolútne som sa nevedela tešiť na synčeka.... A nedokážem ani teraz... Synček sa narodil presne mesiac po maminej smrti,. Zdedil presne jej oči. Stále si vravím,že sa cez jeho oči na nás pozerá z neba... Ale stále tu cítim to ticho,prázdno,nevypovedané slová.... Tak veľmi by som ju chcela ešte raz objať,povedať jej ako veľa pre mňa znamenala, cítiť tu istotu.... Ako sa s tým vyrovnať? Ako ste to zvládli? Dnes v noci sa mi prisnila.. aspoň na sekundu v sne som ju zazrela a cítila sa lepšie.... Mám pocit,že len prežívam.... 😢 Neviem sa s tym vyrovnať

@figurka1985 ja stále cítim to prázdno. Prvé mesiace som všetko akosi automaticky robila, starala sa o deti, ale keď som bola sama len mi slzy prúdom tiekli. Ono sa hovorí, že čas lieči. Už utíchli tie návaly plaču, ale chýba neskutočne. Spomienky sú aj v čase radosti - ľútosť, že to už s nami nemôže prežívať ďalej. Ženy sú silné bytosti i ty si jednou z nich. A s láskou aká sa tebe dostala, ďalej vychováš svoje detičky. Potrebujú svoju maminku, ja som tým svojim deťom spievala večer pesničky cez slzy a hladila ich po vlasoch a spomínala. A ráno sme museli ďalej do ďalšieho dňa. Dôležité je si uvedomiť, že ty si tu pre niekoho kto je na tebe závislí. Napriek všetkému som sa snažila, robiť veci ďalej, deti smútok prežívali so mnou a celkovo sme mali doma také zvláštne adventné obdobie. Avšak tak, aby si nebola vyčerpaná. A nadopuj sa vitamínmi. Je fajn sa vyrozprávať aj kamoške sa zver so svojimi pocitmi. Prajem ti veľa síl i zdravia.

@figurka1985 ahoj. Je mi luto Tvojej straty tak blizkeho cloveka. Mne velmi pomohla kniha E. K. Rossovej: Svetlo na konci tunela - uvahy o zivote a umierani. Autorka bola lekarka a pracovala aj s ludmi v terminalnom stadiu. Kniha mi nepomohla zabudnut ci zmierit sa so stratou, ale pochopit a prijat vtedy situaciu. Vela sil 💜

@miroslava_mirka čas, čas a ešte raz čas! Mne zomrel brat keď som mala 9. Dlho predlho sa mi o ňom snívalo, obviňovala som sa z jeho smrti, brala som lieky ( ako dieťa som nechápala čo nám dr povedal a vyvodila som si taký záver) , celá rodina sme boli na prášky z toho. Už je to 25 r. Aj po rokoch ma to ťažilo, ale potom sa mi na deň jeho smrti narodila dcérka a prestalo to všetko trápenie a smútok. Akoby mi ju poslal, nezabudnem nikdy na neho, ale trápiť sa už nebudem a cítim, že tak to proste malo byť.

@figurka1985 som na tom rovnako. Mama odisla pred takmer 3 mesiacmi 😭. Tiez rakovina v terminalnom stadiu behom 2,5 mesiaca zomrela. Chyba uplne vsade. Je to hrozne. Ak chces napis. Mozeme sa podporovat navzajom.

@ivisva
@zuzudrnda
@annamivo
@bevab baby ďakujem veľmi pekne za vaše slová... Strašne mi je ľúto,že sa také veci dejú.... Niekedy už si pripadám ako taký egoista,že stále na to myslím,že či to nie je také lutovanie seba... snažím sa o nej rozprávať, o Tom aká bola, čo by robila,povedala.... Čo si myslíte,čo je po smrti? Sú blizki a nami po smrti,len v inej dimenzii, v ktorej och nevidíme a nepočujeme, alebo ich dušička putuje do iného tela a žije nový život? Tu knihu si kúpim... Svetlo na konci tunela. Ďakujem za tip.

Ja osobne najhoršie znasam fakt, ze keby mala mama lepšiu starostlivosť a možnosti, ešte tu mohla byť. Mala len neurologicku chorobu ktorú nevedeli spomaliť, všade totálny nezáujem o staršieho cloveka. Keď sa konečne dostala do nemocnice, tam ju už uplne dorazili, po týždni bola v dezolátnom stave. Ani pohár vody jej tam nemal kto podať, zoslabla a to bol zaciatok konca 🙄 Jasne ze každý raz musí zomrieť, ale nie takto zbytočne. Pred rokom mi zomrel kamarát len preto, ze všetci riešili covid a on sa včas nedostal na vyšetrenie a do nemocnice. Mal len 40 rokov, dalsia zbytočná smrť. Stále na oboch myslím a mam tazke srdce na zdravotníctvo.

@figurka1985 no autorka o tom nepochybuje. Hned v uvode pise, ze za svoju dlhorocnu prax sa naucila jedno - nic nie je nahoda a to najviac co sa dat pre cloveka spravit, je byt pri nom. Mne je velmi luto, ze som tuto knihu necitala skor. Smrt by som brala asi prirodzenejsie a bola viac pritomna pri blizkom. Viac sa rozpravala a zaujimala co a ako sa citi, ako sa rypala v moznostiach liecby, ktora nezaberala a asi bola uz aj nerealna. Ale clovek vzdy veri...mne odporucala jedna psychoterapeutka odsmutenie, podakovanie, rozlucenie pokojne aj ritualom a pustenie. Nech je dusa volna...

@zuzudrnda toto mňa strašne mrzí.... Mamka u nás bola dva tyzdne pred tým ako ju vzala záchranka.stravila som s ňou veľa času,ale väčšina z toho som bola myšlienkami niekde mimo,hľadala som riešenia, čo by sa dalo robiť,ako pomôcť.... Ach,keby sa ten čas dal vrátiť.... Ľahla by som si k nej a len tak lenaza,nechala sa iskat.... A rozprávali by sme sa. Teraz mám toľko otázok.kedysi som dvihla telefón a ešte aj teraz mám niekedy nutkanie dvihnúť telefón a zavolať, keď sa mi niečo podarí,nepodarí.... Vyrastala som so súrodencami bez otca...zomrel keď som mala jeden rok,takže pre mňa bola aj mamou aj otcom a teraz keď odišla, odišli mi obaja rodičia... Keby sa tak dal vrátiť čas..... 😓😓😓 Aspoň jeden deň s ňou... Aspoň jeden ...

@rainee nápodobne aj ja mám ťažké srdce na zdravotníctvo.... Aj sme chceli dať podnet na prešetrenie ... Ale potom som si povedala,že sa potrebujem venovať príprave na pôrod,na synčeka,rodinu... Že nemôžem sa utápať v žiali,mamu mi už nikdy nikto nevráti.... Žiaľ.... Koľko je takCh zbytočných smrtí....
Aj sa ti niekedy snívalo s mamou?

@figurka1985 áno sníva sa mi s nou casto. Tiež už nemám rodičov, akoby a nimi odišlo detstvo a taka istota v zivore. Síce mam svoju rodinu ale niekedy mám pocit takej zvláštnej prázdnoty.

@rainee presne rovnako to cítim aj ja....🖤🖤🖤