Ako sa vyrovnať so smrťou dieťaťa?
Ahojte mamicky,potrebujem niekoho kto prezil a preziva to co moja rodina. Po 2,5rocnom boji nam leukemia vzala syna.Ako sa vyrovnat s touto bezmocnostou a trapenim?Kto mi da odpoved ze preco moje dieta? Preco deti musia trpiet uz od malicka? Preco je svet nespravodlivy? Preco????
@ejkat Ahoj. Je mi to úprimne ľúto. Náš synček s AML bojoval neúspešne 13 mesiacov. Ubehlo už 15 rokov, ale bolesť je stále neznesiteľná.
Poradila by som ti obrátiť sa na Plamienok. Poskytnú ti akúkoľvek pomoc, tebe i tvojej rodine. Sú fakt dobrí, majú v tom prax a budeš sa cítiť medzi svojimi i stou strašnou bolesťou.
Máš to síce do BA ďaleko, ale môžete spolu komunikovať aspoň telefonicky, mailom. Naozaj skús.
Kľudne napíš i mne Ip. ☹
@ejkat velmi ma to mrzi, vacsia bolest na svete neexistuje... Mne tiez zomrelo dietatko kratko po narodeni, nikdy to nepreboli, len sa s tym da naucit zit... Pridaj sa do skupiny mamicky anjelikov, tam sa mozes vyzalovat, nik iny ta nepochopi lepsie ako mamicky, ktore tiez prisli o dieta... Vela sil ti prajem... Link na skupinu: https://www.modrykonik.sk/group/2081/
@ejkat je mi uprimne luto co sa stalo vyjadrujem uprimnu sustrast. viem ako sa asi citis,prezila som tiez smrt mojho synceka... niekolko stravenych dni nad postielkou nasho anjelika bola ako vecnost a to neskutocne zufalstvo co sme s manzelom prezivali.bola som na pokraji sialenstva ked mi moje babatko na hrudi umieralo.a tak isto aj po smrti.nejaky cas som ako keby nebola pri zdravom rozume a prepadali ma vseliake zachvaty.....pomohla mi rodina,priatelia...este presla len kratka doba a stale sa s tym s manzelom vyrovnavame.prosim ta nepytaj sa ze preco sa to muselo stat,preco deti trpia,preco sa to stalo prave vam.... odpoved nenajdes nikdy a na psychike ti to ublizi... ja sa pokusam tiez uz nehladat odpoved na otazku preco....
snazim sa radsej si premietat uz len tie pekne momenty a prihovaram sa mu.a takto mi je lahsie.samozrejme ze ma este stale prepadaju stavy uplneho zufalstva ale uz je to o cosi lepsie ked sa snazim nepytat "preco".prajem vam vela sily a syncekovi anjelikovi prajem nech jeho dusicka najde v nebicku pokoj.
Dakujem vam...
Ahojte .Aj ja som prezil smrt svojho synaSkoro az dvakrat.Som tu,lebo mi to poradili znami,ze mi to mozno pomoze,ze sa potrebujem vyrozpravat ludom co to tiez uz prezili.Neviem ci to pomoze,ale skusam.Stratili sme syna 14 dni po narodeni.
Nemal som ani cas na to aby som za nom smutil,lebo som musel vybavovat pohreb,prevoz na slovensko,zomrel mimo SK.
Az teraz postupne zacinam smutit,ale co je najhorsie,beviem sa s tym vyrovnat,ze uz nie som s nim.Zena to uz ako tak prekonala.Ale ja.... Mavam stale sny s nim.Uz ma nic nebavi.Chyba mi jeho usmev......
Som nahnevany,zlostny,proste na tom nie moc dobre.Ale musim aj pracovat,lebo potrebujeme peniaze.To je natom najhorsie,ze ani cas na to nebol za nim smutit.Tak teda tolko na zaciatok.
@messi81 Prechadzas normalnymi stadiami toho,ze sa postupne pomaly vyrovnavas s tym,co sa stalo. Nepojde to hned, niekomu to trva roky, nezabudnes na neho nikdy,ale postupne uz to bude take ine. Uz tam nebude ta zlost a smutok rpe tu nespravodlivost. Ale je dobre,ze si sem napisal, vacsinou sem pisu zeny, je to fajn,ze pise aj chlap. Viem,ze chlapov to berie rovnako vazne,len o tom nedokazu tak rozpravat ako zeny. Ale ked mas pocit,ze si ako tlakovy hrniec,tak chod k psychologovi, velmi dobri ludia v tomto smere su v organizacii Plamienok. Venuju sa presne tymto rodicom, co ich taketo nestastie postretlo. Hlavne dokazu lepsie pochopit cloveka ako bezny psycholog. Aj tak Ta obdivujem,ze to vsetko zvladas. My sme sa s muzom po mojom zle skoncenom tehu pol roka o tom nedokazali bavit,ked mi povedal,ze ho to zralo uplne strasne len to nedaval najavo,tak som ostala prekvapena. Ale tak terminator je iba vo filme, normalny chlap je cosi ine.
@kiki68 No hej,len ja som o tom tiez nerozpraval,len zrazu to na mna prislo,musel som sa vyrozpravat!!!!!!!
Nie je to take jednoduche,ako sa zda.
Sam mam este problemy s tym,vobec nieco zo seba dostat...
Najradsej sa s tym vyrovnavat sam,i ked viem,ze to nie je riesenie,ale neviem nemozem inak...
Ako sa tvoj manzel s tym nakoniec vyrovnal?
Najradsej by som sa vykrical,niekoho zbil od zlosti...strasne.Myslim na zle veci...
ahojte maminy, v prvom rade vám chcem všetkým vyjadriť svoju úprimnú sústrasť... viem, o akú ťažkú situáciu sa pri strate dieťaťka jedná a myslím, že je veľmi dobre sa takto podporovať a zdieľať svoje pocity... keby ste mali záujem, aktuálne prebieha výskum, ktorý je určený rodičom, ktorí prišli o svoje dieťatko, s cieľom zlepšiť ich partnerský vzťah... je tu aj možnosť osobného stretnutia, podeliť sa so svojim príbehom a možno tak napomôcť ďalším rodinám v ich ťažkých chvíľach, aby ich zvládli spoločne... https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd_BoZ... ... prajem vám všetkým veľa síl do ďalších dní
Ahojte maminky,v prvom rade vam chcem vyjadrit uprimnu sustrat viem aku bolest zazivate ja som prisla o 6 mesacne babetko este vbol v brusku a museli mi ho vybrat na taciatku tehotenstva bolo vsetko ok az potom sa mne rychlo zhorsil brala ma zachranka tie mituty boli strasne bala som sa o prvorodene dietatko museli mí vyvolat porod ked som bola na sale tak len 5 raz som zatlacila a bolo vonku bohuzial neplakalo ale strasne zapachalo bolo v hnilobnom rozklade bolo to ako z hororu v ten sa mi uplne zmenil zivot museli ho pochovat este v ten den ten pohlad nezabudnem teras len placem velmy mi chyba moj malicky tobiasko ja sa nedokazem stym zmierit s tym
je tu na MK taka skupina,kde su mamicky,co toto prezivaju, je to sukromne,aby to nevideli ti,co sa ich tato bolest netyka. Je mi velmi luto,co sa stalo, mojej tete toto ochorenie vzalo tiez male dietatko. Uz davno, viem,ze ta bolest iba otupi. Urcite potrebujes ludi,co toto zazili. Viem,ze teta mala dalsie dietatko a to jej velmi pomohlo od utapania zialu v alkohole.