Ako ste si uvedomili blížiaci sa koniec života?
Je tu téma pohrebné … autorka má 40 rokov, tak ako aj ja.
Práve s príchodom štyridsiatky rekapitulujem, hodnotím svoje životné kroky a pomaly ma opúšťa aj uprimná radosť z objavovania a zo života ako takeho. V mladosti som videla všetko až naivne (tak ma vychovali) a s množstvom skúsenosti a stretov, vidím tento svet a ľudí už z inej perspektívy. Kedysi som napriklad videla v každom dobrého človeka a vydržalo mi to dokonca do tridsiatky 🙄. Postupom rokov som zo života unavená a pri náhodnom stretnutí s ľuďmi ktorých som roky nevidela mám pocit že sa možno aj lúčime a či sa ešte niekedy uvidíme.
Kedy ste si začali uvedomovať, že váš život sa blíži ku koncu (nemyslím ťažko chorých alebo náhle diagnostikovaných pacientov). Prepáčte, ti ktorých som sa touto témou dotkla.
@janickacrazy inak zohnať tie hrobové miesta v krajských mestách je lukrativnejsie ako dom na Slavine😄 a to bez srandy . Takže to netreba podceniť 😃
Smrť patrí k životu ako ostatné veci . V niektorých prípadoch sa ťažko o tom rozpráva . Ja asi od tej 30 kedy som povedala že ak sa mi čo stane tak darujem všetke orgány ktoré sa budú dať jed už mne nepomôžu tak až pomôžu druhým . Zároveň sa bojím že prídem o život v mladom veku a nebudem vidieť vyrastať baby a aký budú mať život keď tu nebudem proste strašné pocit niekedy mám
@lakebabe to mi je úplne jedno, nechám sa rozptýliť niekde v záhrade a je vybavené
Tak uprimne, nezostane po tebe nic. Ked zomries, tak je koniec a tvoje deti ti pridu zapalit sem tam sviecku a tym to hasne. Budu si zit svojim zivotom ktori sa tiez bude blizit ku koncu. Na nejake velke veci by som sa neupierala pretoze uprimne, kazdy clovek casom zapadne prachom - skor ci neskor. A ti co nezapadnu? Co maju z toho ze sa o nom pise v knihe alebo ludia ospevuju jeho obrazy 🙂 Nic. Tym je to uz uplne jedno.
Par rokov spat som isla vecer mestom a pozerala na zasvietene okna. Uvedomila som si, ze kazde zasvietene okno ma niekde v byte cloveka ktori riesi svoje vlastne starosti a radosti a vsetci nakoniec skoncime rovnako. Zomrieme. Samozrejme ze ma to naplnilo smutkom a takym pocitom uvedomenia si konca. Ale bola tam aj nadej. Taky pocit, ze na tej ulici stojim sice sama ale mam zivot ako vsetci ostatni. Mozem byt vlastne vdacna, ze tam mozem stat a pozerat sa do zasvietenych okien. Je vela ludi ktori tam uz stat nemozu. Bolo to tak trochu oslobodzujuce. Casom prisiel nejaky vnutorny klud a viac riesim plany tak aby som sa zo zivota tesila. Travim viac cas s kamaratkami, snazim sa veci brat kludnejsie (s mojom povahou to nie je jednoduche). Ale som rada, ze som k tomu prisla vtedy v noci na ulici a nie pri udalosti ala "mate rakovinu a par mesiacov ku koncu".
Kdesi som pocula, ze starnut zaciname ked sa nam zacne zrychlovat cas. Este nemam 40, ale uz pozorujem, ze cas sa zrychluje, ani neviem ako presvistalo leto, tyzden ujde za tyzdnom ako voda, dnes je stvrtok a mam pocit ze vcera bol pondelok. A to sa snazim nemat dni monotonne, mam male dieta a kazdy den mame daky iny program.
@janickacrazy presne aj ja 😃 v 30- tke mlady clovek takto depresivne mysliet a pomaly si trenovat skoky do truhly 🙈 Prepana je pred vami este vela rokov, co budete robit porom, ked uz teraz takto rozmyslate? 😃
Mám po 40 a žiadne depky ma momentálne nechytajú. Nepoznáš dňa, hodiny ani minúty... Som si toho dávno vedomá a preto som vďačná za každý deň, ktorý som dostala.
Keď som mala 9 rokov, zomrela mi teta na rakovinu. Nemala ani 40. Otriaslo to celou rodinou. V podstate už vtedy som si uvedomila, že nikdy nevieme ako a kedy skončíme. Mám spolužiakov, ktorí zomreli ešte pred 30-tkou. Ale tiež susedu, ktorá sa v relatívnom zdraví dožila 90-tky. Snažím sa žiť naplno a neriešiť.
Obrovská zmena nastala v 30ke. Uvedomujem si že starnem, deprimuje ma to. Do 30 som mala plány a sny,tešila som sa zo života. Teraz mám 33 rokov, a už ma nič len tak nenadchne..ale veľmi sa snažím kvôli deťom, vymyslame dovolenky, zážitky, výlety, snažím sa žiť aktívny život ..okrem toho už badam na sebe prve vrásky,cítim sa stará...citim krivdu že po 30ke strácam ako zena na hodnote, pričom muži ešte aj v 50ke vyzerajú skvele....smrti sa nebojím, beriem ju ako vyslobodenie ale určite tu chcem byť čo najdlhšie pre svoje deti..
Doma mám papierik, kde mám rozpísané čo všetko treba po mojej smrti vybaviť (poistky, banky atď ) keby náhodou .
Ja som mala 29 rokov a 354 dní a úplná pohodicka. Ráno som sa zobudila s potrebou hlinu prikladat, nech si zvykám 😅
Ja vdaka mojej praci stretavam choroby a smrt dennodenne. Ci u mladych ci u starych. Nepremyslam nad nicim inym. Nikto v mojom okoli takto nepremysla. Vsetci hovoria, ze som mlada mam cez 40, ze preboha. Lenze oni nevedia.:(velmi sa musim kontrolovat aby som sa nebala co vsetko sa moze stat… plus uz mam aj rodicov, ktori maju 70.velmi sa bojim o nich. tak si ma trosku aj upokojila, ze nie som jedina.
@walentina7 najlepšie kúpiť nejaký extra elastický odev.😂. Ty si túto tému dotiahla do úplnej dokonalosti 🤣😇.
@mofa vidíš, nie každý takú prácu ustoji. Ja by som napríklad veľmi rýchlo vyhorela. Obdivujem všetkých, ktorí to zvládajú s vedia sa povzniesť. To ale tiež závisí od mnohých okolností v živote. Na takú prácu treba mať dobré vzťahové zázemie.
Trochu na odlahcenie. Chlap, 42, stoji mi, stoji...ide sa dalej aj cez problemy🤣
Ale teraz trochu reality, strachom zo smrti, ked ti nic vazne nie je sa zaoberat nema zmysel, ci tym, ci budem zit tolko, ze stihnem co treba? Ked pride rychlo, nestihnes nic(ani sa jej bat, lebo si ju necakal), ak pomalsia a bolestiva, stihnes si ( uz aj ked by vtedy prisiel opodstatneny strach)poriesit dôlezite veci (rozlucka, mozno rozdelenie majetku aby sa ti deti nehadali, zajst sa mozno pozriet niekde, kde si chcel, ale odkladal si to atd.)
Zle je po nehode ostat v kome, lebo v podstate to rychle bolo, ale telo zije, medzistav, ked nezrobis nic.
V 40 som si uvedomila, ze som +- za polovicou zivota. A ta druha polovica, co ma caka rozhodne nebude taka vesela ako ta prva. Hrobove miesto este ale nemam : )
@janickacrazy tak moja mama zomrela keď mala čerstvých 50rokov.. môj otec dostal vážnu mozgovú porážku keď mal 45rokov a ostal ležiaci, neskôr trocha chodil a potom zomrel.ako ležiak.. ja mám 40, nie som vôbec ďaleko od veku ked sa toto postávalo zdravym a produktívnym mne blizkym ľuďom.. vyrastala som v prostredí ktoré bolo poznačené ľudskými tragédiami.. v blízkej rodine mám ženu ktorá prekonala pľúcnu emboliu pred 40tkou, ďalšiu ženu, ktorá je od 34r pripútaná na vozík, lebo dostala silnú mozgovú porážku.. mám v rodine deti, ktoré takmer zomreli pre vážne choroby..
Nevidím nič divné na Tom, že človek uvažuje o smrti a konci života, alebo vážnych komplikáciách, keď vidí čo sa okolo neho deje.. môže len dufat, že sa to nebude týkať jeho blízkych a žiť zdravo, čo nie je tiež zaruka ničoho..
Som sledovaná kvôli rodinnej anamnéze.. od cca 35 som liečená na vysoký krvný tlak, ktorý je zrejme spôsobený genetikou (a asi aj stresom), lebo nie som obézna, nefajčím a stravujem sa zdravo, aj sa hýbem.. beriem všetky veci ako fakt, že proste to tak je, ale samozrejme sa aj bojím čo bude.. nie o seba, to ma nejako netankuje, skôr o svoje deti čo by bolo keby sa mne alebo mužovi niečo stalo..
Áno.. liečili sa na neho obaja rodičia a obaja na mŕtvicu zomreli.. otec teda dostal dve - jednu prežil s vážnymi nasledkami a druhú o dosť rokov neskôr nie..
@jana_eyre_2 Aj to sme už popredu že sa prihliada na rodinnú anamnézu. Kedysi ľudia mreli mladí viac a nik sa nad tým ani nepozastavil kde je chyba, lebo nemali nástroje na prevenciu. Dnes sa doba vrátila, znova umierajú mladí, ale na stres, hektický život, zlé rodinné zázemie- nik ešte lieky nevymyslel.
Zabyvat se smrti a smyslem zivota je cloveku naprosto prirozene.
Zit smysluplny zivot- najit svuj ikigai- jak rikaji Japonci- to je moje cesta a muj cil. Delat veci tak, abych az se podivam zpet- mohla rict, jo, pecka, ne vzdy jsem to udelala dobre, ale delala jsem to nejlip, jak jsem mohla, a davalo to memu zivotu smysl.
Chci jednou rict- hm, nedostala jsem Nobelovu cenu za medicinu, nemam na konte miliony a matka jsem taky nebyla perfektni - ale travili jsme cas spolu, potkavala se s prateli, videla par zajimavych mist, dosahla pro me par zajimavych „vyzev“ a v praci jsem svym pristupem snad jednomu ci druhemu taky pomohla. A to mi dava neskutecny klid- a k tomu se vracim ve dnech, kdy pritahnou mraky a vse se zda sedive, ze veci tak, jak jsou a bezi, jsou a bezi vporadku.
Pro me o mnoho dulezitejsi nez to, jak a kde me pohrbi, - je odpoved na otazku- jak budu umirat a za jakych okolnosti chci umrit?
Proto mam uz leta v supliku v cerbene slozce vuli pacienta, ve ktere stoji, kdo je urceny k tomu rozhodovat o lecbe, kdyz ja toho nebudu schopna, v jakych situacich se nebude lecba prodluzovat a v jakych situacich se nebude ozivovat. Cela moje rodina vi, kde tu slozku najdou.
Je mi 37 😉 a jsem zdravotnik- denne vidim, jak rodiny tapaji a nestastne stoji nad luzky a nevi- a clovek se jich pta- co si prala maminka, kdyz byla zdrava? Chtela by, abychom pokracovali dal? Chtela by zit s nasledky vazneho onemocneni? A nejblizsi lide rikaji- nevim, my jsme o tom nikdy nemluvili.
Finance jsou casto vyresene, na pohreb nasetreno, hrob koupeny- ale co ted, kdyz my lekari nevime jak dal?
V CR a na SR je toto tema porad tak nejak tabu. Uz jste o tom premysleli? zkusimi jste se o tom bavit se svymi blizkymo? Zkusili jste se zeptat vaseho obvodaka? Mate doma nekoho chronicky nemocneho, u koho se vi, ze ho ta nemoc s vysokou pravdepodobnosti jednou usmrti? A vite, co by si ten clovek pral, kdyz by lezel na intenzivce a nemohl vam sdelit, jak to ma bezet dal? A co vy? Co kdyz vas smete auto na prechodu? Co je pro vas akceptovatelne?
Mám 49 a hoci si, samozrejme, uvedomujem, že jedného dňa umriem, rozhodne ešte nenacvičujem skok do truhly. Mať takého myšlienky v 40-tke mi príde straaašne skoro.
@elzu viac veci si je dobré nechať ošetriť predom. Napríklad veľa ľudí žije v partnerstvách kde je nutnosť toto spísať ešte vyššia. Vďaka za dobrý tip.
@janickacrazy Teraz čítam o tých hrobových miestach, tak musím priznať, že hoci sa rozhodne ešte umierať nechystám, tak toto už poriešené mám. 😂 Ale nie z nejakej mojej iniciatívy. Pred 7 rokmi mi zomrel otec, máme urnový hrob, kde je miesto na 4 urny, čiže jedno z toho bude zrejme moje.
@h2 nie každý máme rovnaký východný bod zmýšľania. Niekto je starý už v 14tich rokoch. Všetko závisí od životných okolností, lebo niekoho život je za tri životy iného napríklad, alebo viď hore keď niekomu zomrú obaja rodičia náhle a predčasne. Nikdy nesúď nikoho zmýšľanie. Na každé prečo je lebo.
Smrt je prirodzena ano, nemala by byt tabu, to nie. Ale premyslat o tom, uvazovat, co kde ako, ze budem zabudnuta ked umriem atd...? to nerobim ani by ma to asi nenapadlo..
Zi tu a teraz, bud spokojna vdacna za to co mas, za kazde dalsie rano za kazdu minutu vo svojom zivote, najdi si nieco co ta bavi a bav sa ! Uzivaj zivot, su situacie tazsie, lahsie, vsetko ma svoj dovod. Ale aby si sa takou myslienkou zaoberala v takom pomerne stale mladom veku, je podla mna troska no .. zvlastne. Ano, kazdy sa nad tym zamysli, kazdeho to napadne, co ked .. ale netreba to mat v hlave vkuse, jedneho dna sa vsetci pominieme. Niekto tu moze byt dlhsie, niekoho si vezmu tam prec skoro ihned. Sama som prisla velmi skoro o otca, jeho brata, dedka som dokonca ani nepoznala.. a kopec dalsich blizkych .. moja babka prezila svojho muza, mala zivot tazky, napriek tomu vychovala skvelych synov a dceru, synov, ktorych aj tak nanestastie prezila, dalsie nestastia v zivote, napriek tomu bola vdacna za kazdy den.. nikdy ti nie je viac nalozene na chrbat, ako sam zvladnes uniest ..
Ak sa bojis ze na teba bude zabudnute, tak zi tak, aby na teba nezabudli. Uzivaj kazdeho momentu, tak ako male dieta sa dokaze tesit z malickosti, tes sa aj ty v tom su krasy zivota. Bud vdacna za kazdeho blizkeho, obijmaj ich, lub, dakuj a proste zi .. vdacna za kazdy moment, ci zly ci dobry, vsetko nas niecomu uci.. 🙂 a zivot je krasny, treba hladat aj v nepeknych veciach nieco pekne, pozitivne, niekedy to ide tazsie ale da sa to.
Hlavu hore a drzim prsty ! kazdy den je dovod na radost a vdacnost ! Len sa rozhliadni.. kolko kras okolo seba mas🙂
Hej ale uznaj, ze byt stary v 14- tich ked clovek ani nedospel a prakticky je este dieta, asi neni ok celkom ale nieco je zle. Vek sa sice neda uplne oklamat ale psychika, zivotny postoj a styl robi vela. A to su veci, ktore vieme ovplynit 😉
@larinka552 ako ja som úprimne v šoku, koľko ľudí už v 40-tke pomaly uvažuje o smrti a má vybraté hrobové miesto, ja teda plánujem ešte aspoň do 90 tu postrašiť 😅