Ako ste si uvedomili blížiaci sa koniec života?
Je tu téma pohrebné … autorka má 40 rokov, tak ako aj ja.
Práve s príchodom štyridsiatky rekapitulujem, hodnotím svoje životné kroky a pomaly ma opúšťa aj uprimná radosť z objavovania a zo života ako takeho. V mladosti som videla všetko až naivne (tak ma vychovali) a s množstvom skúsenosti a stretov, vidím tento svet a ľudí už z inej perspektívy. Kedysi som napriklad videla v každom dobrého človeka a vydržalo mi to dokonca do tridsiatky 🙄. Postupom rokov som zo života unavená a pri náhodnom stretnutí s ľuďmi ktorých som roky nevidela mám pocit že sa možno aj lúčime a či sa ešte niekedy uvidíme.
Kedy ste si začali uvedomovať, že váš život sa blíži ku koncu (nemyslím ťažko chorých alebo náhle diagnostikovaných pacientov). Prepáčte, ti ktorých som sa touto témou dotkla.
Ani sa Ti nečudujem, čo Ti behá v hlave...si ešte na tom dobre... veľa ľudí dumá,kde uviaže mašlu,alebo skočí pod vlak ...nieje dňa,aby niekoho nezoškrabovali z koľajníc..bude to len horšie, ľudia nemajú z čoho žiť, platiť účty, všetko ide hore, zavádzajú nezmyselné poplatky... ľudia sú z toho deprimovaní,nevedia, čo ich čaká zajtra ...pomaly každému druhému človeku diagnostikujú rakovinu ... Kŕmia nás bordelom...a tak dále a tak dále
@danyelia presne.. človek,tak akosi všetko ináč vníma.... prešli sme tým v rodine tri x... starý otec,mama .. tí už tu nie sú....a syn... čo človeka nezabije,to ho posilní.. nikdy som si nevedela ani nechcela predstaviť,akoby som vo chvíli, keď sa dozviem, že moji srdcu najbližší sú chorí...stalo sa... zmiešané pocity mixnute s beznádejou,strachom,obavami ,nasratosťou na celý svet... prajem Ti veľa zdravia a síl ♥️
Určite to nie je zbytočnosť.Lebo sa síce zabudne,ale za života ovplyvnis KAZDEHO jedného človeka,ktorého stretneš.Ci už pozitívne,alebo negatívne,ale zanechás stopu v živote každého koho stretneš.
Každého človeka,ktorého stretneš,rozprávaš sa s ním a máš s ním vzťah ( akýkoľvek) nasmerujes aj ty na tú cestu,akou má ísť .
Nikto tu nie je zbytočne.Ani dieťa,ktoré žije pár dní,ani niekto,kto sa rozhodne odísť sám z tohoto sveta,ani storočný starček,ktorý prežil najlepší život,aký mohol
@eliska13 normálne fungujem, plánujem, teším sa s deťmi, žijem aktívne nevylehujem takže to asi nebude depresia. Veľa ľudí si zakazuje rozmýšľať o smrti, pritom je to naša prirodzená súčasť.
@autor priamo o smrti nie, no mama mi hovorila o poistkach, kde ma ake papiere a tak. Otec sa snazi porobit vela veci okolo domu s tym, ze uz tu dlho nebude, vzdy to zahovorime, je to velmi osemetna tema a oni generacia, ktora smrt tabuizuje. Ja sa o tejto teme s dcerou bavim ovela viac, napriklad o tom, ze chcem byt spopolnena.
Tak ja mam cochvila 43, ale ja som nastavena tak, ze este nie som ani v polovici 😁 (stari rodicia zili dlho), dieta uz pomerne velke, a cim bude starsia, tym viac casu budem mat na seba. Minuly rok som chodila na latino lady, teraz som sa dala na brusne tance... Ja planujem, ze v dochodku budem chodit na univerzitu tretieho veku a naucim sa po spanielsky 🤣 akoze jasne, pri pohlade do zrkadla vidim vrasky, sediny, gravitacia je tiez svina, vsetko ovisa k zemi, ale no a? Ved je to prirodzene, tak treba pracovat s tym, co mame.
@ar3m1s
Kriste Boze a ty to ako zvládaš?? Ja mat pri sebe "umierajuceho" triciatnika, skákať ma trafí a zrejme by nás vztah išiel do kitek! Mala som priatela s chronickymi bolestami 10 tokov, mal 38 a aj ked mu bolo brutalne strašne, umierať sa mu nechcelo neustále! Mal potom aj obdobia, kedy bol super a ŽIL! Nie aby tak mladý muž videl takto čierno.
moja mama umiera už od 50 pomaly ... teraz má 64
Ja neviem, takto ma to nikdy nebralo
@miskakyska posielam Ti veľké objatie a veľa lásky . Musí to byť pre teba nesmierne ťažký údel. Neostáva nič, len žiť pre tých, čo nám zostali. Nikdy nezabudnem na chlapca po diagnostikej operácii mozgu ako sa s nadšením a s presvedčenim pýtal, že teraz už je zdravý a celý tím ho s úsmevom a slzami v očiach obišiel, chlapec stál a pozeral vín oknom akoby hľadal svoju budúcnosť … Je veľmi smutné vidieť túžbu umierajúceho mladého človeka po živote a ešte smutnejšie je vidieť že niekto sa tak rozhodne sám. Ako zle sa taký človek musí cítiť a čím všetkým si musel v živote prejsť že stratil dôveru v život.
Akas v 40tke pocit ze život sa blíži ku koncu a nemáš sa pre čo alebo na co ďalej tešiť tak je to veľmi smutný život... Ja som v tomto veku si začala konečne poriadne žiť a užívať si život v tom čase som otehotnela s 2 dieťaťom do žíl sa mi vlialo toľko energie ako som nemala ani v 20tke... Vieš niekto je starec v 30tke niekto si život užíva aj v 80tke... ono je to asi hlavne o tom ako si to človek uprace v hlave, samozrejme sú výnimky ako kritické choroby keď ti ozaj toho času neostáva dokopy veľa ale na to si sa asi nepýtala...
Mám 44,sim po rozvode, mám nový vzťah, som spokojna v práci, mám dvě zdravé šikovné deti este na 1.stupni ZŠ. Nemám čas ani chuť rekapitulovat a optimisticky dufam, že som teraz len tesne za polovicou života. Som sice realistka, ale aby som myslela na to, že sa po náhodnom stretnuti už s dotyčným neuvidím, to teda nie...mam úplne ine životné nastavenie, naštastie.
Takýto pocit mám od 20tich rokov.. zomrela mi vtedy nečakane mladá mama, tak som si krehkost života uvedomovala.velmi skoro..
ja som si presla aj zlym, ale toto ma nikdy nenapadlo.
@mandzula neviem koľko má tvoja dcéra rokov ( predpokladám, že je už dospelá) … Ja s mojou matkou rozprávam o smrti. Minulý týždeň sa mi zverila, že podľa nej každý umierajúci chce žiť, aj jej mama stále privolávala smrť a na smrteľnej posteli sa mojej matke zverila, že radšej by bola ďalej dializovaná aj každý deň, len keby mohla ešte žiť. Moja matka je presne z tých čo vekom hľadajú cesty ako tu byt dlhšie. Neviem či sú tvoji rodičia veriaci, my sme a berieme smrť prirodzene, bez tabuizovania.
@selenka7 💪🥰
9r. V tomto obdobi dieťa viac pochopí pominuteľnosť, smrť.
@doriiis veľmi krásne si to napísala, máš pravdu.
@autor my veriaci nie sme, preto to vnimame tak, ze smrtou sa vsetko konci. Tabuizovanie, resp. nerozpravanie sa o smrti je zrejme aj vecou povahy ci vychovy, bezne o nej debaty nevedieme. A, ano, dcera je uz 6 dni dospela, s tou to preberame bezne - prave preto, aby to nebolo tabu.
Autorka ja mám pomaly 30 ale na koniec vôbec nemyslím,som si vedomá že sa to môže stať hocikedy ale snažím sa žiť tak aby som si plnila sny a venovala svojím blízkym pretože nikdy nevieme ktorý deň bude posledný.
Preboha. Vsak si mlada zena. Ja, ze napises 80 rokov a ty mas 40.
Veľmi dobre rozumiem ,mamka mi zomrela ked minbolo 31 .Zomrela nahle ocko ked mi bolo 39tiez nahle .ten pocit pominutelnosti ma odvtedy strasí stale .Aj to ako ten zivot ide .Vkuse nad tym rozmyšlam.
Komentare som sice necitala ale. Mam 34 a sice nie denne ale…. Casto sa zamyslam aj nad tym kedy pride koniec. Kazdym dietatom viac intenzivne. A dufam-verim ze mi bude dozicene byt tu s nimi co najdlhsie.
Nikdy nevieme kedy… ja za posledne roky okolo seba vnimam ze umieraju aj mladi. Takze to nie je len otazkou veku ze po 80-tke alebo chorobou nevyliecitelnou kedy to clocek uz “caka”. Ale mnoho je aj velmi nahlych odchodov… ☹
To ale neznamena ze si zivot nechcem este uzit. Ja dufam ze som este len niekde “v polovici”….
@doriiis to je také hrdinské vyhlásenie,ktoré by som v tvojom veku mozno napísala tiež,ale niektoré veci zistíš,až ked ich sama prežijes a zrazu to nebude podľa všeobecných predstav.
Autorka,ja si to uvedomujem po 60tke,že jednoducho niektoré veci už nestihnem,veci súkromné aj také celkové napr.sa bojím,že celú starobu prežijem v tom sajrajte,čo nám Fico a spol.prichystali ...
nič však s tým plynutim casu nemôžem urobiť,tak sa snažím žiť najlepšie ako viem.
A čas letí strašne rýchlo,len včera som bola 30tnicka s malými deťmi,dnes mam 3 vnúčatá a ide ďalšie k nám.
A nebojím sa smrti,bojím sa umierania.
Skus pozerat na svet stale pozitivne a nadalej hladat v ludoch to dobre.
Ja mam 38 a minule som akurát nad tým uvažovala, že pol života, možno aj viac uz mam za sebou . Zvláštny pocit. Hrob mam urobený, lebo mame rodinné hroby, hádam ma už ktosi pochova 😄 ale moja mama ma 75 a stále nemá pocit , že je na umretie, aj včera mi vraví keby ešte strašne veľa rokov žila. Nepripúšťa si ten vek. A blízky člen mojej rodiny teraz umrel 45 ročný zo dňa na deň . Beriem to tak, že môžem žiť ešte 30 rokov a môže byť varianta, že ma zajtra zrazí auto. Preto si treba užívať priebežne a neodkladat všetko na neskor .
Ani nestraš. Mám 5 rokov do 40-tky a toľko plánov. Len čakám kým mi trocha podrastú deti, lebo teraz ešte nie je na nič čas. 😅
Wau aka super pozitivna tema na vecer 😁🙈 Chvala Bohu, nie necitim sa tak, mam par rokov po 30- tke 😃
A ked sa nahodou obcaa citim trochu staro, tak si spomeniem, ze budem musiet pracovat este minimalne dalsich 35 rokov a hned mi je lepsie 😁🤣
@doriiis áno podobne robím aj ja. Tie fotky…Teraz som u rodičov našla plný obrovský priesvitný sáčok fotiek. Začala som ich znova pozerať a zistila som, že mnoho ľudí neviem úplne presne zaradiť a ak aj áno, tak ani len netuším ich mená a neviem vôbec nič o ich živote. Aká zbytočnosť byť tu na svete ma na sekundu premkne v takej chvíli.