• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako ste si uvedomili, že ste pripravené na dieťa?

16. júla 2009 
ahoj. v poslednom čase uvažujeme s priateľom nad dieťaťom, ale stále mám pochybnosti.Chvíľu mám pocit , že ano , že nič viac nechcem , ale potom prídu pochybnosti. preto bysom chcela vedieť ako ste na tom vy?
16. júl 2009 o 09:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
pozeras do kocikov a tvaris sa priblblo? tak si :grinning:
a mate svoje byvanie? mat dieta a delit sa so svokrovcami je o nervy, mnohe to tu riesia, nie je nad sukromie a klud.
hlavne musis vediet ze mas dost lasky, citu na rozdavanie, je to najkrajsie co moze byt, nas maly partak nas stale zabava.....je to aj kopec povinnosti, ale bez dietata je nuda
ak vies lubit a si zodpovedna, pripravena si. ak nevies, tak naucit sa to neda a pripravena nebudes nikdy.
vela stastia :wink:
16. júl 2009 o 09:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
duska, ked nad tym budes uvazovat takto, tak nikdy nebudes mat pocit, ze si na dieta zrela. Myslim si, ze je to uplne normalne mat pochybnosti :slight_smile: Ja mam 32, zatial nie som vydata, ale tie pocity, ze "ano teraz som pripravena" a vzapati, " nie este nie" sa pekne striedaju, myslim si vsak, ze keby som otehotnela, tak pochybnosti budu stale, ci skor uz ani nie pochybnosti, ale skor obavy, ze aby bolo dieta zdrave, aby sme vsetko zvladli,, bude to skor pocit zodpovednoti za niekoho dalsieho, bezbranneho.
16. júl 2009 o 09:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
grettka, presne, ja som rodila ako 32 rocna a pochybnosti o sebe boli stale....
16. júl 2009 o 09:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
takze kym ste neboli tehotne neboli ste si iste ze chcete deti?
16. júl 2009 o 09:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mam tiez 32 a za par dni cakam narodnie drobca a este aj teraz mam pochybnosti ci som pripravena :grinning:
16. júl 2009 o 09:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bola som si ista ze raz urcite chcem, vedela som ze uz by som cakat dlho namela, len som mala tisic obav, to bude vzdy....teraz si vravim, keby sa dalo, tak do toho idem skor, je to super.
16. júl 2009 o 10:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
a kolko je podla vas taky idealny vek kedy mat dieta teraz ked to vidite s odstupom casu. viem ze je to individualne, a zalezi na kazdej zene, kedy je pripravena , ale aj tak co si myslite
16. júl 2009 o 10:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja nijak- prve prislo necakane :grinning: :grinning: aby nebol sam tak bolo druhe a tretie sa podarilo! :grinning: kamaratky co sa nad tym moc zamyšlaju maju po 35-kopec neuspešnych pokusov,umelych oplodnení-prešvihli čas.Bohužial aj chorych deti a naposledy mi kamoska pri porode zomrela :frowning2: :pensive: :frowning2:
a pochybnosti budu stale-či ich zabespečime,či bude dobra doba-deti tu boli aj cez vojnu :frowning2: aj ked bola chudoba.takze kto chce deti nerozmysla-ma ich!!!
16. júl 2009 o 10:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
duska, ja mam len 23, ale na 99% by som uz chcela. jasne, ze su aj pochybnosti ci by som to zvladla, ale ta tuzba je proste silnejsia. zial, u nas zatial pritel nechce.
16. júl 2009 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
u nas je to skor opacne on by aj chcel ale ja si niesom ista ci by som to zvladla sa starat o dieta je to strasna zodpovednost, neviem. vazne neviem
16. júl 2009 o 10:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
duska a kolko mas rokov, ak sa mozem spytat? neviem, pokial mate vsetko co potrebujete byvanie atd...tak ja by som necakala...ale ked sa na to necitis tak skus pockat este rok.a za ten rok sa na to pripravit. alebo si kupte psika aj ten vyzaduje strsne vela starostlivosti na nom by si si to mohla vyskusat
16. júl 2009 o 10:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ja mam25 on 23. toho psa by som brala ale on nechce to je co dieta by chcel ale vraj pes rbi bordel. asi by mu bolo treba dat lekciu o detoch :wink:
16. júl 2009 o 10:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Duška, v pohode, ja deti chcem, ale psa nie :wink: :grinning: Nie je starostlivosť ako starostlivosť. Na dieťa sa asi nedá cítiť 100%ne, lebo tie obavy, či bude zdravé, či to zvládneme postarať sa o neho, vychovať ho ako dobrého človeka, tie sú tu vždy, ale obavy sú jedna vec a radosť z dieťatka druhá... Ja som deti mala rada odjakživa, aj som po nich vždy túžila, ale čo to znamená deti mať, som zistila až po pôrode. A ver mi, že by som nemenila za nič na svete :slight_smile: :dizzy_face:
16. júl 2009 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fiha tak to na chlapa chce skoro deti. moj ma 27 a zatial nechce. neviem tak skuste nejakej kamoske postrazit dieta na par hodin, aby videl co vsetko to obnasa :slight_smile:
16. júl 2009 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
setra ma syna a on ho uz strazil takze tak nejak to vie ale par hodin s malym je cosi ine ako ho mat24hodin denne. ja sa bojim aj porodu ostatne by som zvladla ale ked si predstavim porod tak ....
16. júl 2009 o 11:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A ešte - môj muž má tiež k deťom pozitívny vzťah, pôsobí v detskom spevokole, ale keď sme boli u niekoho na návšteve, kde boli bábätká, bál sa vziať si bábo na ruky, vždy sa len prizeral a aj keď sme už čakali, nemal nejaké extra prívaly pocitov šťastia. Tešil sa, lebo ja som sa tešila, ale tie prívaly prišli tiež až po pôrode. Najväčšie ich má asi teraz, keď príde z roboty a Marek sa mu zavesí okolo krku... :slight_smile: Alebo keď počujem z izby smiech, keď sa spoločne zabávajú... Alebo keď spoločne niečo opravujú... To sa proste musí zažiť, cudzie nie je nikdy ako vlastné, vzťah sa musí budovať :wink:
16. júl 2009 o 11:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Duska, len taký postreh - viackrát sa v mojom okolí potvrdilo, že čím bola matka-prvorodička staršia, tým ťažšie si na dieťa a všetky povinnosti a zodpovednosť okolo toho zvyká... :unamused:
ďalšia vec je, že s vekom môžu narastať aj zdravotné komplikácie a celkovo sa znižuje schopnosť otehotnieť, takže príliš by som to neodkladala...
ale rozhodnúť sa musí samozrejme každý sám za seba... vždy sa nejaké pochybnosti budú vyskytovať, to sa týka asi každého... a podľa mňa až po pôrode človek zistí, o čom to naozaj celé je - starostlivosť o dieťa, dopredu sa môže pripravovať koľko chce, realita nakoniec aj tak vždy prekvapí :grinning: :wink:
16. júl 2009 o 11:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Duška, pôrod je síce bolesť, ale tá prejde... Môže byť pohodový, krátky, môže byť dlhý, ťažký,ale spomienky na zlé veci vyblednú a radosť z bábätka to vynahradí... Ja sa asi viac bojím zubára... :grinning: Ale nie, to sa ťažko porovnáva, je to všetko indi vindi, dôležité je myslieť pozitívne :wink: Ja som sa snažila počas bolestí tešiť na to, že čoskoro uvidím drobčeka naživo a budem si ho môcť pritúliť a to veľmi pomáhalo :wink: Duška, nemaj strach, pokiaľ máš v sebe dosť lásky k priateľovi, budeš mať aj k dieťatku :wink: Dôležité je už to, že ho priateľ chce, lebo podpora u partnera je veľmi dôležitá už počas tehu...
16. júl 2009 o 11:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
duska ja suhlasim s Majkou. to ci si pripravena na 100% sa neda nikdy povedat. vacsinou su to len tie obavy z toho co bude potom. ale tie tu budu vzdy.
co sa tyka porodu, tak toho by som sa fakt nebala. Mozem povedat z vlastnej skusenosti. Clovek si precita vselijake hrozostrasne pribehy a potom sa boji. Ked som rodila vobec som nemyslela na to, ze to boli ale skor na to aby som spravne dychala aby mal maly dost kyslika.Mozem ti povedat ze na bolest z porodu ked uvidis malicke rychlo zabudnes. :wink: mna sa dokonca sestra pytala hned po porode na sale, ze ci chcem dalsie a moja reakcia bola, ze si to v pohode zopakujem niekolkokrat :slight_smile:
16. júl 2009 o 11:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jasne, ze "pozicat" si dieta a mat vlastne nie je to iste. alebo si kupit psa. myslela som to len ako pripravu :slight_smile:
a weja ma pravdu s tym, ze starsia matka prvorodicka si tazsie zvyka...mozno preto, ze uz ma svoj zabehany zivot...a 25 rokov je podla mna idealny vek :slight_smile: ale ty sama musis vediet, ked si si nie ista tak este pockaj
16. júl 2009 o 11:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
asi by to bolo rozumnejsie mam pocit ze vnutorne som neni pripravena mozno este par rokov pockam. mozno nie uvidim
16. júl 2009 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
duska ked som bola tehotna tak som sa rozpravala s mojou porodnou asistentkou a ona mi povedala, ze je dobre mat prve dieta do 30, najneskor do 35. potom to moze byt rizikove pre teba aj male.
takze este mas cas :wink: ak sa na to este necitis. v kazdom pripade sa nesil do dietata :slight_smile:
16. júl 2009 o 11:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
to ano mas pravdu nic sa nestane ked pockam zas niesom az taka stara ze by som sa musela do toho nahlit a potom si vycitat ze som koli dietatu o nieco prisla
16. júl 2009 o 11:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to bezhlave robenie deti asi tiez nie je dobre. poznam jeden pripad, ked zena rodila deti velmi skoro a potom v 30tke si uvedomila, ze len rodila a nic ine zo zivota nemala. akosi sa nevedela cez to preniest a potom zacala zurovat a odcudzila sa od muza a rozviedli sa. deti ma samozrejme on.

ale to sa netyka teba duska. asi fakt treba byt vyzrety na deti a nie ist do toho len tak hrrrr. ale na druhu stranu aby sme neprezreli :wink:
16. júl 2009 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ved to ale kedy je ten spravny vek? a kedy uz nie. ale mas pravdu tiez si myslim ze treba byt vyzrety a nie po 3 detoch si uvedomit ze toto som ani nechcela
16. júl 2009 o 12:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neviem ti povedat, niekto to citi v 23 niekto v 30 a na niekoho to pride az okolo 35.
ja som takyto problem nemala. s manzelom sme boli detom od zaciatku otvoreni a ako maly prisiel tak sme sa potesili.
16. júl 2009 o 13:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
duska neexistuje idealny vek aj ked lekari vravia prve do 25!-je to kazdej z nas kedy.ja som mala v 19,23,35 a vsetky tehu aj porody som mala krasne bez komplikacii-porody rychle,mozno ze este aj dasie by som prijala no urcite uz nie po 45.
16. júl 2009 o 13:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mam 19 (v decembri20) a v decembri roku 2008 sme si povedali ze mozno by bol aj cas na babetko- babetko sme chceli ale netusili sme ze sa nam to podari az tak skoro a hned dvojnasobne.. ale ja mam stale pocit ze to zvladneme a ked nie mame rodinu:slight_smile:
16. júl 2009 o 13:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neboj zvladneš
16. júl 2009 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
podla mna ta zodpovednost pride pocas tehulkovania,ja som mala 16ked som otehotnela potom kde bola ta zotpovednost?ked este pritom aj zamna boli rodicia zodpovedny.ale casom to pride aspon ja som tak bola aspon ,a pritom som bola sama nan manzel v robote,ja som musela sama vsetko robit.ale to dietatko ti da tolko syli a energie ale zaroven aj bere.ale oplatisa. deti su moj zivot a bez deti to je onicom. ak je dobry manzel tak aj rodina sa lepsie ma.toto je moj nazor nemusi somnou nikto suhlasit.vela stastia.
16. júl 2009 o 14:04  •  4 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok