• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako ste si uvedomili, že ste pripravené na dieťa?

16. júla 2009 
tak ja sa pridam k debate...

ja mam 22 a strasne by som chcela babo...bojujem medzi srdcom a hlavou...srdce mi vravi..neboj sa zvladnes to chcem a chcem babo...a rozum mi hovori...pockaj este aspon rok dokoncis skolu a potom to bude dobre...
V poslednej dobe strasne vela mojich znamich su tehotne alebo uz porodili a mne to lezie na mozog....ja milujem deti...studujem zdravotnictvo a ked som praxovala na porodnej sale cele tyzdne som uvazovala len o detoch...niekedy mam pocit ze mi preskakuje s toho...priatel je ma 27 bude mat 28 a myslim si ze by bol dobry otec...ale on mysli len na mna a chce aby som najprv dokoncila skolu a potom riesila taketo veci...ale ked ja som niekedy strasne nedockava....niekedy dufam ze sa to len tak postasti ale potom mi to dojde do hlavy a vravim si prestan byt hlupa ved pockaj chvilu....no neviem....fakt si niekedy pripadam ako schizofrenik:slight_smile:))))
16. júl 2009 o 20:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
morenka, ved dokonci skolu, ten rok hrozne uleti, chces mat v bruchu dieta vtedy ked sa budes stresovat zaverecnymi skuskami? alebo dokonca uz doma babatko placuce koli kolikam? co by za to ine dali keby si to mohli takto pekne naplanovat, len sa im inak postastilo :wink:
a v tehotenstve sa vela stresu naozaj nesmie, uz nejedna na to doplatila :frowning2: to tomu malemu planovane nerob, nemusi to zvladnut :frowning2:
16. júl 2009 o 21:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mamutka....mas pravdu...s casti si to aj uvedomujem...musim si to takto vsugerovat do hlavy a bude dobre...dakujem...toto som potrebovala pocut:slight_smile: vies lebo nemam sa s kym o tom bavit lebo moje kamaratky o tom este neuvazuju tak sa to velmi neda bavit sa o tom s nimi....ale pomohla si mi...dakujem:slight_smile:
16. júl 2009 o 22:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som štátnicovala s Alžbetkou v brušku... Už ma fakt nič nemohlo zastaviť :grinning: ... Na rozdiel od spolužiakov som bola v pohode, pretože podstatnejšie bolo pre mňa dieťatko... To že nebudem Mgr. v máji , ale dajme tomu v auguste, mi bolo ukradnuté....
Naša Alžbetka je nesmierne bystá... /to je samozrejme absolútne objektívne tvrdenie... :grinning: / Má 4,5 roka a pýta sa nás napr. Prečo je more slané, prečo je tráva zelená, čo je to zemetrasenie, čo je tornádo... Ako sa bábätko v brušku zväčšuje a pod... MM nikdy nezabudne podotknúť: " že si musela do hlavy natlačiť už v prenatálnom vývnine strašne veľa info... :grinning:
16. júl 2009 o 22:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tutifruti a kolko si mala rokov? bola si uz vydata?
16. júl 2009 o 22:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Bola som vydata mala som 29 a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som mola mať deti aj skôr... plánujem ešte minimálne tretie.... ak sa podarí, možno viac.... ale vek ma značne hendikepuje... Stále sme len čakali,že budem mať vlastný byt a prácu stálu.... no ked to "na nás prišlo" tak sme zrazu dieťa priviedli do podnájmu, dlhov.... :sweat_smile: Nic nelutujem, hoci niekedy mám pocit, že skončím v Sučanoch /psychiatria/, alebo v base /lebo ich pohluším...." :grinning:
16. júl 2009 o 22:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tutifruti....ty to urcite vsetko zvladnes bez problemov zo zakonom alebo narusenim psychickym zdravim:slight_smile: dakujem za podporu...
16. júl 2009 o 23:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...Asi všteko je tak ako má byť... pocity nemáš len tak "neverím bohu".... Najlepšie vieš čo chceš ty sama... Aj ked sa pýtaš... si stále nakolonená jednému riešeniu viac ako druhému... len akoby čakáš, že Ti to niekto "odobrí".... Dohodni sa s partnerom a hurá do toho.... :grinning:
16. júl 2009 o 23:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj, pri prvom sme neboli úplne rozhodnutí, pretože sme si boli vedomí toho, že sa vzdávame slobodného života, cestovania s kamarátmi atď. Ale po dvoch rokoch sa nám narodila prvá dcérka, a hneď to bolo ako normálka. Už som si nevedela predstaviť život len ja a manžel. Druhé bolo vymodlené, aj preto máme taký veľký vekový rozdiel, a je to niečo o úplne inom. Keď ti dajú prvýkrát bábo do náruče, všetky pochybnosti zmiznú. Takú eufóriu ako pocítiš vtedy nikdy pri žiadnej inej príležitosti nepocítiš. :slight_smile:
16. júl 2009 o 23:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok