Ako vníma chlap ženu, ktorá račkuje?
Stručné zhrnutie
- Ráčkovanie je vnímané individuálne: niektorí ľudia ho považujú za príťažlivé alebo "sexi", iní tvrdia, že im to "trhá uši" alebo im to vadí pri dlhšom počúvaní.
- Logopédia môže pomôcť zmierniť alebo odstrániť ráčkovanie, ale v diskusii sú skúsenosti rôzne a spomínané boli aj radikálnejšie zásahy ako "strihali uzdu pod jazykom".
- V minulosti sa v rozhlase a televízii vyžadovala prísna spisovná výslovnosť, dnes sú v médiách bežnejšie rôzne výslovnostné varianty a ľudia s rečovou vadou sa objavujú častejšie.
Q: Ako muži bežne vnímajú ženu, ktorá ráčkuje?
A: Reakcie sú rôzne: diskusia uvádza priame výroky ako "je to sexi", aj výroky typu "trhá mi to uši", a mnohí hovoria, že im to pri blízkom vzťahu nevadí.
Q: Pomôže logopédia pri ráčkovaní vždy?
A: Logopédia môže pomôcť, ale v diskusii ľudia uvádzali odlišné výsledky; jedna skúsenosť spomína aj chirurgický zásah popísaný slovami "strihali uzdu pod jazykom".
Q: Malo by ráčkovanie vylučovať človeka z práce moderátora v médiách?
A: Diskutujúci pripomínajú, že "kedysi takí ľudia nemali v rozhlase/TV šancu", ale dnes sú moderátori s rôznymi výslovnosťami bežnejší; zároveň sa v diskusii objavil názor, že ľudia s rečovou vadou by nemali byť moderátormi.
Q: Ovlplyvňuje región vnímanie ráčkovania a výslovnosti?
A: Áno, v diskusii sa poukazovalo, že v Orave alebo na Liptove sú mäkšie výslovnostné varianty bežné, zatiaľ čo ľuďom z iných regiónov to môže "trhať uši".
Q: Je ráčkovanie dedičné?
A: V diskusii jedna osoba napísala, že "to nie je dedične", no v téme neboli predložené odborné dôkazy ani konsenzus.
Q: Dá sa okoliu zvyknúť na ráčkovanie?
A: Áno, viacerí diskutujúci uviedli, že pri blízkom okolí alebo po čase si ľudia často vôbec nevšimnú ráčkovanie; príklady zahŕňali kolegov, ktorí ráčkovanie zistili až po rokoch.
Závery z diskusie
Zhoda
- Reakcie na ráčkovanie sú individuálne a rozličné medzi ľuďmi.
- Logopédia je bežná cesta na riešenie rečových vád, pričom výsledky sa líšia.
- Historicky sa očakávala spisovná výslovnosť v médiách, dnes sú však bežné rôzne varianty.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že ráčkovanie je príťažlivé alebo "sexi", zatiaľ čo iní tvrdia, že im to "trhá uši" a považujú to za rušivú vadu.
- Niektorí zastávajú názor, že ľudia s rečovou vadou by nemali byť moderátormi, zatiaľ čo iní pripomínajú, že v dnešnej dobe môžu v médiách vystupovať rôzne výslovnostné varianty.
Otvorené otázky
- Je ráčkovanie geneticky podmienené alebo závislé od environmentálnych faktorov?
- Aká je dlhodobá efektivita rôznych logopedických metód vrátane chirurgických zásahov ako "strihanie uzdy pod jazykom"?
- Kde sa hranica medzi nárečím (regionálnou výslovnosťou) a rečovou vadou stanovuje z hľadiska spisovnej výslovnosti?
Spomenuté značky a firmy
Ferrero Rocher, Ďettol (Dettol), Proťex (Protex), "Ňiňťenda" (hraný výraz pre Nintendo), Ábel Kráľ - Pravidlá slovenskej výslovnosti (2005)
Spomenuté produkty a metódy
ráčkovanie, logopédia, rečová terapia, strihanie uzdy pod jazykom, vyberanie slov bez R, spisovná výslovnosť, mäkčenie ľ (zmäkčené ľ)
Miesta a osoby
Orava, Liptov, Bratislava, Trnavský okres, Nové Mesto nad Váhom, Kysuce, Stredné Slovensko, Kanada, Maďarsko, Ábel Kráľ
@stanulienkat skloňovanie by som moc nevyťahovala, lebo tu bežne ľudia píšu, že dieťa sa hraje, prádlo mi pekne voní, takže časovanie 0 bodov a skloňovanie? Kde kúpim tieto kekse?, Páčia sa vám tieto kraťase? Topánky je neznáme slovo, to sú same boty, vonku je horko, miesto teplo, ale keď niekto povie ľienka tak je debil, lebo hovorí spisovne. BTW - Lienka sa vyslovuje mäkko, alebo ako to vysvetľujú tu - zmäkčene, takže rozhodne nie lyenka.
Odpoveď:
V publikácii Ábela Kráľa Pravidlá slovenskej výslovnosti (2005, s. 68 – 69) sa uvádza, že v spisovnej slovenčine sú dva výslovnostné varianty spoluhlásky ľ: 1. takzvané mäkké ľ, ktoré počujeme vyslovovať vo všetkých kultivovaných spisovných prejavoch v slovách s písmenom ľ ako ľad, ľúbiť, koľko, niekoľko; 2. takzvané zmäkčené ľ, ktoré je výsledkom prirodzenej artikulačnej asimilácie výslovnosti spoluhlásky ľ pred prednými samohláskami e, i a pred takzvanými i-ovými dvojhláskami (ia, ie, iu). Takéto zmäkčené ľ je napríklad v slovách letí, líce, lienka, lietadlo, lieskovce, maliny (aj v týchto slovách sa písmenom l, ktoré sa pred samohláskou e píše bez mäkčeňa, zapisuje mäkká spoluhláska ľ).V slovenskej spisovnej výslovnosti sa pripúšťajú oba varianty výslovnosti spoluhlásky ľ, t. j. mäkké ľ aj zmäkčené ľ (ktoré sa vyslovuje menej mäkko). Zdôrazňuje sa však požiadavka, aby aj takzvané zmäkčené ľ bolo dostatočne sluchovo odlíšiteľné od tvrdého l (porov. výslovnosť zmäkčeného ľ v slovách letí, líce, lienka, lietadlo, lieskovce, maliny a výslovnosť tvrdej spoluhlásky l v slovách slovo, vlak, poklona).
@sisaka Ďakujem ti veľmi pekne za odpoveď. Aj som si to myslela, lebo väčšina ľudí na Slovensku používa práve tento výraz. Pravdupovediac, spomenula som si na to pri tvojom príspevku o prispôsobení sa bratislavskému nárečiu. Lebo slovo paradajka je toho žiarivým príkladom. Dokonca, jediným, aký poznám, preto som si na ňu spomenula. Áno, je to spisovné slovo a je spisovné už veľmi dlho. Ale nebolo to tak vždy. Spisovné bolo rajčina a rajčiak. Paradajka bol bratislavský slang. Veľmi rýchlo sa však rozšíril a stal sa natoľko populárnym, že bol vyhlásený za spisovný. Takže, len preto som sa pýtala.
@sisaka prepáč ale ja som nepovedala ze ľudia z Oravy sú sedliaci, to si si ty domyslela. Každopádne asi každému vadi niečo iné co sa týka výslovnosti, záleží odkiaľ kto pochádza a aké nárečie prevláda. Takže je jasné že ľuďom z Oravy, Kysúc (uvádzam príklad, neurazam) bude znieť Bratislavčan tvrdo, a Trnavak ani nehovorím😀
Ja pochádzam z Nového Mesta nad Váhom a nehovoríme tu tak tvrdo ako kúsok od nás v Trnave, ale u vás by to mohol byť extrém.
Je to individuálne. A je prirodzené ze ľuďom ktorí viac makcia príde ze všetci ostatní prznia spisovnú slovenčinu. Ale podľa Le a Li to posudzovať neradno, keďže vidíš ze už sa tam veľakrát ani nezaraďuje 🤷♀️
Mne nic netrha usi, ziadna vyslovnost a ziadne narecie... naopak mne sa kazda ina vyslovnost paci. Je to zaujimave a chytlave.
Pochadzam zo stredneho slovenska. Jedna babka bola kosicanka a druha trnavacka. Chodila som ako dieta na prazdniny k obom a bolo to velmi zabavne a zvrusujuce snazit sa hovorit ich prizvukom. Na cloveka sa to hned nalepi.
Milujem aj narecie v anglictine. V Kanade rozprava kazdy rodeny kanadan rovnako... taka nuda.😒 Este ze su tu pristahovalci so svojim prizvukom.
@dori92 však je tam jasne napísané, že v popise výslovnosti slovenčiny je napísané, že sa má zmakčovať, aj keď v súčasnosti sa obvykle vyslovuje tvrdo. Ja hovorím o spisovnej výslovnosti, nie nejakom súčasnom trende, ktorý zaraďujú do definícií, pretože je, ako tu čítam hanba vysloviť to mäkko, hneď si zaradený medzi sedliakov z Oravy, tak sa ľudia radšej prispôsobia nejakému bratislavskému nárečiu, len aby neboli terčom výsmechu.
Väčšina ľudí napriklad v rádiu, podcastoch a pod. to vyslovuje úplne normálne, tí čo nevedia poriadne vyslovovať je minimum. Dá sa to totižto normálne povedať, bez toho aby sa tam zvýraznil mäkčeň na ľ ako pred 60 rokmi, ale nie je tam tá tvrdosť. Som di istá, že ľudia, čo ovládajú spisovnú slovenčinu, vedia, akú výslovnosť mám na mysli, lebo im to musí tiež uši trhať.