Ako začať šoférovať po dlhej dobe...?
Ahoj, chcem sa vás opýtať ako ste začali šoférovať.. Vodičák som robila ešte v 2004 čo je ozaj dávno a moc som nejazdila, v tedy som si vlastné auto nemohla dovoliť a tak som jazdila iba keď mi auto niekto z rodiny požičal.. Potom som sa presťahovala do mesta a dlho mi auto nechýbalo, neskôr ma priateľ občas pustil za šoférovať si. Medzi časom sa mi pridružili zdravotné problémy (tetania a mám problém s chrbticou), kvôli tetanii ani neskušam ísť niekam autobusom a to bol vlastne moment kedy som zistila, že je čas konečne začať jazdiť.. Teraz plánujeme kúpiť nejaké autíčko pre mňa, veľmi sa teším a zároveň bojím.. Priateľ ma teraz častejšie púšťa za volant a tvrdí mi, že jazdím dobre, že tá neistota bude po pár jazdách minulosť, ja sa smejem že je to milosrdna lož.. Kondičné jazdy asi moc nepotrebujem, premávkou problém asi ani nemám.. Skôr je to taký strach, že čo keď niečo..
Ja som mala vodičák od 2009, chvíľu som jazdila, ale len občas.. keď som v 2011 prvý krát otehotnela, tak som sa veľmi začala báť.. mala som dlhú pauzu - do 2017.. musela som však začať, najstaršiemu synovi presunuli škôlku a nemohla som si dovoliť vláčiť ďalšie dve deti cez zimu peso pre neho niekoľko km alebo busom keby bolo škaredo, alebo by boli chorí.. muž našiel uzasny automat - počkala som na nejaký sviatok, keď je všade menej ľudí a sadla som si uplne sama za volant - natrénovala som si trasu k škôlke a späť, našla som si tam miesto na parkovanie (síce ďalej od škôlky, ale bola som si istá, že tam zaparkujem) v ten deň som takých koleciek absolvovala asi 5.. to bolo 15.9 2017 to si pamätám.. potom 19.9. som šla prvý krát s deťmi poobede.. odvtedy aktívne jazdim, časom som pridávala dlhšie a dlhšie trasy.. dnes už idem kamkoľvek, šoférovanie mám veľmi rada a nebojím sa, teda bojím sa iba debilov na ceste 😂 (a že odkedy šoférujem, vidím že ich je veľmi veľa) tak snáď som ti pomohla..
@viera1107 ja som tiez robila vodicak v 2005, ale realne som zacala soferovat az pred 2 rokmi, ked muz odisiel robit na tyzdnovky a ja som potrebovala rozvazat deti do skolok a na kruzky, pokial som sa teda nechcela ustvat ako kon a robit to cele pesi. Dnes si uz neviem predstavit, ako som mohla dovtedy zit, stale niekoho otravovat, aby ma niekam odviezol. Ja som zacala s malymi trasami - do skolky a na kruzky a postupne som pridavala dalsie a dalsie. Na bezny zivot mi to staci. Ale do uplne cudzieho mesta by som si asi este netrufla.
@viera1107 ja som nejazdila 12 rokov. Mala som panický strach a za volant som si sadala s tým, že môžem zomrieť.
Začala som jazdiť hlavne v lete po večeroch, lebo som bola tehotná a nepila som, takze z každej akcie som všetkých rozviezla domov ja. A to mi pomohlo. V noci sú prázdne cesty, posádka mi nefrflala, lebo bola rada, že ich niekto hodí domov. Vždy som si v hlave prešla danú trasu, kade pôjdem a keď mi niečo nebolo jasne, spýtala som sa vopred muža.
To mi dodalo istotu. Potom som jazdila cez vikendy, keď je menej aút a zrazu som zistila, že moje pravidelné trasy zvládam bez stresov. Postupne som pridala ďalšie a ďalšie trasy, ktoré som zvládla.
Teraz šoférujem s dieťaťom v aute, bez stresov a dokonca keď idem niekam sama to beriem ako relax.
Držím palce!
Nikto nereaguje na tvoju tetaniu. Čo je dosť vážne a úplne chapem že sa bojíš. 🙄
@viera1107 ahoj...ja to teraz prežívam,takže som v tom s tebou🤜🤛.."vďaka" korone som sa odvážila po 14 rokoch čo mám vodičák jazdiť lebo prázdne cesty i parkoviská .
Ale bola som doslova hodená do vody keď sa môj muž nedávno fakt naštval že sa na mňa nemôže spoľahnúť so žiadnou pomocou a napriek tomu že jedno auto pred barakom,musí lietať on na druhom nech je kde kolvek.tak sa naštval on,pohnevali sme sa a naštvala som sa ja a proste sadla a šla.aby som mu dokázala že sa spoľahnúť môže😂.mňa ale brzdilo parkovanie.uplna panika.po týždni už parkujem cuvanim medzi 2 auta💪,už som dala mesto,okolité obce.dokonca pár krát pomohla mužovi s odvozom materiálu ktorý zabudol naložiť .pysnejsej ženy momentálne v Tatrách nie to😂.asi ani muža😂😂
Ale začala som jazdiť sama..raz som brala muža a jeeeezis jaká tréma..
Po 2 týždňoch vozenia sa do obchodu a späť som už naložila aj moje decka a hajde na vylet.strach pominul..tréma ešte je,už mi aj zdochlo na semafore v meste ale blikla som ujovi za mnou,rukou sa ospravedlnila a zdrhla😂.chce to len čas..moc moc ti fandím ,držím palce a potom sa pochval fotecku nového autíčka.
Skús najskôr kľudné cesty cez vikend, áut je pomenej. Chce to istotu, že všetko pôjde tak ako ma. A to dosiahnes len praxou. Nijak inak. Tiež som sa bála. Keď som si urobila vodičák (už som mala deti, maličké bábätká), tak som sa na prvých samostatných jazdách v meste skoro pocurala od strachu, jasné že mi to skapalo na najväčšej križovatke v špičke 😂😁, parkovala som vždy bokom na väčšom mieste. Rok som chodila len po známej jednej a tej iste trase 😁 dnes sa na tom smejem a dám pol Slovenska aj s vozikom. Musíš začať denne jazdiť, a hlavne nevšímať si debilov v autach okolo teba. Držím palce.
Zaplatiť si zopár kondicnych jázd
Ja mám tiež dlho vodičák a nejazdim, úplne nervy mám zo seba (hlavne keď vidím, že jazdí každý, fakt, ze každý), ale proste si vravím, ze kôli deťom musím prekonať strach. Predtým sme bývali v meste, kúsok od centra, tak sa to dalo, ale teraz už bývame na dedine, tak som si dala pár jázd s mužom, ale celkom stres pre mňa a na druhej strane chápem, že asi aj on sa bál o život ;) tak teraz ako je korona som si povedala, že prazdnejsie cestu už nebudú, tak ak sa teraz neodhodlam tak kedy?! Tak už 4 nedele po sebe som si privstala a jazdím po meste a teda áno sú prázdne cesty, ale ozaj je lepšie byť v aute sám, byť v kľude a spoliehať sa sám na seba🙂 snáď sa čoskoro odvážim aj do plnej premávky ;) držím ti prsty ;)
Nečítam komentáre. takže priamo k veci. ak som ťa správne pochopila, nejazdila si 16 rokov? za 16 rokov sa premávka a jej hustota tak zväčšili, že podľa môjho názoru by si mala v prvom rade absolvovať opäť jazdy v autoškole - pre získanie sebaistoty. a ešte predtým sa opýtať sama seba, či si "stvorená" pre jazdu v aute? lebo vždy budem tvrdiť, že je to ako so všetkým (s varením, so športovaním, s umením, s hrou na husle .......) buď to v krvi máš a baví ťa to a chytí ťa to, alebo to v krvi nemáš a robíš to na prd... ak to v krvi nemáš, nepomôže ti ani 5 autoškôl, jednoducho budeš vystrašená vždy a časom môžeš spôsobiť nehodu...
Z toho plynie že šoférovať viete.Je to len psichycky problém.V živote ste určite dosiahli veľa,a veľa prekážok a problémov ste zdolali. Toto je len ďalší.Treba sa postaviť k tomu tak že to dokážete tak,ako všetko pred tým
Je to úplne normálne že máš z toho obavy, po pár jazdách nato zabudneš a nieje to len milosrdna lož... Ak nemáš problém s premávkou ja osobne nevidíme dôvod na kondičné jazdy a teda podľa mna je dôležité aby si išla sama. Uvidíš po prvej jazde keď pôjdeš sama, že budeš mať hneď lepší pocit...a vôbec nemusíš ísť nejak ďaleko. Chod na začiatok krátku cestu, napr do potravín alebo proste niekde, kde to poznáš.. Nechoď ked je špička... Ja milujem jazdiť sama.. Inak také to, že čo ked sa niečo stane.... S oškretim auta rátaj...a treba si povedať vždy že síce to nepoteší ale su to iba plechy 🤷🏽♀️ auto škrtne aj niekto kto jazdí 10 rokov 😉 takže z toho naozaj netreba mať stres
V 18 som si urobila vodicak, parkrat som soferovala nasu Skodu 125. Potom som spadla vcelku nepekne z bicykla uprostred celkom rusnej krizovatky a musela na urgent. Vtedy som dostala blok a auta aj bicykla som sa bala. Prisla praca a 5 rokov som v strese skusala semtam soferovat. Neuspesne. Potom prisli deti a ja som si vymyslela kurz 200km od domova. Raz isla so mnou cela rodina, no vedela som, ze nemozu so mnou chodit stale. A tak som druhy krat celu noc nespala a rano ked som odchadzala sama som vyklepana sadla do auta a isla. Po meste hrozny stres no po 3km na dialnici to zo mna opadlo a odvtedy je to fajn. Prestahovali sme sa na dedinu, deti chodia do skoly, skolky do mesta a bez auta by som bola stratena kedze manzel robi 100km od bydliska. Chce to cvik, trening, cistu hlavu a dobru motivaciu 😉
S predchádzajúcim príspevkom len súhlasím.Nepravdivé sú príspevky ktore vystrašia aj skúseného vodiča nielen znovuzačinajúceho.Naozaj jazdiť vieš a nemáš sa čoho báť. Z toho čo píšete to viem posúdiť i z profi hľadiska lebo som vodič profesionál . Po svete jazdím takmer 30 rokov.
Človek ktorý sa bojí si za volant nesadne ani na silu. Vy áno. Tak že želám veľa radostných km.
@viera1107 rekondičné jazdy sú v tvojom prípade na nezaplatenie. Určite ti budu 2 ci 3 stačiť... Získaš sebadôveru a zautomatizuje sa ti šoférovanie 👍... Len smelo do toho, držím palce to dáš... Je len mýtus, že ženy sú zlé šoférky, môj muž jazdí od 18 tich rokoch, skvelý šofér, u mňa, keď som sa učila, trpezlivý, ale teraz (po 14 rokoch od vodičáku) ho veselo tromfnem v hocičom (cuvanie, parkovanie...) 🍀 to dáš
Wertzjuioppppyxcbbnnmm
@viera1107 ked mas strach, nejazdi. Naco. Chod busmi, vlakmi atd. Za volant si ma sadnut clovek, ktory je si isty sam sebou, aby neohrozil seba a ostatnych.
@nicicka ahoj, v autobuse mi začalo bývať veľmi zle.. Naposledy keď som šla tak som myslela, že vystúpim hneď na ďalšej zastávke ešte v meste.. V aute mi zle nieje ani keď šoférujem (ak sa to tak dá nazvať 😁).. Keď prišla tetania musela som sa vzdať miest kde je veľa ľudí, ale aspoň som v pohode..
Veeeeľmi ďakujem za povzbudivé slová 🍀, naozaj to veľmi chcem a dúfam, že sa mi to podarí..
@viera1107 ver mi niesi jedina...ja som na tom uplne rovnako,hrozny strach pocitujem zo soferovania a vodicak 13 rokov
Kto sa bojí odporúčam automat, žiadna panika či zdochne, či sa človek pohne atd ja by som už manuál hádam ani nevedela odsoferovat :D
Tak ja som asi vynimka,ale mňa ten strach zo soferovania doteraz neopustil a veru nejazdím. Kedysi som robila vodičak hneď po škole,no auto sme nemali tak som si odvykla. Potom mi po rokoch muž kúpil auto chvalabohu automat ale veľké, nejazdila som zle, no parkovať s tým som moc nevedela, tu je všetko na milimetre. Nemám k tomu ani vzťah, bojím sa keby sa dačo stalo (poznám žiaľ prípad keď jednej babe vbehlo dieťa pod auto, dodnes je na liekoch a beha po súdoch) , vkuse kolóny v meste, proste je to pre mňa stres a načo sa stresovať navyše. Skoro všetko mame peši do 15min škola škôlka obchod lekári. Do prace by som nechodila autom lebo v hist.centre by som ani nezaparkovala. A co ideme autom cez víkend sem tam na výlet odjazdí manžel. Nehovorím, je to pomoc, ale ten stres je proste väčší.
@kassandra25 viera1107 toto sú veľmi zlé rady.Treba dočítať prečo pisateľka je nútená šoférovať.Z tvojho príspevku je cítiť cinizmus.
Pardon to patrilo @kasandra25
@viera1107 Urobila si prvý krok, začala si jazdiť a to je super začiatok.. Zvládneš to, pretože to chceš, máš dobrú motiváciu... Ja som tiež (to bolo už dávno) sadla za volant po dlhšom čase od urobenia vodičáku a musela som za spolužiačkou po úlohy.. Ešte som nebola ani v polovici dediny od domu, tak sa mi rozklepali ruky, že som nemohla ísť ďalej.. Vrátila som sa domov a poprosila mamu, nech ide so mnou, že potrebujem len niekoho vedľa seba. Mama je nevodič. Išla somnou a všetko bolo o.k. Naozaj mi to veľmi pomohlo.. Toľko k môjmu zážitku... Poďakuj priateľovi za trpezlivosť, to je to najlepšie, čo môžeš mať..
Ahojte, idem sa pochváliť aj ešte popýtať.. Od doby čo som založila túto tému naozaj šoférujem, strach opadol.. V pohode idem v meste aj mino, parkovanie opatrne, snažím sa parkovať tam kde je viac miesta lebo priatelovo auto nie je úplne malé a odrieť to nechcem .. Rýchlosť primeraná, nelietam rýchlo, ale snažím sa nebrzdiť premávku.. Druhé auto sme síce ešte nekúpili lebo som si vybrala niečo čoho sú plné cesty ale kúpiť ho nieje ľahké lebo ponuka tohoto modelu je malá.. Nevadí zoženieme, zatiaľ jazdím na priatelovom.. Čo ma trápi je kopec arogantných šoférov okolo, fakt ma hnevá keď sa mi niekto doslova nalepí na nárazník a tlačí ma pred sebou namiesto toho aby ma obehol..Tento druh vodičov nechápem, už mi vybehol bažant, do čelného skla mi treskol vtáčik, to bola bomba jak keby kameň niekto hodil a aj cyklista mi vbehol do cesty.. Srdce mi rozbúchalo, ale ustála som to a to bolo vo fakt hnusnom úseku.. Inak nechápem keď idem 85/90 to ešte akože zavadziam? .. Rozmýšľam či je rozumné si nalepiť na auto tú nálepku Z?
Treba castejsie jazdit....mala som to 2r dozadu...po 10r pauzy...a v obdobi 6t po porode druhej dcery a po tyzdni jazdenia skolabovala prva takze do nemocky a spet denne som musela soferovat...hlava uplne inde no ked musis musis