Byt verzus dom

Tak ja som bývala vo všetkých možných druhoch bývania - aj vo veľkom rodinnom dome so 4 (dobre čítaš) obrovskými záhradami (hotová hacienda), aj v malom byte v menšom meste, aj v malom byte vo veľkom meste, aj vo veľkom byte vo veľkom meste (aktuálne), aj v podnájme v jednej izbe 4 izbového bytu (a boli sme tam 4 pary na jeden byt, každý pár v jednej izbe), aj sama na intrakovej izbe 2 roky, aj s jednou spolubývajúcou na intrakovej izbe 5 rokov. A v bytoch som bola aj na úplnom prízemí (aj teraz aktuálne), aj na 8 poschodí v malom byte v menšom meste, aj na 4 poschodí na priváte vo veľkom meste, kde sme boli 4 páry. (akurát som nebývala v mestskom dome, lebo teda takí majetni nie sme). Ja mam rada aj dom aj byt. Byt má výhody, že nič nemusíš riešiť, no máš obmedzený priestor. Každý jeden deň, keď idem so synom von - to je úplne jedno aká je hodina (ci je 10 hodín doobeda, alebo sú 2 poobede alebo sú 4/5 podvečer... Vždy zavadziam okolo predchádzajúcim ľuďom s kočíkom. Musím totiž roztiahnuť kočík pred dverami, upratať doňho syna, seba obliecť, obuť... Trvá to cele tak 5 minút a za tých 5 minút vždy okolo mňa prejdú aspoň 3 ľudia, ja som potom z toho nervózna, že zavadziam v ceste, na nasom poschodí totiž začína výťah, takže uuuuuuuplne všetci chodia okolo našich dverí. Keď sa vraciam, detto. Vyjdem von z kočíkom, na chodníku pred domom ešte dieťaťu pripnem deku a VŽDY - každý jeden raz ide okolo mňa minimálne jeden bicykel (milujem, keď just vtedy keď sa vytrepem, musí okolo mňa ísť rodina s dvomi deťmi na bicykloch... Bývam v bočnej ulici a co je deň dlhý, tak tade nikto nejde, akurát keď vyjdem z kočíkom a potrebujem sa tam ešte upratať, tak vseeeeetci musia ísť. Alebo ide oproti mne iný kočík. Alebo psickar na prechádzke. Alebo stádo deciek, ktoré sa nevedia upratať na jednu stranu chodníka.... Proste katastrofa, to ma vždy hrozne nahnevá, že nikde sa neviem v pokoji spratat, lebo furt niekto musí chodiť okolo mňa. Hlavne teraz v zime a nedajboh, keď mám niečo v košíku, keď sa vraciam naspäť, tak si musím otvoriť dvere, povykladat do predsiene veci z košíka, odopnut dietatu deku, zobrať ho von z kočíka, on medzi tým chce ísť von z bytu, všetko sa snažím spraviť co najrýchlejšie, lebo zasa okolo mňa dakto chodí a zasa niekomu zavadziam... Potom mam nervy, lebo syn vylieza cez prah na chodbu, macky obzuzlavaju nákup, ja musím rýchlo zložiť kočík, ktorý mi medzitým 3x niekto posunul.. Kokos, už nech začne to dieťa chodiť samé, zoberiem mu odrazadlo a kočík zahodim...
Mat kočík v byte BEZ KOCIKARNE je utrpenie.
Našťastie, mame pokojných susedov, sem - tam človek cez stúpačky počuje, ako sa hádajú alebo kričia po deťoch, ale nič tragické. Zároveň nás sused nad nami už 2 mesiace poctivo vytapa, lebo mu praskla odtokova rura vo vstavanej vani a nedošiel na to, kým sme mu neprišli zaklopať, že máme v kúpeľni potopu a voda sa nám valí zo stropu. Takže aj v byte máš výdavky - meniť stropy, stierky, stále maľovať. Svokru vytopili susedia v jednom roku 11x 🤷🏼‍♀️
A večer nemôžeš robiť čo chceš. Nesú sa zvuky cez panely a mňa napríklad dosť obmedzuje, že nemôžem sexovať kedy chcem, lebo na druhom poschodí (nie nad nami, ale vo vedľajšom vchode, takže šikmo cez stenu) býva taka zavistliva babka, čo nám vždy začne trieskat na stenu akurát v najlepšom a o štvrtej ráno si peckuje rádio na cele sídlisko. Ale ako vravím, to nie je ani suseda z nášho domu, ale z vedľajšieho (byvame v paneláku, kde je 7 vchodov pospajanych bočnými stenami - radova zástavba, ale paneláky)

Výhody sú, že mám zastávku priamo pod nosom (2 minúty z domu), oproti vchodu obchod, lekáreň, cukráreň, čistiareň,železiarstvo, domáce potreby, kúsok od nás máme veterinárnu kliniku, zdravotné stredisko, okolo domu 3 školy, 2 školy a ďalšieho dve cez cestu, dva veľké supermarkety 10 min peši... Do centra mesta 20 minút busom/elektrickou, veľa spojov na všetky smery atď atď... Proste super občianska vybavenosť, pekný areál, hneď pod nosom mame les, park, na okolí 6 detských ihrísk, centra voľného času, štadióy, tanečné školy, hudobné školy, tenisové kurty... Bárs co si spomenieš.

Dom je fajn z hľadiska súkromia, ale ja som celé detstvo bývala na haciende a bola to otrava. Celý rok len kosis a hrabes a zbieras a stále ti nejakí spratkovia hádžu odpadky do dvora....

Najideálnejšie je mať malý dom (dajme tomu 5 izieb) na predmestí alebo v meste s úplne minimálnym pozemkom okolo. Žiadne záhony a hlúposti, zahradkarcenie nie je pre mňa, keby mam takýto dom, tak si zaplatím záhradného architekta, aby mi urobil nejakú peknú nenáročnú skalku, dal tam dáke dekorácie, spravil veľkú terasu, pekne chodníky, dozadu bazén, k nemu posedenie. Hlavne nech tam nie sú trávniky, ktoré budem musieť kosiť, lebo to je na slucku. Samostatne stojaci dom je super, ale určite nie na lazoch a určite s malou záhradou. A robotickou kosačkou. Väčšinou je to tak, ako si to zariadis, niektorí radi robia okolo domu, niektorí nie, no napriek tomu chcú mať súkromie.. Takže úplne maličký pozemok by mne úplne stačil. No každý je iný, niekto chce mať hospodárstvo atď... Myslím, že nikto ti neporadí, čo je dobré pre teba. To ty už musíš vedieť, čo ti vyhovuje, čo ti vadí, čo nie a ako si to vlastne celé predstavuješ. Snáď sa rozhodnete dobre 🙂

@elementissa super si to napisala a babka ma pobavila 😂😂😂kasli na nu😃

Byt je praktickejši, hlavne ak sa nachádza blízko školy či športovísk, kam deti chodia. Za mňa byt a chata na víkendy 🙂

@tinatitti kupit v dnesnej dobe chatu je uz pomaly cena novostavby domu🙂ja som za dom akykovek, ale dom.Pre dostatok miesta, sukromia, ked chcem prat o polnoci budem prat a nebude mi suseda buchat na stenu, ked chcem sadit a mat sliepku, tak budem...ked chcem skalku a nechcem mat starosti s urodou, polievanim tak si dam kvety a je pokoj.Nehovoriac o bazene, traveni volneho casu, grilovackach, ked chcu deti lezat na trave, tak lezia.My vyuzivame dom na 100% v lete kosime kazdy druhy vikend cca hodinu, vela z Vas pise o hrabani listia ja mam take stromy a okrasne kriky, ze hrabem raz a to na jesen.Vobec si nemyslim, ze mat dom je len drina a drina.okrem toho v jednej z izieb pracujem mam prevadzku, takze nemusim niekde platit podnajom za priestor.
My sme sa v byte nudili a kazdu volnu chvilu sme z neho utekali.A este jedna podstatna vec chcela som byvat tam, kde su si ludia cca rovnako rovnocenni.v panelaku sme mali neplaticov, obcas policia prisla, fajcili na balkone, ze som nemohla mat otvorene okno tu viem, ze nemam na ulici asocialov, ze sa nebudem bat, ze na schodoch niekto spi, ze mi nikto nevykradne pivnicu s kompotmi aj to, ze platime poplatky za udrzbu domu polovicne ako v byte.
Ale kazdy ma iny zivotny styl co je pre mna plus pre ineho otrava🙂a myslim, ze dom si uziju aj starsie deti a teenegeri

@zuzlienkalienka My mame z kazdeho rozka troska. Dom stoji pri centre mesta, no na tichej bocnej ulici, po ktorej chodia len domaci. 5x denne prejde auto. Zozadu sme na svahu, za nami je potok a za potokom zahrada. Vlastnime aj ten kus potoku 😁 Oproti domu spredu je cesta, nemame pred nim susedov, len po stranach. Z kvetov nam chodia pit kolibriky a k lekarom, do skoly a obchodov to mame do 15 minut autom. S nasim aktivnym a hlucnym synom si neviem predstavit byt zatvorena v cinziaku. Opravy na dome idu do penazi, ked nie je muz domaci kutil a nema cas. Vyrastla som v byte a vzdy mi vadil ruch od susedov. Pocut, aj ked niekto zakasle. S muzom sme sa dva razy stahovali a mal mojich staznosti dost, dom som dostala od neho ako svadobny dar 😀

Byt!!!
Aktualne sme v dome. Ano, brutal priestor, kazdy svoja izba, pracovna, tri toalety, vzdy mas kde parkovat, ticho, a x dalsich pro. Ale zaroven vkuse nejaka robota, upratat to je na skoro cely vikend, naklady sialene oproti bytu, a najma, jedneho dna pojdu deti z domu, a neviem si predstavit byt dvaja na taky priestor.
Takze mame dohodu, ze ked uz starsi budu mat vlastne byvanie, vratime sa do bytu, kde je to pohodlie aj dostupnost vsetkeho omnoho lepsia, ako ked sme v dome.