Chcem, aby si dcéra urobila vodičský preukaz i napriek tomu, že ja ho nemám

Autorka, musíš trocha zapracovať s tým tvojim strachom. Jasne, ze jazdy sa bojí o svoje dieťa, aj keď už má 40-50rokov, proste kým žijes budeš sa bát, ale nemôžeš žiť dennodenne v strachu, a potom pripadne ak sa niečo po 20rokoch stane, povieš, ja som to tušila, že niečo sa stane.

Moja mama sa o mňa takto až chorobne boji stále, aj keď mam 30. Minule som jej do telefónu spomenula, že idem do obchodu (pešo), a hneď aby som jej zavolala, keď prídem domov, či som v poriadku. Výsledok tejto bojazlivej výchovy je však, že som úzkostlivá, nemám sebavedomie, bojím sa bežných vecí (plávanie v hlbokej vode, strmsi spád počas túry atď).

Takže báť sa môžeš, je to prirodzené, ale kvôli tomu neobmedzuj svoje dieťa - aj keď čítam, že máš v pláne jej kupovať auto. Skus prekonať ten svoj strach.

@bolarazjedna nejde mi to , stále na to myslím. Od 12tich sme sa s mužom zhodli ze chceme šetriť dcére na vodicak/auto. Tak keď tam odkladám každý mesiac vždy na to myslím .🥴

U nás v rodine je to napr. takto... rodičia majú obaja vodičáky a jazdia denne (máme 2 autá - otec svoje a mama svoje). Ja s bratom máme vodičáky od 17ky ale ani jeden z nás nejazdí jednak preto lebo to nepotrebujeme lietať kade-tade ale jednak preto lebo naši sa boja o auta, že by sme ich mohli rozbiť pričom sme aj ja aj brat dobrí šoféri a vodičáky sme spravili na 1x. Málokedy sa stane že sadneme do auta a niekam ideme len tak. Rodičovský dom je v takom mieste, že keď potrebujem ísť do mesta tak sadnem na vlak a za 15 min som v meste, keby idem autom tak 10 min a keď potrebujeme vybaviť niečo rýchle tak v pohode nám stačí vlak/autobus (tých 5 min rozdiel medzi vlakom a autom ma nespasí). Keď treba nakúpiť tak sa chodí autom ale väčšinou nakupuje mama keď ide z práce keďže má auto. Ja keď som u priateľa, ktorý má tiež vodičák tak vždy šoféruje on. Aj keď sa ma pýtal či nechcem občas šférovať ja tak som povedala nie. Nemám strach zo šoférovania ale proste je to jeho auto a keby sa niečo stalo nechcem to mať na krku a keď niekam ideme tak ideme spolu. Mať vodičák je fajn lebo keď by nastala nejaká kritická situácia tak vieš že môžeš sadnúť a ísť. Ale keď by ti mal ležať len tak v šuflíku ako mne a že by sa nejazdilo ... no prozmýšľala by som nad tým. Keď je šanca že bude jazdiť denne a veľa tak áno, ale keď má všetko poblízku do pár minút a vie to poriešiť peši alebo busom tak za mňa je vodičák zbytočnosť. Mám vdičák 5 rokov a využila som ho na jazdu možno 20x čiže u mňa sú to momentálne vyhodené peniaze nakoľko všade kde sa potrbeujem dostať mám všetko poblízku do pár minút. Ale kto vie. Do budúcna sa to možno zmení keď si kúpim vlastné auto ale nakoľko ho nepotrebujem sú to pre mňa aj vyhodené peniaze.

Vodičák som si robila počas VŠ a šoférovala málo. Potom už vôbec nie, lebo sme nemali auto a začala som sa báť. Keď už sme auto mali, nemala som odvahu a ani bývalý veľmi nechce, aby som chodila autom. Teraz je to už vyše 25 rokov čo nešoférujem a nemám odvahu začať. Na bežný deň mi auto nechýba, lebo bývam v meste a chodím MHD, ale keď chcem ísť mimo mesta, zišlo by sa mi.

Moja mama ma vodicak, ale nejazdi hadam od zaciatku. Otec je dobry sofer. Ja som si chcela robit vodicak a sama som sa aj nam prihlasila. Jazdim prilezitostne. Netreba svoje pocity a obavy prenasat na inych. Ak sama chce ten vodicak, tak nech si ho urobi, ale ked nie, tak netreba nutit.

Ani moja mama nema vodicak a my so sestrami mame vodicak. Dnes uz ani nie je dieta,ktore by si vodicak nerobilo

Moja mama Side vodiča ma ale nikdy aktívne nejazdila lebo sa bála, ja vodiča mam robila som si ho až v 20 lebo som sa bála à myslela si ze keď pôjde kolo mňa kamión zakryjeme si oči 🙈, vodicak som spravila na 1x, a aj aktívne jazdím, a zatiaľ bez nehody