Chodíte v práci na veľkú potrebu?
Chodite v praci na velku potrebu? 😀 nikdy som to nejako specialne neriesila, ked to na mna prislo, tak som isla. Nedavno som vsak zmenila pracu a prvykrat mame na wc “otvorene” kabinky - iba plastove bariery a dvere ako byvaju v obchodnych centrach. Kedze nas je v praci 20, vacsinu casu tam bud niekto je, alebo vojde dnu pocas “aktu”. Postupne som si vybudovala taku fobiu, ze tu nedokazem ist na wc. Nepomaha ani kava, akonahle sadnem na wc, tak sa vsetko stopne.
Ja viem ze je to zakladna ludska potreba, ale potrebujem pri nej aspon ake-take sukromie. Ako to mate vy? Pripadne dajte nejake rady ako sa odosobnit a prekonat tuto fobiu, dik 🙂
Stručné zhrnutie
- Otvorené plastové kabínky bez dostatočného súkromia v práci často vyvolávajú psychický blok ísť na veľkú potrebu a mnohé ženy radšej čakajú až doma.
- Diskutované riešenia zahŕňajú ísť do murovaných WC v obchodnom centre, využiť vedľajšiu firmu alebo invalidné WC, použiť kojaciu miestnosť, alebo odísť domov.
- V súvislosti s pôrodom alebo pobytom v nemocnici sa v diskusii spomína obava z klystíra; jedna účastníčka uviedla, že nemocnica ponúkla čípky, ktoré si pacientka sama zavedie.
Q: Ako prekonať psychický blok ísť na veľkú potrebu v otvorených pracovných kabínkach?
A: Diskutované praktiky sú: vytvoriť ranný rituál doma (naštartovať stolicu po raňajkách), hodiť toaletný papier do misy pre zamlčanie zvuku, spláchnuť pred a po použití, zapnúť rádio alebo TV pre hluk, skúšať postupne zvykať navštevovaním toaliet v práci, a v prípade potreby ísť do iného miesta (murované WC v obchodnom centre, vedľajšia firma, invalidné WC).
Q: Sú v pôrodnici povinné klystíry alebo čípky po pôrode?
A: V diskusii niektoré ženy vyjadrujú strach z klystíra; jedna osoba napísala, že jej v pôrodnici dali čípok na použitie doma, a iná upresnila, že nemocnica dáva len čípky, ktoré si pacientka sama zavedie.
Q: Aké alternatívy sú praktické, keď sú pracovné kabínky len s plastovými bariérami?
A: Účastníčky odporúčajú: ísť do najbližšieho obchodného centra na murované WC, použiť vedľajšiu firmu alebo iné poschodie, využiť invalidné WC alebo kojaciu miestnosť s WC, alebo podľa možností odísť domov.
Q: Pomáha maskovanie zvukov (toaletný papier, splachovanie)?
A: Viaceré účastníčky uviedli, že vhodenie väčšieho množstva toaletného papiera do misy pred výkonom potreby a spláchnutie pred a po výrazne znižuje počuteľné zvuky; tiež pomáha zapnúť rádio alebo TV.
Q: Je zadržiavanie stolice škodlivé pre zdravie?
A: Niekoľko ľudí v diskusii napísalo, že zadržiavanie im viac škodilo než prospievalo, avšak ide o subjektívne skúsenosti a nie o lekársku diagnózu (tento bod je anekdotický a neoverený lekárskymi faktami).
Q: Sú nejaké „rýchle triky“ pre súkromie v otvorenom office pri potrebe?
A: Praktické tipy z diskusie sú: načasovať prestávku pri fajčení (ako spôsob získať pár minút súkromia), dohodnúť sa s kolegyňami na časoch, alebo použiť zvukovú kulisu (rádio, TV) a fyzické maskovanie zvuku toaletným papierom.
Závery z diskusie
Zhoda
- Mnohé ženy majú problém vykonať veľkú potrebu mimo domova, najmä v prípade otvorených plastových kabínok bez súkromia.
- Bežné coping stratégie sú: chodiť domov, ísť do murovaných WC v obchodnom centre, využiť invalidné WC alebo vedľajšiu firmu, maskovať zvuky toaletným papierom a splachovaním, alebo zapnúť rádio/TV.
Sporné názory
- Niektoré účastníčky považujú za problém pachy a zvuky v spoločných toaletách; iné tvrdia, že pachy a zvuky im nevadia a problém je výlučne psychický blok.
- Niektoré účastníčky uvádzajú, že zadržiavanie stolice im škodilo; ide o subjektívne skúsenosti a nie o jednotný lekársky konsenzus.
Otvorené otázky
- Ako najefektívnejšie a trvalo odstrániť psychický blok ísť na veľkú v práci?
- Aké minimálne štandardy súkromia (dvere, zámky, materiál kabínok) by mali zamestnávatelia poskytovať na pracoviskách so ženami?
- Aké konkrétne postupy používajú nemocnice po pôrode pri problémoch s vyprázdňovaním a aký je štandard medzi čípkami a klystírom?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
čípky,klystír,toaletný papier hodený do misy,spláchnúť pred a po,ranný rituál po raňajkách,navštíviť murované WC v obchodnom centre,použiť vedľajšiu firmu/iné poschodie,invalidné WC,kojacia miestnosť s WC,zapnúť rádio alebo TV na maskovanie zvukov,fajčenie ako spôsob získať prestávku,otvorené plastové kabínky (bez súkromia),zatvorené murovane kabinky
Miesta a osoby
Amerika,Poľsko
Fúú keď máš blok to ťažko asi prekonás....
My sme boli v pôrodnici 2 na izbe - izba s kúpeľňou WC a vďaka super spolubývajúcej ktorá mala tiež strach ist na WC koli mne a ja koli nej sme obe ten strach prekonali 😂😂😂
@thoughtfulweirdo ja to iste ...zaklamala som a doma v poho, ale ja sa nevy...ani v praci , ja len doma tak hadam bola taka loz,ze netreba ju spominat 😂
No my máme tak, že ja som jediná žena a cez stenu hore otvorenú sú dva pánske.. Čiže v babskom je jasné, že som ja, a ja neviem, kto z chlapov,niekedy ma ide až roztrhnúť, lebo vždy čakám, kým tam nikto nie je.. A keď je už zle, tak najskôr spláchnem 😁
@halabolka Poznam vela ludi, ktorym to inde "nejde", len doma. Je to dost bezne. Pamatam na jednom vylete zo skoly sme to riesili cely vylet, lebo jedna mala velky problem, nepomahalo nic. Sme ju cele dni povzbudzovali a nepomohlo 😀 . Vacsina co poznam, proste vydrzia domov
@halabolka no skratka otvorene hajzle vymysli fakt len monstrum. 😀 V amerike casto maju dokonca medzi dverami a tou "stienkou" aj fugu, cez ktoru vidis sediacu osobu. To je mega zle. Ale ten tip, ktory pisala uz kocka predomnou, o tom nahadzanom toaletaku vo wc este pred vykonanim potreby praktikujem aj ja. Nic nieje pocut. Horsie su teda zvuky... Obcas to nevyregulujem, ale doma neriesim. 😬😀💩
tak ja našťastie s týmto nemám žiadny problém, mne je jedno, keď musím tak musím 😀
@solange7 fuga na americkych záchodoch je des. A ešte väčší des su unisex záchody, co casto nejdu zvnútra poriadne zavrieť. A dodnes spomínam, ako mali v jednej našej pobočke tak vysokú medzeru od podlahy, že bolo vidieť každé spustené trenírky. Na druhej strane majú vďaka XXL chlapom väčšinou pisoare kusok dalej od seba. A jeden skutočný bonus - všade nájdeš chlapčensky pisoar. Môj záver zo života v Amerike je ale ten, že vždy idem radšej do kríkov ako na verejný restroom.
@halabolka U mna to nikdy nebol problem aj ked som sa hanbila za zvuky a smrad ak niekto sedel vedla mna. Potom sme mali kolegynu co nemala ziadne zabrany. Bola tam ako doma... hlasno tlacila a fucala a stonala. Som nevedela ci sa mam smiat alebo sa mi to ma hnusit ale doslo mi ze je to proste ludske co tam robime... ze kazdy jeden clovek to robi a tak som sa prestala hanbit. Ked potrebujem, idem a neriesim ci ma niekto pocul alebo citil.
Neskusila by si chodit do vedlajsej firmy? Mozno maju murovane WC. Ci to by bolo este viac stresov?
Chlapi maju tiez tieto problemy. Moj muz sa vzdy vrati ak vo WC niekto uz je. Ale ked uz zacne, tak to dokoci. Casto sa smejeme na prihode kedy sme boli s jeho bratom v stanovom tabore a muz cakal az do polnoci aby mal sukromie. Ale este aj o polnoci mu tam niekto prisiel ale vzapati hned odisiel. Na druhy den rano mu brat rozculene rozprava ako cakal az do polnoci aby mohol ist na velku a ked tam dosiel, tak sa musel otocit, lebo tam niekto bol.
@andreatytler vedlajsia firma tu zial nie je, robim v mensej fabrike. Navyse mame “open space” kancelariu a sme tu ako sardinky. Clovek si tu realne nema ani kde prdnut (sorry za vyraz 😀) pocas tej 8,5 hodinovej pracovnej doby. Jedina moznost je zacat fajcit, aby som mala aspon par minut sukromia za cely den, ale to mi ako velmi rozumne riesenie nepride
@thoughtfulweirdo dávajú len cipky ktorý si sama zavedies tak nič hrozné a koli bezpecnosti ci je všetko ako ma po pôrode by som šla radšej v nemocnici.
Ja tiez len doma. V praci nikdy presne preto, ze zachody bud boli nestastne umiestnene a zle odhlucnene a cela mini firma sme nechtiac vykonavali s kazdym vsetky ukony 🙉, alebo nemurovane kabinky. Dokonca u nas v korporate chodi legenda o strasne tucnej kolegyni, ktora sa pri vstavani zo zachoda chytila klucky a strhla komplet celu plastovu stenu, takze nam tam nudzovo osadili rozne typy dvier, ktore ostali natrvalo.
Poznam cloveka, ktory podla jeho slov nikdy v zivote nevykonal velku potrebu v cudzom zachode (vraj parkrat bol v lese do krikov)...vzdy nosi domov. Tiahne mu na 50.