Chorobná žiarlivosť z partnerovej strany
Ahojte, potrebujem s vami zdielať moje trápenie..
S priateľom sme spolu dva roky, deti nemáme.. ja som mala pred ním vážny vzťah, po rozchode som bola cca 1,5 roka sama, kým som nestretla jeho. Od začiatku bol do určitej miery "majetnícky", chcel vedieť kde a s kým som bola, kedy som prišla domov, vypytoval sa na detaily, no mne to nevadilo, priznávam, že skôr lichotilo, hovorila som si ako veľmi mu na mne musí záležať. Bola som veľmi zamilovaná...
Po čase sa táto "zvedavosť" začala stupňovať, začal sa vypytovať s kým si píšem na FB, na čo to vlastne mám (po niekoľkodňovom nátlaku som FB deaktivovala), otázky typu načo ideš s mamou na kávu, veď si s ňu bola včera, určite si nebola s ňou ale s niekým iným. Toto vyvádzanie som stopla (aspoň som si myslela) dlhým monológom, kedy som mu vysvetlila, že mám právo ísť s matkou na kávu, mám právo zaspať a neodpisovať a nemusím automaticky trpieť narážky typu, kde si, určite nie si doma a bohviečo robíš keď neodpisuješ..Po mojom výstupe bol cca pol roka kľud až doteraz...
Všetko sa zdalo byť fajn, sme obidvaja temperamentní takže menšie výmeny názorov v obchode neberiem do úvahy, to sme skrátka my..ale jeho žiarlivosť a paranoja bohužiaľ prerastá do obrovských rozmerov. Otázky typu s kým si píšeš a prečo ešte nespíš, určite s niekým komunikuješ poza môj chrbát už ani neriešim. Začal vyťahovať moju minulosť, nič výnimočné na nej nie je, no jemu vŕta v hlave obdobie, kým som ho nespoznala. Teda obdobie, kedy som žila úplne sama. Vkuse sa vypytuje na môj sexuálny život, čo som s kým kedy mala, čo som skúšala s bývalým, niekoho na ulici pozdravím a hneď som s ním určite spala, minimálne mám vysvetliť odkiaľ ho poznám..Ja sa nemám za čo hanbiť, ale uráža ma, že stále vyžaduje vysvetlenia k niečomu, čo neexistuje, k osobám, s ktorými som nikdy nič nemala. Odkedy som ho spoznala, prerušila som pomaly všetky kontakty s kamarátkami a kamarátmi, venovala som sa iba jemu, so žiadnym iným mužom som si nepísala, už vôbec som sa s nikým iným nestretla, paradoxne on bol ten, ktorý telefón nepustil z ruky..
Unavuje ma, že ma vkuse upodozrieva, posledné týždne len tŕpnem, čo si zas vymyslí, čím ma napadne, čo sa zas začne vypytovať a ja som doteraz bola tá, ktorá všetko krvopotne vysvetľovala a presviedčala ho o tom, že milujem len jeho. No mám pocit že čím viac vysvetľujem, tým menej mi verí. Pritom mňa jeho minulosť nezaujíma, resp nikdy som sa nevypytovala, každý máme niečo za sebou. Psychicky ma to strašne unavuje, chodím jak bez duše, pretože jeden dva dni je dobre a potom mu prepne a začne ma upodozrievať a vypytovať sa aj napriek tomu že sme vo vzťahu, je to moje súkromie, niečo čo mu vysvetľovať nemusím a ani nechcem...
Prosím poraďte ako mám stopnúť jeho útoky na moju osobu, pretože tomu nerozumiem, chcela by som, aby sme si vzťah budovali a upevňovali a nie ho ničili takýmito hlúposťami...
Moc ďakujem za každý názor a radu !!
utekaaaj, kym nemate deti. Urcite si ta bude chciet poistit dietatom. Je to na hranici s psychickym tyranim. Cely zivot budes mat peklo. Mozes sa aj rozkarajat, aj tak nikdy nebude dobre. A casom mozno padne aj facka.
@icegirl pôsobíš ako veľmi inteligentná baba, len už si vo vzťahu s ním asi tak dlho, že si si akosi na takéto správania čiastočne zvykla. Podľa mňa jemu sa v hlave nejako nekontrolovateľne vyjavujú rôzne scenáre tvojej nevery a sám to nevie ovplyvniť. Ako píšeš, nejaký čas si to snažil kontrolovať a neatakoval ťa s tým, ale zasa mu to začína prerastať cez hlavu a nedá ti s tým pokoj. Okrem toho pôsobí ako manipulátor. Ideálne by bolo, ak by si sa s ním rozišla, alebo aspoň trvaj na nejakej jeho terapii, neviem si predstaviť, že by si takto fungovala roky.
https://www.mojaterapia.sk/news/ziarlivost/
Suhlasim so @stanulienkat na 100%, chorobna ziarlivost to je diagnoza na cely zivot, chorobny ziarlivec ma svoj svet,ma svoje predstavy, konspiracne teorie a vysvetlenia, ktore mu nikto nevyvrati, v jeho hlave je stale “co ak?”prec od neho, kym nie su vo vasom vztahu deti, zavazky, nezmeni sa, neskomplikujmsimzivot...priklad z mojej rodiny...moja teta, dnes uz dochodkyna s vydala mlada, rok po roku prisli tri deti, potom stvrty syn a zo zamilovaneho manzela s vyklul chorobny ziarlivec...svietil na tetu v noci baterkou,ci neodisla, ci pri nej nikto nelezi, vycital jej, preco ho necaka pred domom, ked sa vracia z prace, ked tak robila, bolo zle, ze koho chodi onzerat az si vymyslel, ze moj otec a teta spolu nieco maju, pretoze si moj ocino raz prisiel pozicat k nim vrtacku a on nebol doma....teta pri nom zazila tolko stresov, ze ma hadam vsetky choroby sveta, od astmy po cukrovku,nakoniec on podl ziadost o rozvod a nasiel si priatelku😆mala tazky zivor....
Vztah musi stat na dvoch nohach: respekt a dovera. On voci tebe nechova ani jedno. Rozchod kym nieje neskoro
ženy je to ako začarovaný kruh, už som si toľko krát povedala, že stačí! neni som žiadna utiahnutá šedá myška, som samostatná, sebestačná, lenže takýto typ chlapa asi potrebuje silnú ženu, z ktorej môže cecať...vždy keď už som v pohode príde ďalší útok! dnes sme sa rozprávali, povedala som, že posledný krát som mu niečo vysvetľovala. Pokým ma nemieni rešpektovať a správať sa adekvátne k svojmu veku, tak odchádzam, už mi skrátka došla trpezlivosť a chuť zase niečo riešiť
@korunka1 presne tak...u nas v meste pred rokom sa stalo, ze extremne ziarlivy muz zastrelil svoju manzelku do hlavy a potom seba...a pritom ta pani, bola zlaty nekonfliktny a inteligentny clovek....rychlo od neho prec 🙂
@icegirl tym duplom, utekaj...vsetko prejde 🙂 drzim palce
Akoby si čítala môj príbeh s mojim EX....bolo to strašné ..až sa to vystupňovalo do faciek a neustálym podozrievanim...až som za tým dala bodku ... samozrejme že sa vyhrážal že si niečo urobí...ale nepocuvala som a neobzerala a išla ďalej...Po určitom čase som zistila že za mojím chrbtom chodieval vonku do nocnych klubov a moja kamoška ho videla počas našeho zložitého vzťahu v klube aj s nejakou holkou...A ja blba som prerušila všetky kontakty, kamarátky...
Mas nejaky problem aj ty, možno niečo ako spoluzavislost. On očividne nemá v hlave všetkých pokope, ale prečo ty v takejto situácii ostávas, keď je riešenie úplne jasné, je na zamyslenie sa
Posledná šanca - zbytočné naťahovanie situácie
Presne toto prezivam plus mame dieta, k nemu nema vobec vztah, len ja ho zaujmam musim pisat kedy idem z domu ze som v skolke ze odchadzam zo skolky ze som doma, do obchodu len ked pride, sedim len doma a len sa mi vyhraza ze to nemusim troet ved on nerobi nic zle ze,ta zla som ja. S ked di poviem svoj nazor je zle zobere sa a odide vypne telefon, a potom to vlastne vsetko hodi na mna ze to kvoli mne vsetko musi robit. Ja som ta co si nic nezasluzi, co si nic nevazi, ze kvoli mme som synovi znicila zivot lebo jeho uz videt nechce, niesom ja tak nebi ani on. Som uplne na dne uz z toho. A vie ze ked odide nenam z coho zit, maly stale chory, robotu nenajdem, nema ho kto postrazit a tak vie ako na mna. A hlavne ked to zacne hadzat na mna ze je taky kvoli mne lebo vsetko.co spravim je zle.. ze on ma velmi miluje ale keby vedel co sa zo mna vykluje ze ma radsej nespozna. A nezasluzim.si byt milovaná ani nic ine.. ty odneho utekaj kym niesu deti, kym nemas starosť ako prezit a ako vychovavat, kym sa nebudes trapit tym ze ti dieta za nim place a hneva sa ze tam neni lebo tomu nerozumie, kym z toho nezblbnes uplne. Zober sa a chod niekam naspon na predlzeny vikend s kamosku alebo sama sprav si hygienu v hlave a uzivaj zivota. Drzim palceviem ze je to tazke lebo ak by si ho nemala rada nedas mu tu sancu a je ti celeho vztahu luto lebo myslis len na tie pekne chvile, poznam to..
@chocky11 preboha...prečo sa takéto veci dejú, zdravý rozum mi nedovoľuje pochopiť takéto správanie. je mi to strašne ľúto...ja som potajomky začala brať antikoncepciu, pretože v čase keď som ju nebrala a prišli tieto jeho stavy, som sa modlila aby som nezostala tehotná a preto som to nechcela riskovať. Zúril by, kebyže sa dozvie že to znova užívam. Podľa toho čo všetky píšete, neexistuje možnosť na nápravu, prečítala som stovky článkov, skúšala som rôzne technicky ako zmierniť jeho hnev a žiarlivosť ale nič nepomohlo..a to som sa zriekla víkendových posedení s kamoškami, pretože to aj tak nemalo zmysel keď mi neustále zvonil mobil.. Teraz by som mala začať hľadať spôsob, akým sa od neho úplne odstrihnúť pretože pozná moje slabé miesta a vie že som sa už veľa krát zľutovala, no každopádne by to bolo určite horšie a ťažšie, ak by sme mali dieťa...
raz sa stala situácia, kedy som letela domov z roboty, lebo našiel zavesený župan v obývačke, kde bežne nebýva, lebo ho mávam zavesený v kúpeľni...telefonáty, správy, čo to má znamenať, že určite som doma niekoho mala, letela som domov, kde som sa mu snažila vysvetliť, že som ho tam skrátka len zabudla a nikto u nás doma cudzí nebol, čo je totálne absurdné, už len keď to píšem. O 10 minúť otočka, ako ma veľmi miluje a že mi teda verí, že som doma nikoho nemala a že kedy začneme pracovať na bábätku. V tej chvíli ma napadlo, že po čase by ma začal upodozrievať aj z toho, že to dieťa nie je jeho a vtedy som si povedala že niečo asi vážne nie je v poriadku...Chcela som tým len povedať, že po pár týždňoch od tohto incidentu som odišla zo spoločnej domácnosti a momentálne bývame každý zvlášť a ja som si myslela, že týmto tlak z jeho strany ustúpi ale je to ešte horšie, lebo ma nemá pod kontrolou, preto som sa potrebovala s niekým poradiť, či sa dá takému človeku nejakým spôsobom pomocť...
@icegirl sama mu asi nepomôžeš, môžeš ho nasmerovať na odbornú pomoc, čo predpokladám odmietne. Až keď sa od neho úplne odstrihneš a pozrieš sa na všetko s odstupom času až potom si uvedomíš mnohé súvislosti a nebudeš chápať samu seba, ako si toto mohla niekomu tolerovať. Naozaj maj úctu sama k sebe a nedovoľ nikomu po nej šliapať. Toto nie je skutočná láska, toto je chorá láska, čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie.
nie si niekoho majetok , ja som toto isté prežívala tiež a dokonca ešte aj fyzické útoky k tomu , preč od takého človeka ..... to je obrovské trápenie , ten chlap ťa ťahá ku dnu a bude to ešte horšie
...a pomoc preňho je jedine možná v tom prípade, že si sám uvedomí naliehavú potrebu si v sebe svoje mindráky a psycho-sklony vyriešiť a sám si tú pomoc vyhľadá. Ale aj tak by som s ním nebola. Obetavosť je síce pekná, ale otázka je, či na jej konci nebudeš ty totálne zničená osobnosť rozložená na kusy a on stále presvedčený o svojej pravde. A pracovať na bábätku??? Len to nie!
@icegirl ako matka dospelých detí ti radím-odíď čo najskôr. Určite by si zarmútila aj svojich rodičov, nakoľko ťa nevychovali pre vzťah v ktorom budeš /ak ostaneš/ strádať a nakoniec skončíš niekde u psychiatra. Ak by moja dcera žila s takýmto "típkom", bola by som VEĽMI nešťastná.
@0silvia0 Silvi už som sa ho pár krát snažila zdiskreditovať otázkou, či náhodou takto nepodvádza on mňa, keď si dokáže také veci navymýšlať, odniekiaľ to prameniť musí. Ale on sa zaprisahával že by mi to nikdy nespravil. No ja mám aj tak pocit že ho absolútne nepoznám, ani neviem čomu mám veriť, v čom klame a v čom hovorí pravdu. Spôsobuje tým správaním len to, že ma čím ďalej tým viac odpudzuje a keď si to uvedomí, sú to hodiny prosenia, plakania, hnevu, urážok, výčitiek že som ho v tom nechala samého namiesto toho, aby som mu pomohla..