Čo robím zle? Neviem si nájsť kamarátku
Povedzte mi baby, čo robím zle. Mám 35, dve malé deti do 5 rokov, bývame s mužom vo veľkom meste. Mám doktorát, skvelé zamestnanie, finančne sme na Tom na slovenské pomery asi nadpriemerne. S manželom máme pekný vzťah, ľúbime sa, chodíme na rôzne akcie, do kina, divadla.. Len niekedy by som potrebovala sa zdôveriť kamarátke, chápete to. Problém je v tom, že si prosto žiadnu neviem nájsť. Na materskej s deťmi som bola krátko a pravdupovediac, nikdy som nebola ten typ, čo vysedáva kočíkom na sídlisku. Vždy sa s nejakou kočkou zoznámime, ale potom to ide do stratena.. pár krát jej napíšem správu, ona stručne odpíše, vždy si sľúbime že pôjdeme na kávu, ale keď to nenaháňam, tak z toho nikdy nič nie je. Sama od seba sa žiadna neozve. A mňa to už fakt prestáva baviť sa stále vnucovať..
@extempore mám pocit že si opísala mňa a môj problém... tiež som na tom podobne ako ty, vzdelaná a to všetko čo si popísala.... kamarátky nie a nie nájsť. super kámoška je moja švagriná - len je o 10 rokov odomňa staršia....ešte zo 2 sesternice - len jedna býva 200 km....len každá má rodinu, deti, dokonca vnúčence.... ideálne by bolo, keby bývala hneď vedľa mňa....
Vôbec nemyslím že si sa zle predstavila....Len si napísala, že si šikovná, vzdelaná .....
my dve by sme si sadli .... 🙂
@0silvia0 je to o povahe človeka...tiež som mala v práci kolegyne čo si závideli...a čím nižšie vzdelanie tým väčšia závisť.... v práci som mala kolegyňu, ktorá sa tam dostala po nejakej známosti. bola vyučená predavačka my sme mali VŠ.... ohovárala nás všade, nevedela to prežreť že niekto má aj VŠ...
@deti95060810 určite je to aj o povahe človeka, ale aj o tom, kto si aké hranice vo vzťahoch nastaví. Ja tiež nie som ochotná komunikovať a strácať čas s nejakou drbnou čo rieši somariny. Vtedy jednoducho poviem len to najnutnejšie, ale žiadne vzťahy nepestujem. Ja osobne si dobre dávam pozor, koho si pripustím k telu. Ja mám na všelijakých vyciciavačov energie, manipulátorov a hercov veľmi dobrý nos 🙂
Škoda že až z Ba hneď by som šla aj ja na kávu tiež som ten prípad ako ty 😁😂
@deti95060810 napísala som ti správu 🙂
Pises ze chces kamaratku na obcasne stretko kedy ty chces vypadnut. Lenze priatelstvo je aj o tom ze kamaratka ti zavola o polnoci ze sa hada s muzom. Kamaratka ti zavola nadranom ze dieta jej zvracia a nevie si rady. Kamaratka sa chce vyzalovat aj tebe nie len pocuvat. Kamaratky sa bavia o pocasi o mode o praci, rozpravaju si vtipy. Tam mentalna uroven velmi nehra rolu ked si dvaja sadnu. Neexistuje ze vsetky okolo teba su zle ked sa opakuje ten isty vzorec ze uz sa ti neozvu. Hladaj chybu u seba. Mozno by si nasla kamaratku aj u ucnovkarky len ty nechces lebo ty si inde. Neber to v zlom.
@extempore necitam radsej komentáre, kto je empaticky ta pochopí, ostatne komentare si vôbec nevsimaj...moj názor, keď nemas a chceš mat kamarátku, treba ju skúsiť pohľadať - spoločne hodnoty, výška, záujmy, voľný čas atd. dá sa aj cez krúžky deti, ja by som si vpohode dala aj inzerat možno najlepsie aj sem na mk 😉no a co...hladam kamosku na kávu, víno atd.nejaká spriaznená duša v okoli možno tiež hľadá a nájdete sa😉držím palce
@wojtowitch ja som nikdy netvrdila, že by som sa nekamarátila aj s babou, čo má učňovku.. lenže mám skúsenosti, že väčšinou toto nefunguje... ☹
@extempore ahoj, tak ja mam presne tento isty problem. ja sa s tebou stretnem! mozno fakt z toho nieco bude🙂 ja som si povedala ze zo svojho zivota vymazem vsetky “kamaratky” a kamaratov co ma len zneuzivaju typu postraz skrecka, psa, macku lebo ideme na dovolenku... a tak. zistila som ze nikto neostal. posledna kamaratka sama odpadla kedze sa ide rozvadzat a prestala ku mne chodit lebo u nas to funguje a muz nieje debil. tak co ti poviem. aj ja si myslim ze nejaka zavist v tom hra rolu. ja mam doma vsetko co potrebujem, ale tiez by som rada sla obcas na babsky pokec😉
@vrds no veď práve.. aj ja som rozvážala po nociach na letisko keď šli na dovolenku, strážila deti na Valentína, keď chceli ísť na romantickú večeru, dokonca som požičiavala peniaze... Ale keď som potrebovala niečo ja, alebo sa len vyrozprávať, tak zrazu boli všetci chorí a zaneprázdnení... A to sa nestalo raz...
@extempore Keď sa veci majú takto, ako píšeš, obnov alebo zintenzívni vzťah s tou dobrou kamoškou z VŠ. 100 km nie je až taká hrozná diaľka na občasné osobné stretnutie, ostatné riešte cez internet. Ona tiež bude rada, keď sa bude môcť niekomu dôverne vyžalovať vo svojej neľahkej situácii... A keď nie sú problém financie, môžete si napr. raz do roka vyraziť s deťmi na nejakú chatu aspoň na víkend... nemusí to byť nič drahé, deťom sa určite bude páčiť aj v prírode... a uvidíte ako vás to zblíži... Ja mám tiež dôvernú dušu dosť ďaleko, stretneme sa na káve 3x do roka, ale cez internet a mobil riešime všetko... a ver, nie je toho málo
@extempore tak ti neostava len hladat vo svojich kruhoch. Skus sa menej odovzdavat. A potom budes menej cakat od ludi. Potom spoznas tych pravych.
@wojtowitch ja viem veci robiť len na 100 percent.. beriem vážne aj kamarátstvo... A som pripravená dávať, dokonca zmierená stým, že dám viac ako dostanem... Ale nedostať celkom nič?
@extempore je nas v BA viac takych ako ty...... Toto je presne aj moj problem....... Znamych mam vela, ale kamaratky su daleko...... A hlavne mne vadi to vecne stazovanie, zavidenie....
@deti95060810 mas pravdu v tom, co si napisala....
@extempore este teraz mi napadlo, ja som tiez vzdy davala,snazila sa a teraz si poviem, ze radsej ziadnu kamaratku ako vztah na silu. A co sa tyka pokecov, ja by som si rada pokecala aj o Freudovi, len malokto mi rozumie
😂😂😂😂teda az na manzela a mozno dve kamaratky z minulosti a tie vidim len na FB, jedna v Irsku a druha v Nemecku.... 🙁
Ako tak pozerám a čítam tak nás je tu takých viac...a to som si myslela, že len ja mám problém nájsť si fajn kamosku...a teraz keď som s dieťaťom doma je to občas čisté zufalstvo...pryatel pracuje v zahranicni, rodičia a priatelia cca 50 km a ja sama v cudzej dedine...bez kamosky
Skus brat, svojho manzela ako naj kamosa. Ja som na tom podobne...ale uz som si zvykla. Mam par ,,kamosiek,, ale nenavstevujeme sa a mimo sidliska sa nestretavame. Kazda uz ma svoju naj kamosku. Uplne ta chapem. Pre mna sa naj ,,kamoskou,,stal moj muz. Mozno keby si mala taku kamosku cez net tak by ti to pomohlo.
@extempore no parada. ja som si pomaly zacinala mysliet ze chyba je vo mne. no proste vidim ze niesom sama na svete. neviem preco sa to tak vzdy dostalo do tej polohy... potom som len pozrela na fb ze boli v chorvatsku a mna sa ani neracili spytat. no otrasne... na skole som mala 3-4 co sme sa stretavali, ale poodvhadzali do zahranicia a kontakty sa pretrhli. ja mam 34r.
@extempore nebud smutna. Nic nerobis zle. Len zeny s detmi uz maju menej casu,tazko sklbit nejaky spolocny termin na vinko. Ja mam par kamosiek v tom neni problem,problem je ze nemame kedy sa stretnut. Naposledy sme boli spolu asi hodinu pred vianocami a celkovo sa vidime asi 2x do roka. A to byvame od seba asi 700m,pracujeme v rovnakom meste. Bud nemoze ona alebo ja. Akurat ze mne toto neprekaza. Ja nemam cas na to ani mysliet popri praci,domacnosti a malej 🙂
@extempore Rozumiem ti v tom, ze sa neda kamaratit s niekym len preto ze skratka existuje....takmer 20 rokov zijem mimo SR,vzdusnou ciarou takmer 4000 km. Nasla som tu druhy domov a vlastne po tych 20 rokoch ho pokladam za svoj ozajstny domov. Za ten cas, co som tu, som toho vela preskakala, spoznala som vela ludi, nejake "kamosky", ktore uz nie su kamosky....my sme tu taka zmeska narodnosti, a vacsinou je to tak, ze Nemka ma kamosku Nemku, Holandanka Holandanku, Andaluzanka Andaluzanku....ja bohuzial nedokazem byt kamoska hocijakej Slovenky len preto, ze je Slovenka, presne ako ty hovoris, potrebujem viac ako tlachanie o susedkach. Za ten cas, co som tu, sa to vyselektovalo a mam 2 spriaznene duse, s ktorymi idem na veceru, na vino ci len tak cez deñ na plaz.....jedna je z Andaluzie a druha je povodom tu z ostrova, ano, mame spolocne temy a sme zhruba na podobnej mentalnej urovni, vieme sa bavit o politike, o cestovani, o medziludskych vztaoch......len je jasne, ze tieto kamaratstva nevznikli v obdobi bezstarostnosti(ako to ja nazyvam), v obdobi studia na gympli. Ano, som s mojimi kamoskami z gymplu v kontakte, ale byt tak daleko a nestretnut sa niekolko rokov vyhlbi velmi markantnu priepast, a potom si clovek uvedomi priority a dolezity fakt, ze ma svoju vlastnu rodinu(manzela a deti), pri vacsom stasti este rodicov a surodencov, a pridruzene "priatelstva" su len bonus, no nezaberaju popredne miesto v hodnotach a celkovo v zivote cloveka. Jednoducho sa vykrystalizuju hodnoty a zivot ma iny rozmer. Netreba to tak prezivat, netreba to silit-ze musim mat kamosku stoj co stoj- ber to tak, ze osoby, ktore si doteraz stretla ti mentalne nestacili, alebo ste si jednoducho nesadli
@extempore tak ty mi hovoris duse.ja si niekedy hovorim ze radsej budem sama ako sa bavit s niekym kto nevie naratat do 5..
ja tiez nemam v poslednych rokoch kamosky, ale ani to velmi neriesim. extra mi to nechyba, mam rodinu a mam najlepsieho kamosa. bavit sa o tom, ze do roboty nastupil novy sexi chlap mi vobec netreba. inak si tiez myslim, ze kamaratstvo je o porozumeni, takze ja rozumiem, ze by mala byt na podobnej urovni, nech je ta uroven hociaka. cim vacsi rozdiel v intligencii, tym vacsi komunikacny problem. to je dokazany fakt.
@kiwi3 ale vieš... Sem tam sa pochutín s mužom, nič vážne, ale tak pomôže si trošku zanadávať na chlapov a tak.. niekedy len tak nechať deti mužovi a trochu vyraziť... No a k tej mentálnej úrovni - mám susedku, milá osoba, aj by asi z toho niečo mohlo byť, ale keď ona je fakt taká jednoduchšia.. stačí mi vidieť jej pravopis-nepravopis v správe a už sa mi odnechce čokoľvek s ňou riešiť... 😞 O čom sa akože máme rozprávať? Ja by som aj toho Freuda riešila, ale ju zaujímajú len samé kraviny. Teraz napr. som sa s ňou chcela baviť o súčasnej politickej situácii a ona, že to nesleduje, že nemá názor, že jej to je ukradnuté....
Kocky uplne rovnako sa citim aj ja. 😩😩
@extempore ženy si medzi sebou závidia? Nikdy som nemala takýto postoj a vždy som bola skôr ja typ, ktorý nemal záujem o stretávanie sa. Ja neviem čím to je, keď som mala malé deti, bola to moja priorita ísť po práci domov a starať sa o rodinu a kamošky som fakt odmietala, ktoré sa ale často pripomínali. Aspoň sme si občas napísali, zavolali. Teraz sme už vo veku 40+ s odrastenými deťmi, niektoré slobodné a priateľstvo pokračuje tak, akoby nikdy nebolo prerušené. Už mám na ne viac času, ideme na kávu, na pivo, dokonca na koncert. V práci mám tiež kolegyne, ktoré by nedbali, ak by som aj cez víkend s nimi chodila von, ale toto odmietam zatiaľ, zatiaľ chcem víkendy venovať rodine. A nikdy sme si v práci nič nezávideli, skôr sa podporujeme a máme sa rady. Tak ja neviem či je to uhol pohľadu, alebo iné skúsenosti, alebo mám okolo seba iných ľudí ako ty...