Čo sa stane po samovražde? Diskusia o posmrtnom živote
Asi nie veľmi vhodná otázka ale čo si myslíte, čo sa stane s človekom ktorý spácha samovraždu? Myslíte,že nič,že po smrti nič nie je alebo ak existuje posmrtný život môže mu byť ešte horšie a nikdy nenájde pokoj? Priznám sa, nemám chuť žiť. Častokrát myslím na smrť ako na východisko. Vždycky som si myslela,že tým ľuďom je potom ešte horšie a vlastne nikdy nenájdu pokoj. Toho sa veľmi obávam. Verím aj v Boha a večný život, ale ak by som to urobila tak by som určite len zhnila v pekle.
Podľa mňa sa snim už asi ani nič nestane..ostáva len bolesť obrovská celej rodine..najmä rodičom a súrodencom...pýtajú sa prečo o Tom nevedeli..prečo si to neriešila inak..že keby vedeli tak by sa ti snažili pomôcť ...a potom zasa ťa bolesť...a prázdno..a pekne spomienky a výčitky okolia...toto si uvedom..toto tu zostane po tvojom odchode..akomkoľvek...
Odporúčam si prečítať knižku: Stála som pri bráne neba a pekla od G. Polo. Je to schvalená knižka cirkvou a je tam písané o tom čo sa stane s tými čo si zobrali život sami.
Určite to treba povedať najbližšiemu okoliu a aj navštíviť lekára.
Aj ja sa citim zaseknuta. Akoby nic, ziadny posun 😔 Mna to ubija a hneva zaroven. Vsetko monotonne, hanbim sa sama pred sebou. Chod do prirody. Bola som na predlzeny vikend. Za 2 a pol dna sa toho udialo neskutocne vela, tak bezstarostne, volne som sa nenasmiala ani nepamatam. A tento posledny tyzden bol pre mna narocny. Bezvychodiskove myslienky mi premenili telo, akoby som bola v skafandri.
Jediny raz mi napadlo si vziat zivot, pred cca 15. rokmi, na druhy den som bezala k psychologicke. Vtedy este neboli cakacie doby, vzala ma hned. Jej som len rozpravala a rozpravala. Ona zapisovala a zapisovala a objednala ma znova. Nic neradila, len pocuvala. A pisala.
V zime som nasla stary zosit, kde som si svoje smutne myslienky zapisovala ja (nie, vtedy som na samovrazdu nemyslela) Stale to iste v roznych obmenach. Asi aj vtedy som bola "zaseknuta", vtedy som bola smutna, po dvadsiatke. Rozdiel medzi tym "davnym" obdobim a terajsim, je vek. Videla som bolest pozostalych rodicov, spoluziakov, kamaratov... Prezila som bolest zo straty najblizsich (choroba) Zivot je vzacny. Akykolvek je, je vzacny. A vychodisko z akejkolvek situacie (aj zo zaseknutia) vzdy pride. Akekolvek, ale pride a bude dobre. Ale musime zit. Verim v p. Boha. Zivot som nedala, ani ho nevezmem. Ani sebe, ani nikomu.
Kazdy sa v zivote niekedy zasekne. Nevie co dalej, ako dalej, aj preco dalej 😉 Ale vzdy je preco dalej, aj ked si to neuvedomujeme Aj u teba, aj u mna, aj u kazdeho 🙂❤️🍀
@ahhola Ano,podme porovnavat,kto ma horsi zivot. A hlavne trpi len ten,co ma viditelny problem,ten co ho ma len psychicky si ho vymyslel,je slaboch a ma sa vzchopit. Napr.taky autista,to je v podstate podla nezainteresovanych len "nevychovane dieta"...To keby sa isiel pozriet na Klenovu,hned by ho to preslo🙈
Podľa mňa má konečne kľud, čo sa bohužiaľ nedá povedať o pozostalých, tí majú peklo už na zemi.
@dominikamacakova Aj ja,rada by som tu svoju odovzdala so vsetkym,co k tomu patri a rada sa pozrela,kolko by to dotycny vydrzal.
@iwesska nezľahčovala by som psychické ochorenia, depresívne stavy musia byť ťažké a ničia človeka, ale nikdy by som to neporovnala s rakovinou, kde sú ľudia v ukrutných bolestiach, kde nezaberá už nič od bolesti s ľudia musia byť neustále nadrogovani, aby to vôbec uniesli. S mysľou človek dokáže pracovať, vie zmeniť myslenie, svoje nastavenie, frajerov, ktorý si dokážu vyliečiť vlastnú rakovinu je žalostne málo a nepomôžu sedenia u psychológa/psychiatra či iné neinvazivne spôsoby liečby.
Žiadne antidepresíva nie sú také toxické, ako chemoterapia…
Chápem, že psychicky chorému človeku sa môže zdať, že nie je nad jeho utrpenie, ale ver mi, je to nič v porovnani s tým, ako trpia niektorí ľudia v poslednom štádiu rakoviny. Ty máš stále nádej, že zmeníš myslenie a začne ťa tešiť život, oni už nemajú nič, ani nádej, len bolesť a utrpenie. Preto chápem, čo @ahhola myslela i keď psychycky chorému jedincovi sa môže zdať, že niet nad jeho utrpenie.
@sisaka Ja nespochybnujem utrpenie cloveka s rakovinou,ale ak si myslis,ze staci "len zmenit myslenie" a si zrazu zdrava,tak veru odporucam si o psychickych problemoch viac nastudovat. Keby to tak fungovalo,neexistuju psychiatri,ani psychiatricke kliniky. Nevies ako trpi cele telo a tym sa nici aj zdravie,ze to trva roky a zvacsa sa z toho ani nikdy nevyliecis. Ale ocakava sa od teba stale usmev na tvari a 100% fungovanie v zivote,lebo ved to nevidno. Na fyzicky chorych ludi sa berie aspon ohlad,mozu byt unaveni,mozu nevladat,mozu byt smutni. Psychicke ochorenia su povacsine vymyslene a ked sa prejdes po lese, das si cokoladu a zmenis myslenie,tak sa v podstate nemas naco stazovat. Asi tak nejak to vacsina ludi vnima.
Samovrazda nie je riesenie…zivot je dar nech je akokolvek tazky. Zazila som si umrtia deti v rodine aj v nemocnici kde som bola s dcerkou…tak velmi chcu ludia zit ked aj den navyse. Vyhladaj pomoc…vsetko sa da riesit. Ved uz zajtra mozes mat uzasny den a zmenu v zivote. Mozno len potrebujes na vec iny pohlad alebo najst cestu z problemov s ktorymi si ty nevies rady
@iwesska ano, presne takto to je. Kvoli jednemu problemu, ktory zacal mojim zlym rozhodnutim pred 4 rokmi, som dnes totalne v depresii, hoci mam toho dost, za co byt vdacna...moja mama mi dokonca povedala, ze si mam konecne rozkazat a nestrpcovat zivot ostatnym, ze nemam dovod byt nestastna ani mysliet na "samovrazdu". No co som asi po tomto rozhovore urobila? Este viac sa vyplakala a uzavrela sa do seba. Toto je proste vec, ktora sa riesit da, ale nebude to hned a ako poznam svojho muza, mozno sa to nevyriesi nikdy, len asi budem musiet zit na tabletkach. Zmenit myslenie - to by bolo fajn, keby to bolo len o tomto.
Koinonia Ján krstiteľ tam ti pomôžu buď oáza Sklené
Alebo oáza Prešov Záborské
Alebo oáza Vyšný Klátov pri Košiciach neviem odkiaľ si ale zájdi tam uvidíš všetko sa zmení rozumiem ti
Skús si zaobstarať nejaké zvieratko - najlepšie mačku dobre sa mačká a ozaj pomáha liečiť dušu
Dostala si ten najväčší dar a to je život ako s ním naložíš je len na tebe. Každý má chvíle kedy nechce alebo nevie ako ďalej ale vždy je cesta... Treba si len nájsť tú správnu motiváciu a nezamýšľat sa nad negatívnymi myšlienkami. Ti čo ten boj prehrali už sú na druhom brehu a nikto nepozna odpoveď čo nás tam čaká
@ahhola moderné vymýšlance? Neprajem nikomu duševnú chorobu, ale keby sa to dalo vyskúšať tak by som ti dopriala