Čo sa to deje s ľuďmi?
Veľmi nepríjemná skúsenosť dnes. S mužom sme boli na prechádzke v parku, oproti nám skupina 5-6 ľudí, ktorí išli vedľa seba. Vôbec neuhli, tak ani ja. Narazili sme do seba. Začali agresívne nadávať, kričať. Jeden z nich už išiel do bitky.
Čo sa to deje s ľuďmi? Ja to už nechápem.
No ja mám zase opačnú skúsenosť, že 50-roční burani si vyskakujú pretože si myslia že sú najmúdrejší... Také sebavedomie by som chcela mať aj ja, vynadat bez problémov cudziemu človeku, byť drzý a ešte sa tváriť že "mladí sú tí zlí a nevychovaní" a že vlastne len dávajú ostatným príručku ktorú si zaslúžia
"Vôbec neuhli. Tak ani ja". A toto je vec, čo ja asi v živote nepochopím. Nepáči sa mi ako sa niekto správa, tak budem robiť to isté. Wtf. To je rozum 🤦🤦🤦
Len jedna otazka pisete ani vy ste neuhli a narazili ste co ak oni o vas si myslia ti iste.. Podla mna treba zacat od seba skusit ist prikladom inak tenti svet bude otrasny.. Ale uplne vas chapem tiez mam pocit ze co stret s cudzim clovek to je des..
Tak vobec neuhli tak ani ty lebo tebe sa nechce skakat do blata 🤦🤦🤦 jaaajjj a s rozbitu papulu, polamanymi rebrami, rukami ci nohami by sa ti potom chcelo lezat dakde v spitali keby si vas tych 5-6 ludi poda a este ktomu bez toho aby si o nich nieco vedela ci ich poznala 🤦.....to uz uprimne radsej skocim do blata co umyt topanky nezabili ako dostat od 5-6 chlapov po papuli za totaaaalnu hovadinu
Ono to vyzerá, že ľudia sú arogantní, ale v podstate sú možno len hlúpi. Rozmýšľať už prestali. Často vidím skupinky takto roztiahnute cez celý chodník, pritom neustále, počas celej prechádzky niekoho stretaju a vôbec im nedôjde, že miesto toho chaotického obchádzania sa a postrkovania na poslednú chvíľu, by sa mali radšej upratať a zaberať len polovicu chodnika /cesty
Autorka ja si tiez toto vsimam a uz viackrat sa mi to stalo. Vzdy som iba automaticky uskocila nabok ale potom ma napadlo, ze preco sa ten clovek neuhol, ked ma z dialky videl, ze idem oproti a na chodniku bolo miesto pre dvoch ludi vedla seba ? Je to jednoducho arogancia, inak sa to neda vysvetlit. Takito ludia ocakavaju ze ostatni sa im budu uhybat. Bolo by zaujimave sledovat, co by sa stalo, keby ste iba stali na svojej strane. Ci by vas zvalcovali alebo co. Otrasne spravanie.
ked ste videli, ze sa neplanuju uhnut ....preco ste nemali viac rozumu a neuhli vy ? ja nastastie stretavam super ludi .
Inak, nerozumiem celkom, prečo autorku tolki obviňujete, že sa chová rovnako arogantne ako ta skupina, len preto, že neuhla do blata. Fakt, keď idú ako teliatka, dospelí ľudia, tak mam odstúpiť nabok do blata? Normálne by som ostala stať, nech si ta osoba všimne, že nie je sama na svete. A keď do mňa vrazí, tak ešte ja som arogantná, lebo som neuhla do blata? Trosku mimo už, nie? Ja už som viac krát mala na jazyku otázku "toto je váš súkromný chodník?", keď som takýchto ľudí stretla, ale vždy som sa nejak zdržala. Každý sa môže zarozpravat, ale fakt je, že keď stretaju ľudí oproti na chodníku každú chvíľu, musía byt ozaj blbí, keď sa po chvíli nedajú do dvojíc napr
Su aj taki, ze napriek tomu ze sa uhnem, ak tak do mna vrazia, lebo oni sa ani milimeter nemozu uhnut. Nechapem co im ide v gebuli....
vy ste tiež reagovali nie veľmi vhodne. Neuhli ste sa rovnako. Tiež trosku provokácia, či?
Mna vie nahnevat, ked je plny autobus, skolak sedi a vedla seba tasku, nastupi starsi clovek a NIČ! Minule som uz myslela, ze mu jednu tresnem 🙃 ale bola som s malym (4r) alebo dalsia specialita-stoja v dverach autobusu a ti, ktori vystupuju tak tam kluckuju ako zajace. To som uz ale zhucala, ze ci ich to v skole neucili, ked uz rodicia nie, ze sa ma vystupit, a potom opat nastupit 😐 s chodnikom-ani ja sa neuhybam, ked vidim ze idu po celej sirke
Každý je iný a nikdy nevieme, čo sa deje v hlave toho druhého. Aj mne sa stane, že idem zamyslená, mám za sebou ťažký deň a niekomu zavadziam. Tak sa neuhne a vrazí do mňa naschvál? Niekto má pomalejsie reflexy, nedochádza mu tak ako iným. Preto idem do neho buchnúť? Tak poviem s dovolením a že sa chodí po pravej strane a idem preč... Nie, radšej sa pobijem s bandou cudzích ľudí 😅
Ja som tiez bola minule ohurena, dala som si vozik s nakupom ku pokladni, mm zatial vykladal na pas a odbehla som este rychlo po nejake veci, co som zabudla, niesla som veci v naruci a jeden balicek mi cestou spadol na zem, zastala som, ale nedalo sa mi zohnut, lebo by mi spadol dalsi, stal kusok pri mne par muz so zenou a iba sa pozerali a nic, tak som pekne odniesla veci ku pokladni, a vratila sa naspat po balicek. Normalne som ostala ohurena, lebo ja by som automaticky bezala pomoct a zdvihla to, ked vidim, ze niekto potrebuje pomoc.
No ja som vecny slnieckar a uhybam ja. Za prve si nekazim den a za druhe obcas sa mi ten oprotiduci ospravedlni . Nepokazi mi to den. V dnesnej dobe sa straca to "chcenie" byt neufrflany a za vsetko nastvany. Nasa generacia teraz vychovava deti , takze su nasa vizitka. V plnom autobuse ak vystupujem cez decka ci teenagerov pouzivam slovicko "s dovolenim" a vzdy mi kazdy uhne. Obcas to je viac v pohode ako sa zda , zalezi na tom, ako sa pozeram na svet ja.
Dokedy budeš ustupovat?
Tak snáď zavisi od toho v čom. Naraziť do skupinky ludi rozťahaných po celom chodníku a dobreže sa pre to nepobiť, je teda riadna blbosť a teda ja by som sa sama za seba pre to hanbila.
(Ne)ustúpiť v tom, že sa nevieš za seba postaviť napr. v práci, kde každý može s tebou kývať, ako chce, alebo v rodine, kde nemáš žiadne slovo a pod. - to beriem, že tam si človek povie, že stačí a nebude stále ustupovať, ale toto neuhnutie na ulici, no neviem, pre mňa nepochopitelné.
Ja sa tiež riadim heslom, že netreba vždy ustúpiť, len vedy, keď je to rozumné. Preto si viem v živote vela vecí vybojovať a mám sa dobre. Ale neustúpiť nejakým hlupákom na chodníku, to by som bola a ich úrovni. Vidíš sama, keby si uhla, o 5 minút by si na to zabudla, takto na to budeš myslieť ešte aj zajtra.
Ak sa nechcú uhnúť, dám sa nabok ja..na čo zbytočne provokovať
Som sokovana kolko je tu ludi, ktori radsej stupia do blata len aby sa vyhli konfrontacii.
Vies co autorka, dobre si urobila. Fandim ti. Ja som bola taka ista, lebo som mala taku vychovu, ale posledne roky som si povedala ze dost a vsetkych takychto nevychovancov pekne krasne vychovavam presne tak ako ty. Idem si po svojej strane chodnika a ak ide oproti mne roztahana skupinka naschval neuhnem. Mam pravo na ten moj maly uzky priestor na chodniku a nebudem riskovat ze sa posmiknem na blate koli nevychovancom. Este sa mi nestalo ze by do mna vyslovene niekto narazil, lebo sa vzdy v poslednej chvili uhnu.
To ze sa do vas este aj chceli pustil len svedci o tom ze su to absolutni hulvati a takym teda ja ustupovat nebudem.
Tak isto ma vytoci vzdy ked sa niekto predbieha v rade. Tych tiez vzdy poslem na koniec radu.
to je ta benevolentna vychova .. a co tu citam bude este horsie 😀
Takých treba obchádzať a hlavné ignorovať 😉
Ja tiež nerozumiem prečo by som sa mala uhnúť keď idú oproti mne roztiahnutí cez celý chodník 🤷♀️ Tiež mám niekoho chuť do nich vraziť... Vôbec nechápem, kde sa to v ľuďoch berie, že nevedia ako sa má obchádzať a kadiaľ ne/majú chodiť 🤦♀️ A to niekedy extrém.. Minule som išla po takej cestičke.. Bola rozdelená nakreslenými čiarami na 3 časti.. Jedna časť bola pre chodcov (ešte tam bol aj nakreslený panáčik), ďalšie dve časti boli cyklotrasa (aj s nakresleným bicyklom).. A kade sa rútil cyklista? No rovno oproti mne po časti pre chodcov, pričom obe časti pre cyklistov boli prázdne 🤔😐😂
A viete čo je ešte smutné? Šla som s mužom vedľa seba po chodníku, oproti nám ide babička, automaticky som prešla za muža, aby má babička kade prejsť. Smutné je na tom to, že ma tá stará pani zastavila s obrovskou vďakou, že toto sa jej vôbec nestáva. Snáď 5 minút mi tam ďakovala, priala všetko dobré do života a pod. Za niečo takéto, čo by malo byť úplne normálne a automatické??
@natalala mne sa raz stalo že som úplne omylom vstupila do výťahu, keď ešte nevyšli ľudia, cítila som sa trápne ako pes, fakt ...hanba na tisic rokov, úplne chápem čo si museli o mne myslieť 🤦🏽♀️ mne to vôbec nedocvaklo, už si na to dávam veľký pozor 😁🤦🏽♀️
Chora je cela doba. Kazdy hladi iba na seba, egoizmus, narcizmus na kazdom kroku a to ci v spolocnosti ci v rodine. My tiez dnes s dcerou v prirode na vychadzke a oproti 2 chlapi a nasi sa musrli vyhybat lebo chlapik, asi mestan v drahych topanockach sa nemienil uhnut a zaspinit sa v blate.. Aky natod taka vlada..
Ale ved tým buranom mamičky zaručene vstupovali, že oni majú raziť svoj názor, tak razia a budú raziť aj ich deti... Len je škoda, že kopec matery nechápu celkom správne systém vychováva ia v dnešnej dobe... A potom ziraju. Decka nemajú hranice, rodičia chodia skriekat už do škôlok, škôl, že čo si dovoľujú pedagógovia, čo musia, ako si úbohé deti nemôžu sami zohnať úlohy, ako treba za nich robiť projekty úlohy, lebo ie to zložité atď atď. Už nna piesku majú deti právo na hento a na tamto, lebo sú individualita. A výsledky mame už tu... Treba všetko a mierou a ist do ľudí je aj od teba trochu od veci, možno sa oni teraz niekde sťažujú, že ženská do nich naburala, išla ako slepa🤣🤣🤣
@andreatytler naťahovať sa kvôli debilne? Tvrdiť ze mam pravo na svoj kúsok chodníka 🤣🤣🤣, ale noooo. V tomto nevidím nejaké cibrenie osobnosti. Ľudia môžu byť aj za rozprávaní, zamyslení atď, vyjde z toho ako krava, ale hrdá na to, že si si obhájila svoje právo na chodník.
@mamickalisticka tiež nechtiac urobila prešľap.... Vždy sa treba zachovať, aby z toho človek vyšiel ako inteligentná bytosť a nie sa pomaly pobiť na chodníku, lebo mam pravo na pol metra.
Ja chodím skoro každý deň do veľkého parku so psom, býva úplne prázdny a jeden chlap sa rútil po svojej strane a mňa tam vliekol pes, tak som tam išla, skoro ma uramoval a vieš na čo som prišla? Ze ten pan je chorý, postihnutý, je tam denný stacionár, pre postihnutých ľudí neďaleko.... A tiež som mala všelijaké myšlienky keď sa ma skoro zramoval, široký veľký, prázdny chodník a on rovno do nás...
Pravideľne, keď som išla s malým do školy pubertiaci rozťahaný a idú hlava nehlava. Dieťa som dala za seba. Najprv som narážala do nich a vždy keď mal prísť náraz som sa ešte riadne zaprela nech ho odhodí, vždy tupý a ten istý výraz a jemné uvedomenie si bolo vidieť. Nikdy nikto neskočil. Už ma to nebavilo, tak vždy, keď som videla , že neuhíňa začala som kričať na plnú hubu heeeeeeej. Uhli vždy 😅 a musím povedať, že za tie dva roky postupne, keď ma videli uhíňali jak divý vždy. Žili sme v Rakúsku. teraz ako sme prišli sem všímam si aj ja, že ľudom haraplaší aj tu, ale zatiaľ tu uhol každý. Ale teda mladým riadne šiši na hlavu. nevychovaný sú strašne. Za našich čias sme taký neboli. Neviem veľmi divná doba totok.
Nič sa s ľuďmi nedeje, iba v detstve bola rešpektovaná pri výchove ich osobnosť, ktorá zjavne ešte stále neukončila svoj vývoj a majú právo si robiť čo chcú, nemusia sa nikomu zdraviť, nikomu uhnúť, nikoho rešpektovať a niekomu sa prispôsobiť a ako si videla, oni majú právo hájiť svoju slobodu. Treba si zvykať, u generácie dnešných detí to bude bežné, tak ich vychovávame. Učím 20 rokov, vychádzam zo skúseností. Česť rodičom, ktorí sú ochotní byť aj trochu prísni a niečo od detí požadovať, to bude tých pár jedincov čo nás budú udivovať za pár rokov svojou dobrou výchovou a slušným správaním. 🤷 A to som ešte sama zvedavá, aké budú tieto deti čo ich jediná záľuba je mobi a hry. Nie som zatrpknutá učiteľka, ale je to trochu smutné vidieť ako fungujú dnešné deti. Samozrejme, česť výnimkám.
Mňa hneď len napadlo prečo si neuhla ty keď si videla že ten oproti je jasný provokatér.
Napr.dnes venčim psa idem po chodníku zastavím lebo vidím že oproti mne sa valí magor a ani nepribrzdil keď nás míňal.No načo mám provokovať aj ja veď ulice sú plné psychopatov s neviete kto vám čo spraví.
Vy ste dobre asi ešte dopadli že vás skupinka nedokopala 🥴
Celkom ma baví, koľko žien je tu ochotných postaviť sa z kraja chodníka do blata, len aby skupina buranov mohla prejsť pohodlne po celej šírke chodníka. Už to vidím, ako by sa tam ochotne nainštalovali, do toho blata. Tu sa nepíše o tom, že idem viac na kraj chodníka, tu vyslovene posielate človeka na bol do blata. Toto som raz zažila. Rodina zaparkovala na polovicu chodnika, vystúpili, zapratali zvyšnú polovicu a chceli ísť, bez ohľadu na to, že sme kráčali po svojej strane, kým oni tu svoju blokli autom. Vedľa chodníka hlboké blato, asi ako teraz. Nejak sme sa obišli, ale teda, neviem ci im došlo vôbec že mohli aj počkať.

@mikadooo vieš ale mozno to boli nejakí chodníkoví vandali, ktorí chodia schválne roztiahnuti cez celý chodník a terorizujú tak mesto. Našťastie je tu autorka aj s odvážnym manželom a vďaka tomu že im neuhli, zrazili sa a skoro pobili, chlapci sa zľakli vstúpili si do svedomia a už budú chodiť pekne za sebou po správnej strane chodníka a všetkým sa zdraviť.