Čo ste nemali radi na "výchove" vašich rodičov?

@nurielka môj muž je na 99p rovnaká povaha ako ja a on chudák mal naozaj hrozne detstvo. Uvidíme, nie všetko sa dá do detailu naplánovať aj splnit no odtiaľ potiaľ

@nurielka inak teraz si mi pripomenula keď uvádzas že si dostala za to aj že si spadla atď. Ja toto nikdy nepochopím ale keď som bola malá tak som neznášala lyžovanie,chcela som mať boby tie mi oco nedovolil vraj je to nebezpečné🤦tak som musela niekoľko rokov chodiť na lyžovačku,mala som z toho žalúdočnú neurózu okrem iného..a jedného pekného dňa keď som spadla po xty krát na lyžiach a už ma boleli nohy,bola strašná zima tak oco po Tom páde došiel za mnou a keď som mu povedala že nevládzem atď tak ma zabil lyžiarskou palicou..po nohe!To je rozum,čo?mala som krvavé pančuchy. Dodnes si pamätám ako som mala dlho pocit že ho neznášam. A ďalšia takáto udalosť bola keď sa brat topil v mori. Stratili ho nejak z dohľadu a no silné vlny tak ho stihlo odniesť ďaleko. Oco poň doplaval ..chápem že vtedy to v človeku vrie,všetky tie emócie ale brat mal vtedy Max 10-11r a bol z toho dosť v šoku a namiesto toho aby ho ukludnila že je všetko ok ho zbili. Tak ako toto nieje normálne.

@edien je vela dobrych knih o rodicovstve,je dobre sa oboznamit aj s niecimi nym,ako je zauzivane. Mne pomohla kniha Aha,rodicovstvi a Pat jazykov lasky pre deti 😊 .

@edien ja som bola najstarsia takze neznasala som ze teda 99 perc nemozem lebo som starsia..takze neznasala som zakazy pre veci kt som nemohla ovplyvniť,pretvarovanie sa,ze ma.nutili napr akceptovať pusu od nadrbaneho uja,smradlavej tety,ze ma obliekali do veci kt som nenavidela a cesali aby som bola pekná a mna to bolelo

@edien ja som bola kričana pre známky...akože učila som sa, ale mala som na základe stres..z toho, že dostanem zlí známku a doma budem mať zaracha, nepôjdem von a ešte dostanem od mami krik...čiže keď sme mali písomku, normálne v tom strese všetko z hlavy fuč... Čiže toto ja nemienim robiť, kričať a rozčuľovať sa pre známky keď vidím, že sa dieťa učí

@edien jeziiis ja som myslela ze to len moji rodicia ma bili za to ze som si ublizila 😂 tak ja spadnem a este dostanem bitku. Ja neviem co to bolo za vychovu, ale tak sa ani ku psovi nespravam ked ho chcem naucit nieco nove . Nevies / dostanes bitku 😂

@miahavash tiež som si myslela že som nejaká výnimka😅no ja mám 2 psov a 3 mačky a vedia pekne nervy aj škodu narobiť ale nikdy ich nebijem ani nevrieskam. A je to dobrý tréning na sebaovládanie takže hádam ani malý ma nedonúti správať sa iracionálne.😂

Ja si na nič negatívne nespomínam

@zoeeoz šťastný človek 👍

@edien jediné, čo by som rada nezažila bolo, že sme boli zatiahnutí do hádok rodičov a niekdy si museli vybrať stranu... Všetko ostatné ma len posilnilo. Rodičia robili, čo bolo v ich silách, v najlepšej viere v danej dobe a v možnostiach, ktoré mali.

@edien je fajn mat plany, co nebudes robiť ked budes mat dieta. Aj ja som mala milion planov, tiez skúsenosti s vecne nervoznymi rodicmi, furt len same zakazy, príkazy, nikdy ziadna pochvala aby som nahodou nespysnela ( to inak tiez nechápem dodnes), a tiez od mamy neboli nejake prejavy lasky... Ja som si vravela, ze toto dcere nikdy neurobim... Najlepsie som asi mala v hlave co chcem a co nechcem kym som bola bezdetna... Ved je aj taky vtip, ze najlepsie výchovné hlasky maju ti co nemaju deti... Dcera vsak je strasny nervak, a teda mam so sebou casto krat co robit aby som nekricala... Niekedy sa to neda, ked jej najväčšia zabava je ako ma vytočiť... Kopec veci aka budes pri dietati zistíš az pri tom svojom dietati a ked budes milion krat hovorit co ma urobit a milion prvy krat to neurobi... Dopredu sa lahko hovori... Ale teda jasne, take tie veci co mne ako dietatu ublizovali svojej dcere rozhodne nerobim, takze da sa to... Ale casto si hovoríme ze nebudem ako moja mama a nakoniec som ako mama...

@teddustok mne je to úplne jasné,že uvidím až keď nastane dana situácia ako sa zachovať atd. Ale budem sa veľmi snažiť.

@edien je veľmi pekné že sa dopredu pripravuješ na výchovu.
- nehodnoť dieťa len s láskou pozoruj
- Neporovnavaj dieťa s inými len pozoruj. Súvisí to s prvým bodom.
- Nehovor slová - ty si ale krásna ty si skvelá. Je to hodnotenie hoci kladné. Hovor radšej - pekne si to urobila , to ako si urobil tu vec sa mi páčilo. Páčiš sa mi. Som na teba hrdá. Nehodnoť dieťa ale popisuj svoje pocity k nemu.
- vychovavaj pochvalou
- alebo - nevadi že to nevyšlo nabudúce to bude lepšie.
- určuj pravidla a vyžaduj ich dodržiavanie. Hlavne otec môže podmienovat svoju láskavosť ich dodržiavaním. Môže byt prísny a nahnevaný. Ale milujúci.

Pozri si toto vtipne video veľa ti napovie

“Buď taká dobrá a urob toto”… neznášala som to, lebo ak vy som TO neurobila tak by som bola zlá. Čistá manipulácia.

Pre mňa je dôležité netlačiť deti do výkonu, nevyžadovať od nich dokonalosť. Mám doma /skončenú/ prváčku a tú musím skôr brzdiť, aby si nebrala tak ku srdcu, ak náhodou urobí v teste chybu. 😉 A dôležité pre mňa je aj to, aby som ani ja sama seba netlačila do dokonalosti. Zvykneme sa s deťmi niekedy rozprávať, čo sa nám nepodarilo /aj mne/ a snažíme sa na tom zasmiať. Snažím sa prežívať rodičovstvo v takej slobode. A veľa vysvetľujem, tiež sa snažím viesť deti k tomu, aby dokázali pochopiť aj druhého človeka. Ale mám aj dni, keď veľa kričím na deti. 😒

@zmrzlinka2021 a prečo? Kup si kuchársku knihu a začni.
Je to fakt jednoduché

Nemám dojem že rodičia robili niečo zle.
Nemám čo vytknúť.
Bola mi dopriala absolútna dôvera a to bolo naj.
Áno, musela som pomáhať, nemohla pozerať tv, vtedy mi to vadilo ale teraz tv vôbec nepotrebujem

@andrejkaadrian no ja ako veľký milovník zvierat by som toto tiež nerozdychala. Ja mám môj zverinec ako detská. Mne vždy zakazovali zvieratá vraj je to obmedzujúce🙄nerozumiem ako, my chodíme kade tade na výlety a v pohode. Ak by sme šli k moru tak by sme menšieho psíka vzali so sebou, vlciaka do psieho hotela(prinajhoršom) no my máme aj tak najradšej potulky po SR. Môj oco zas zahviezdil keď bratova jedna z mačiek mala úraz a zomrela tak sa doslova zasmial že žiadna škoda. Povedala som mu vtedy že len sociopati nemajú radi zvieratá,možno drzé no toto fakt nie 👿

@andrejkaadrian a na mačky bežne zvykol povedať že by ich mali strieľať že ich je veľa. Podotýkam Ing🤦keby to povedal nejaký prepity asocial čo mu šibe z borovičku som ticho. Preto naši ku mne nechodia ani na návštevu lebo neznesú chlpy. Aj keď každý deň povysavane. Ja budem malého viesť k láske k zvieratkám

Zbytočné hádky, tie mi lezú na nervy stále,keď som doma 😃 moji rodičia sú v tomto "taliani", ale majú sa veľmi radi 😊

@lululilien nedavno som pozerala rozhovor s psychlogom, kde pouzil presne tuto vetu a oznacil ju za manipulativnu. Vela rodicov totiz hovori nieco bez toho aby si uvedomili ako to to dieta moze chapat. A dieta si presne pomysli - ak to neurobim, som zly.

@sono2 Neviem, uz to nemam v genoch... varim jednoducho, a iba na vikend.

@miahavash Bitku som za tie detske pády nedostala, ale ako ma za to vyhrešili, to si budem pamätať aj na dôchodku..nehanbíš sa takto padať? Čo si pomyslia iní,že máme takú nešikovnu dcéru? Vidíš,že XY nespadol, to len ty jediná si také nemehlo. Pred pár rokmi som sa takto potkla,ako som utekala do práce, mala som dlhé letné šaty na sebe a nejak sa mi zavadili o remienok sandáliek a spadla som nejak tak debilne na obrubník, že som si narazila plece a urobila sa mi tam rana samozrejme, nič strašné,ale viditeľné. Keď má moja mama o pár dní uvidela u nich doma (mala som 30, slovom tridsať rokov!) začala po mne vrieskať,či sa nehanbím takto padať, ľudia čo ma videli na ulici si určite pomysleli,že som opitá! Logika??!!! Podotykam,nepijem,v živote som sa nezdruzgala nikde opitá a aj vtedy som bola úplne triezva 😄
Objatia nehrozili,nikdy. Ani slova ako ľúbim ťa,mám ťa rada,a pod. Za to "čo by iné deti dali za to,že majú takú dobrú mamu" bolo časté.. nuž áno, svojim spôsobom to bola pravda.

@oblecenie99 je to smutne takto to citat :( ale aj u nas hlavne mama riesila co povie sused, okoloiduci a kto vie aky neznamy clovek ale nikdy neriešili co si myslim ja... Smutne cele

Moja mama mi neraz povedala, ze babka (jej mama) ju skoro rano chodila budit aby uz konecne vstala a ona sa zaprisahala, ze ked raz bude mat deti, tak im to robit nebude a potvrdzujem, naozaj to dodrzala a nikdy mi moj spanok nijak neobmedzovala. Co som vsak z duse nenavidela bolo to, ze ma od detstva nutila do zahradnych prac vsetkeho druhu. Ine decka behali kade-tade s kamaratmi a ja som musela zarezavat "na panskom". Cez prazdniny som dostala ulohy, ktore som musela splnit, kym pride z prace. Jasne, ze sa mi nechcelo, odkladala som to ako sa len dalo a potom som sa modlila aby som stihla vypliet burinu, kym sa zjavi doma 🙂 Akonahle som nieco nesplnila a mama sa za to nahnevala, zakazala mi odtrhnut si ovocie/zeleninu. Dokonca ked dozrievali paradajky, tak mala presne spocitane, kolko ich je cervenych - hlavne zo zaciatku dozrievania aby zistila, ci som z nich kradla alebo nie 🙂 Casom vsak od toho pocitania upustila, lebo ich uz bolo dozretych vela. Chvalabohu uz som dospela a namiesto uzitkovej zahrady mam zahradu okrasnu a stara sa o nu vacsinou manzel, ktoreho to bavi a ja si len uzivam veget 🙂

Fuuuu, ani som nečakala, že tuto diskusiu zhltnem na jedno posedenie. Je to ťažké čítanie a vo mne sa opäť otvorilo veľa vecí z detstva. Vo väčšine som sa našla. Ale aj ja som, zial, vo veľa veciach ako mama pokračovala automaticky v tom, co som dostala ako dieťa, hoci som sa zaprisahavala, že budem iná. Ale išlo to akosi samo. Jedného dňa som si pri ziapani a tých vystrasenych ani nie 2r očkach uvedomila, že robím to, co som tak z duse ako decko nenávidela. Prekopat prístup k deťom a výchovu bolo a stále je veľmi ťažké, ale myslím, že väčšinu veci robím úplne inak a vidím aj na deťoch, že to ma zmysel. Že sa mi neboja zdôveriť, prejaviť lásku, strach o nieco aj smútok a že nebojujú s tým, ci sú pre mna ako mamu dosť dobre. Ale sú veci, na ktorých este musim popracovať - napr občas im zbytocne dohovaram, že ako iné deti žijú, ako si vážia veci atd., keď už prilis špekulujú a robia si zle. Samej mi to lezie na nervy a stopnem sa, ale niekedy je to silnejsie ako ja 🙈 😁 ale na čo som hrda, že robím úplne inak je, že svoje deti vobec nebijem, netrestam - že to proste ide úplne prirodzene aj bez toho, pretože mne sa posmievali rodičia, že uvidim, keď budem vychovávať ja, že jedna dobre mierená vyriesi vsetko. A tiež som extremne hrda na to, že hocikedy pridu a objímu ma, daju mi pusu. Viem, že to je normálna vec pre mnohých, ale mne toto ako dieťaťu veľmi chýbalo.

keď čítam, že vo veľa domácnostiach bola podobna vychova ako štandard, myslím si, že vtedy naši rodičia robili, čo vedeli a čo mohli. A každý z nás ma moznost zobrat si z toho svoje. svojich rodičov si vážim a nehnevám sa na nich. Len teda nemam potrebu v tom modeli pokracovat aj s ich vnukmi - čo ich hnevá, lebo “som len zbytocne precitlivelá” 🙈 ale ja ešte aj teraz ako stará páka nenavidim to kricanie, normalne mi stiahne žalúdok, keď zhuknu na chalanov napr za to, že sa potknú a spadnú. Alebo keď chalani placu, lebo si ublížili, hucia rodičia po mne, ako ich mam nechat a nemaznat sa s každým “tukancom”, nech nie sú babovky.