Ďakujú vaše deti a partneri za jedlo?
Zaujíma ma to, moje deti to učím, aby za pripravené a nabraté jedlo poďakovali keď dojedia. Avšak všímam si, že veľa detí to nerobí. Zjedia a odídu od stola ako keby nič.
Dcéra ma sprdla (20r), že to nikto nerobí, že to sa len za mojich čias ďakovalo za jedlo.
Neviem.. čo za generáciu to vyrastá... pre mňa to patrí k základom slušného správania..
Čo si myslíte vy?
Áno ďakujú, aj prosia.. naučila som ich to, viedla som ich k tomu.. môj muž bol k tomu vedený doma.. poznám mamu ktorej deti nepodakuju, ale stále čaká že ich to napadne.. nič im nepovie, nikdy ich na to neupozornila, takže si myslím že je prirodzené že s takým čosi nerátajú.. nesudim ju, je to jej vec a ja to respektujem, ja len, že to nie je od generácií, ale od prístupu doma..
Aj u nás tiež muž podakuje ak niečo dobre mňam urobí ON podakujem JA. Je to slušne a uctivé podakovať.
u nas doma to nebolo zvykom ale manžel vzdy podakoval, pochvalil a ja som si to tiez osvojila, podakujem za jedlo aj u mamy aj u svokrovcov
Áno, poďakuju. Sú tak naučení od malička. Ale nikdy sme ich to vedome neučili, proste to odpozorovali od nás. Tak isto , ale na tomto už trvám a sú tak naučení vedome, aby sa vždy a všade kam prídu alebo odídu,pozdravili. Toto je pre mna základ. Vytáča ma, keď je niekto ako tela, ani bu ani mu. A je takých detí čoraz viac, bohužiaľ.
Ano, dakuju. Nevyzadujem podakovanie za jedlo, ale manzel syna naucil, ze ma v podakovat za jedlo a ked chuti, tak pochvalit.
Inak teda syn vie pekne podakovat a aj poprosit v kazdej situacii a vyzaduje to po vsetkych. Obcas to az ide na nervy 🙂
Deti nemáme ale poďakujeme obaja...či po raňajkách, obede alebo večeri 🤷♀️
Nie, doma mi za jedlo neďakujú. Príde mi to riadne neosobné, ako v reštaurácii. Prečo by mi mali ďakovať, že som navarila? Ja tiež neďakujem mužovi keď popíli drevo ani deťom, keď povysávajú.
Priatel vzdy dakuje, ked navarim, aj ked mu obcas naberiem a je to pekne, tiez som sa to od neho naucila. Moj mladsi brat tiez, ucili ho to rodicia.
Tiež sa u nás neďakuje, ani doma sme to nerobili, ani nikde u rodiny. Poďakuje sa keď položím jedlo na stôl, keďže je to v podstate obslúženie. Ale ďakovať po jedle mi príde maximálne neprirodzené a zbytočné.
Inak sú deti slušne vychované, všade vedia pozdraviť, poprosiť aj poďakovať. Nepotrebujem ale, aby mi niekto ďakoval za jedlo. A ako bolo spomenuté v predošlých príspevkoch, možno je to preto, lebo každý urobí nejakú tú robotu okolo toho. Muž navarí aj nakúpi, detto starší syn.
Ja zvyknem podakovat na navsteve ked dojem.ale skor asi za ten servis okolo tojo.ked nachystam jedlo a polozim pred muza alebo dceru podakuju vtedy a nie az ked dojedia..tak skor.myslim ze dakuju za tu snahu a robotu s tym nie za jedlo ako potravu.
Aj ked mi muz spravi kavu tak mu podakujem ale nie za kavu samotnu ale za to ze sa unuval...
Samozrejme, dakujeme vsetci za jedlo. Aj sa modlime pred jedlom a po jedle, a to aj v restauracii, na navsteve, deti v jedalni.
U nás sa dlhé generácie dozadu ďakovalo/prosilo a stále ďakuje a prosí,
v našej rodine sa to považuje za absolútny základ slušnosti,
keď sa dieťa naučí tieto základy doma, tak potom je slušné (poďakuje/poprosí) aj všade kde príde, ale napr. v rodine u môjho manžela sa to nikdy nerobilo (bol to vôbec môj prvý kontakt s neďakovaním/neprosením, nikdy dovtedy som to nezažila) a keď som chcela, aby nás deti prirodzene nasledovali (a ďakovali), tak som to musela najprv manžela "naučiť", lebo jemu to ozaj nebolo prirodzené...
ale zvykol si a naše deti už potom -bez zbytočného učenia a upozorňovania z našej strany- len prebrali naše spôsoby a ďakujú a prosia automaticky. Vôbec sa nad tým nezamýšľajú, prečo by to nemali robiť.
Považujú to za niečo úplne bežné a prirodzené, rovnako ako pozdrav, keď prídu domov, alebo odchádzajú z domu...
Ďakujú, keď dostanú na stôl a uprostred jedla vykrikujú: "Ďakujeme, maminka, je to výborné!" A keď im extra chutí, ešte po jedle obehnú stôl a pobozkajú mi ruku zo slovami vďaky. To ich naučil manžel, odpozprovali to od neho. V škôlke neviem ako sa správajú, ale na návštevách ďakujú ostošesť.
Ano dakuju. Tvoja dcera " pochopi" ked bude stat hodiny pri sporaku a mycke a ani Muu ani Buu.
dieta je este male a manzel podakuje, rovnako ako ja jemu 🙂
Áno, ďakujú. A nepustia sa aj skôr do jedla ako si posledný nesadne k prestretemu stolu. Väčšinou som to teda ja a aj keď im poprajem "dobrú chuť", že nemusia na mňa čakať, aj tak počkajú. ☺️ V tomto sú naozaj podarení. A presne to isté skonštatovali ako ty, autorka, keď prišli napríklad z tábora. Že veľa detí toto neovláda. 😔
Áno. Vždy.A to sme ich ani neučili.. Nejako automaticky to robia.
Nie, nedakuju. Manzel ooobcas.
U nás áno,manžel stále poďakuje,a deti už automaticky tiež.
Samozrejme, že ďakujeme. Robili sme to doma, robia to aj svokrovci a učím to aj deti v škole. Vychovavame predsa ľudí a nie telce 🤔 A normálne to vidím aj u mladých ľudí - tých lepšie vychovanych. Potom je ľahko nadávať ako je mládež skazena, ked im my nedáme príklad.
@lizwer v ba MHD si teda neviem predstaviť ze by každý zdravil šoféra (hlavne z konca autobusu) ktorý je zavretý v tej svojej bunke takže nazývať teliatkami je trochu odveci....ale áno pokiaľ sa vozis niekde na lazoch kde nastupujú 2 ľudia cez sofera tak sa to dá ale nie takto že vystupuje a nastupuje pomaly stovka ľudí naraz
My učíme deti - syn nevie ešte hovoriť ale 6 ročná vždy poďakuje a manžel tiež. A ja tiež. To nie je o dobe, ale o slušnosti a to či má človek úroveň
My sme tiež doma neďakovali. V našej spoločnej domácnosti s manželom nám to príde také automatické, takže ďakujeme, aj dieťa poďakuje. Ja manželovi poďakujem aj ked donesie nákup, alebo niečo urobí, co vobec nemusel. Je to také pekné gesto, ktorým hovoríme, že si vážime, co pre seba navzájom robíme a že nič nie je samozrejmé.
Uf no na margo tych komentaroch o mojej vychove - moja 20rocna dcera dakuje, lebo som ju to naucila. Muz mal vzdy nazor, ze na co, ze to je predsa nasa povinnost im dat jest a za to nemaju co dakovat.. tam bol rozpor vzdy
Ja si to vsimam aj ked k nam niekto pride, kamaratka zo skoly, svagrinino dieta na navstevu a pod., ze vo vela rodinach toto absentuje, nemyslela som to na svoje deti, a slovo sprdnut preboha neberte doslovne. Je to dospela zena a rozpravame sa o veciach ktore sa okolo nas deju, to je cele.
Dakujem za nazory vsetkym.🙂
Ano, maly 3 rocny ma minule prekvapil, nikdy som mu nevravela, ze to ma hovorit. Uvedomila som si, ze si dakujeme my s mužom. A maly- dakujem maminka, ze si u arila vyborny obed, ja ti za to upeciembdobry kolacik ! 😂 Bolo to take zlate a dojemne 😊
Deti naozaj kopiruju rodičov.
Som tiez naucena podakovat za jedlo z detstva a nielen to. Moje deti detto, vzdy podakuju a pochvalia. U partnera to doma nebolo, mama ich obskakuje dodnes a nikdy ani buu, vstanu a odidu bez slova. Mne to pride az divne a neslusne. Pri mne sa to uci a to ma po 50tke. Ved som navarila s laskou, to sa neurobilo same, tak je to zakladna slusnost.
Deti sa učia od rodičov, v škole, škôlke.
Čo vidia, počujú, to opakujú.
Moja 13r dcéra kedy ako, keď sa vyspí, poďakuje, aj odnesie za sebou, sama od seba, keď nemá náladu, tak jej to musím pripomínať.
3r syn má minule prekvapil, dojedol a hovorí"ďakujem mamka, dobre to bolo, už stačilo" a 2r svojou hatlaninou opakovala za ním. Aj manžel ďakuje a pochváli. Takže deti to majú od neho. 🙂