Ďakujú vaše deti a partneri za jedlo?
Zaujíma ma to, moje deti to učím, aby za pripravené a nabraté jedlo poďakovali keď dojedia. Avšak všímam si, že veľa detí to nerobí. Zjedia a odídu od stola ako keby nič.
Dcéra ma sprdla (20r), že to nikto nerobí, že to sa len za mojich čias ďakovalo za jedlo.
Neviem.. čo za generáciu to vyrastá... pre mňa to patrí k základom slušného správania..
Čo si myslíte vy?
Stručné zhrnutie
- Vďačnosť za pripravené jedlo sa v diskusii popisuje ako naučené správanie, ktoré deti získavajú pozorovaním rodičov a opakovaným výchovným dôrazom, nie ako prejav „generácie“.
- Rodičia odporúčajú modelovať slušnosť slovom a príkladom, pripomínať konkrétne frázy (napr. "ďakujem, mami"), zapájať deti do nákupov a varenia alebo nechať staršie deti pripraviť celé jedlo, aby pochopili prácu spojenú s varením.
- V rodinách sa rozchádzajú praktiky: niektorí členovia ďakujú pri podávaní alebo keď niekto vykonal dodatočnú službu, iní považujú poďakovanie po dojedaní za zbytočné a preferujú prirodzenú, nie mechanickú formu vďačnosti.
Najčastejšie otázky
Q: Ako naučiť dieťa poďakovať za jedlo?
A: Modelovaním a pripomínaním; rodičia v diskusii uviedli konkrétne frázy ako "ďakujem, mami" a odporúčali výchovu príkladom, chválenie pri správnom prejave a pravidelné opakovanie.
Q: Pomôže dieťaťu zapájanie do varenia a nákupov, aby pochopilo hodnotu práce pri príprave jedla?
A: Áno; viacerí prispievatelia odporúčali nechať staršie dieťa nakúpiť a pripraviť celé jedlo alebo zapojiť deti do nákupov a prípravy ako praktickú výučbu.
Q: Je vhodné vyžadovať poďakovanie od dospelej dcéry, ktorá býva doma?
A: Názory sa líšia; niektorí tvrdia, že trvanie a dôraz výchovy sa u dospelej osoby stále očakáva, iní argumentujú, že domáce práce sú spoločné a poďakovanie za bežné úkony nevyžadujú.
Q: Kedy rodiny najčastejšie ďakujú za jedlo?
A: V diskusii je bežné ďakovať pri podávaní jedla, keď niekto servíruje, pri návšteve alebo keď ide o „extra“ prípravu; niektoré rodiny ďakujú aj pred a po jedle (modlitba).
Q: Ako postupovať, keď hosť alebo návšteva neďakuje?
A: Rodičia navrhujú výchovu príkladom a včasné pripomenutie pravidiel slušnosti doma; niektorí odporúčajú, aby dieťa zažilo prípravu jedla samé, aby pochopilo námahu.
Q: Ako zabrániť tomu, aby poďakovanie bolo len mechanickým automatizmom?
A: Diskutujúci odporúčajú nevyžadovať strohé „ďakujem“ násilím, ale budovať pochopenie hodnoty práce a oceneniu cez diskusiu, zapájanie a chválenie úprimného prejavu vďačnosti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vďačnosť za jedlo je prevažne naučená cez príklad rodičov a opakovanie, nie primárne otázka generácie.
- Zapájanie detí do nákupu a varenia a jasné modelovanie slovných foriem (napr. "ďakujem") sú účinné spôsoby výchovy tohto správania.
Sporné názory
- Niektorí považujú poďakovanie po dojedaní za základ slušnosti, zatiaľ čo iní ho považujú za zbytočné alebo nepotrebné pre bežné domáce úkony.
- Niektorí argumentujú, že dospelé deti by mali ďakovať za varenie doma, iní tvrdia, že domáce práce sú spoločné a poďakovanie nie je nutné vyžadovať.
Otvorené otázky
- Ako efektívne dosiahnuť, aby deti ďakovali automaticky aj mimo domova (u hostiteľov, v reštaurácii, v školských jedálňach)?
- Ktorý prístup funguje lepšie dlhodobo: výučba modelovaním bez priameho vyžadovania alebo prísnejšie vymedzovanie pravidiel a pripomínanie?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
učenie modelovaním, pripomínanie frázy "ďakujem, mami", zapájanie detí do nákupu, zapájanie detí do varenia, nechať dieťa pripraviť celé jedlo (20‑ročnú nechať nakúpiť a uvariť), poďakovanie pri podávaní, chválenie jedla, modlitba pred a po jedle, "kinderstube"/ "3D" (zvyky zdôrazňujúce #dobryden #dakujem #dovidenia)
Miesta a osoby
žiadne
To, že si doma neďakujeme za vynesenie smetí alebo pokosenie trávnika neznamená, že deti nevedia ďakovať. Samozrejme, že vždy poďakujú keď niečo dostanú a tak isto ako ty píšeš v obchode a pod. Dovolím si povedať, že sú slušne vychované a vedia čo sa patrí.
Doma je to ale predsa len trochu iné, nechcela by som, aby mali pocit, že vysávajú pre mňa, že nákup priniesli pre mňa, ... proste žijú tu a domácnosť sa ich týka rovnako, nerobia to pre mňa.
@janka1011 no, ked si to tak premietnem, ja ďakujem keď deti povysávajú, umyjú dlážku, umyjú riad. Ak si vysávajú a upratujú svoje izby vtedy nie, ale keď sa to tyka celej domácnosti tak poďakujem vždy. U nás takmer nič nie je samozrejmosť a som rada keď si navzájom poďakujeme. Zlepšuje nám to náladu aj celkovo vzájomný vzťah. Ale pre mňa je to prirodzené, tak ako bolo vyššie písané- poďakujem aj predavačke že mi podá bloček, pozdravím a poďakujem v autobuse (nie mhd, tam sa to samozrejme nedá), poďakujem keď si sused pridrží dvere, atď atď.
Mne nevadí, keď to iní vo svojich domácnostiach nerobia, veď je to konieckoncov každého osobná vec, ako žije a čo považuje vo svojom živote za dôležité a čo nie, ja som len písala na začiatku, že badám na ostatných deťoch, že za máločo sú schopné aj v inom prostredí potom poďakovať.