Drámy cez Covid
Ake velke dramy osobne ci pracovne ste prezili cez pandemiu? Ja mam depresie.. Prisla som o pracu a o iluzie.. totalne vyhorenie. Inak som zdrava a nikto nam v rodine neumrel.
U nás vo firme to dráma nie je , ale prišli sme o pár klientov , ktorý zatvorenú prevádzku nezvládli . A teda pociťujeme to aj my a aj naši zamestnanci . Bohužiaľ nemôžeme byť tak štedrí pri odmenách , hoci by si to zaslúžili .
@esteregres praca sa neda najst ina?
Dramu som ja osobne nezazila ziadnu.
@esteregres pandemia, nepandemia my fungujeme v podstate presne tak isto ako pred nou. Cize pohodka 😊
@julia_33 ano nechcela.. potvrdzujem. Nejako popieram.co pisem?
........jedna z mnohych vseobecnych tragedii tejto doby je prave ta neludskost, neznasanlivost, absencia tolerancie často spojena s potrebou hodnotit rozhodnutia inych a toto hodnotenie verbalizovat (najlepsie na socialnych sietiach). mne osobne sa velmi prirodzene zuzil okruh znamych z oboch brehov rieky....
@esteregres chápem, že to nemáš ľahké, my sme takmer prišli o blízkeho človeka z rodiny, takže nič ostatné neriešim. Žijem tak, ako som žila pred tým, práca sa dá nájsť iná, stratené zdravie sa nie vždy podarí vrátiť, smrť je nezvratná
žiadne drámy sa mi chvalabohu neudiali klop klop
práca sa dá nájsť stále
Ziadne dramy... Inak, preco kazdy zaklada len negativisticke diskusie? Nic pozitivne v zivote nie je?
Pre mňa je najväčšia dráma, že dcéra musela byť pol roka doma, je síce skvelé, že deti mali možnosť online vyučovania ale osobný kontakt s učiteľom ale aj so spolužiakmi to nikdy nenahradí.
dram sa par udialo, ale nesuvisiacich s covid. Do firmy ofiko furt nemozeme a uz mi z toho sibe. Tesim sa kazdej prilezitosti, ked mozem byt niekde bez deti a v spolocnosti dakej inej dospelej osoby.
Zas takéto témy. Každý jeden to mal v živote ťažké a je jedno či to bolo práve v tomto obdobím alebo pred ním. Veľa ľudí si prešlo takým ťažkým obdobím, že toto celé považujú za niečo úplne nepodstatné.
@ella_price napísala si veľkú pravdu, choroba, smrť, tragická udalosť, rozvod, strata zamestnania je pre človeka rovnako ťažká počas pandémie, ako mimo nej.
@esteregres vobec ziadnu dramu som nezaznamenala. Nebyt soc. medii, ani neviem, ze covid existuje.
Jedine asi taku že sme boli u mojich rodicov priatel prisiel ze mu je zle mamina ho otestovala vyšiel negat. a išli sme k jeho rodicom. Potom sme isli už domov a pondelok vyšiel pozitívny v robote. Volal domov a mama jeho spravila taky cirkus že jeho otec teraz môže zomrieť a že to bude jeho vina a takto…
No ja mam z corony aj humorne zazitky.
Pamatam si nase decka, ked cca v aprili sme sli autom okolo ich skoly a oni vsetky nalepene v jednom zadnom okne, v ociach hlboka tuzba a zalubenym hlasom jednohlasne zatiahli: Skooooolaaaa. Nasa skoooolaaaa. Ja chcem ist do skolyyyyy. 😁
Toto by sa za mojich cias jaktěživo nestalo. My sme zasadne strihali meter do prazdnin.
Ja mam "vdaka" covidu tolko prace, ze pocas najhorsieho obdobia som musela pracovat aj po veceroch a vikendoch a este aj kazdu noc sa mi o praci snivalo. Ked niekde v diskusiach citam, ze tie umrtia su urcite vymyslene, mam chut tych ludi vyfackovat.
Inak ma, nastastie, toto obdobie nepoznacilo. Vsetci moji blizki to v relativne dobrom zdravi prezili. Mrzelo ma jedine to, ze syn sa casto pytal na babku a dedka, za ktorymi sme takmer rok nemohli vycestovat.
No, tragédiu jednu, keď zomrela na covid moja sestra. A menšiu, keď sme zároveň s coronou (perfektny Timing) naštartovali nový projekt, ktorý nás zrejme vďaka corone finančne položí. A potom pár takých drobných dram, ako prvák, ktorý bol v skole len občas a veru je to poznať, muž na absolútnej hranici fyzického i psychického vyčerpania, ako sa snaží vykompenzovat straty a odvrátiť neodvratitelne, stará mat, ktorú sme za posledný rok videli možno tri krat, chýbajúce dovolenky a výlety.... Ale na druhej strane sme spoznali zopár veľmi fajn ľudí, nasla som si kamošku, s ktorou by som sa nebyť corony asi do reči nedala (nebol by čas) a definitívne som sa u tvrdila v tom, že domácnosť nie je moja parketa 🤣
chvalabohu žiadna Drama sa nekonala, iba strach o Manžela, ktorý ťahal 36 hodinové služby, aby vydržal... naopak my, čo sme mali možnosť pracovať z domu a učiť sa online, Paradoxne narozdiel od Iných nám to vyhovovovalo a naš život sa spomalil , dokonca opäť paradoxne to ani deťom neprekážalo a nepociťovali to na psychike, mali sme čas sa viac venovať učenie a byť spolu..
V case vrcholiacej pandemie, v case vianocnom velmi blizky pribuzny ochrnul zo dna na den. Nie v dosledku covidu, mal iny zdravitny problem. Okamzite do nemocnice, okamzite operacia, mesiac bol v nemocnici, vratili ho domov nechodiaceho. V nemocnici sa mu moc nemohli fyzioterapeuti venovat, ved vtedy vsetko vrcholilo, vsetko bolo na covid vyhradene... Podarilo sa vybavit jeho lekarom aj kupele, a tam pobudol tri mesiace, vratil sa chodiaci. Najstrasnejsie bolo nemoct ho nikde navstivit, nemoct na vlastne oci vidiet ako sa ma. Na to vsetko, ako boli obsadene nemocky v tom case, setko sa velmi stastne skoncilo, dakujem vsetkym lekarom, sestrickam, fyzio v kupeloch, v duchu som nekonecne vdacna, naozaj nekonecne, ako sa o neho postarali a ako ho dali dokopy. A na mnohych detoch badam priznaky depky, z toho, ze sa nemohli stretat s kamaratmi, uz nikdy neboli a nebudu niektore ich priatelstva take sudrzne, ako predtym.
@esteregres Tak buď šťastná a dakuj Bohu že si zdravá, lebo to je úplne to najviac♥️
@julia_33 😂😂😂😂 ze som sa dala zaockovat,? No ty si vykvet
Hlavne teda, že si nechcela patriť k tým nezaočkovaným dezolátom a chodiť na testy.
Inak na depresiu pozor, je to skutočne náročná choroba a nemala by si si len tak na smútok povedať, och, ja mám dnes depresiu.