Eutanázia pre psíka alebo iného domáceho miláčika
☹ Nemyslela som si, že raz budem zakladať takúto tému, ale bohužiaľ, keďže som ju nikde nenašla a som nútená spýtať sa Vás, či ste s takýmto niečím už bojovali a ako ste to riešili, odhodlala som sa na jej založenie.
Máme staručkého a chorého psíka, ktorému ako sa zdá odchádza centrálny nervový systém. Už nepomáhajú inekcie, ani výživové pasty a posledných pár dní preto riešim práve túto otázku.
Rada by som sa opýtala tých, ktorí takýmto niečim museli prejsť, ako usmrtenie injekciou znášalo ich zvieratko. Nezniesla by som pohľad na neho, keby sa mal trápiť v nejakej agónii, ale pokiaľ by kľudne zaspal, dopriala by som mu vytúžený pokoj.
Tak mi prosím Vás pomôžte správne sa rozhodnúť, lebo on je viac ako obyčajný pes, je to môj priateľ... 😢
Ďakujem.
Dievcata tak nas Dastynko uz tu nie je... neskoro poobede mu prestala ucinkovat ta injekcia proti bolesti z rana.. a znovu trpel... tak oco s nim siel k veterinarovi... uz ma na zahrade pekny hrobcek.. aj so svieckou srdieckom a tak... 😔
ahojte, aj ja sa pridam, toto som podstupila v maji minuleho roka... Moja Gina 9 rocna - nemecky ovciak, zacala zrazu padat do strany, akoby sa jej hlava tocila, veterinar jej dal nejake tabletky, potom bolo 2 tyzdne dobre.Az zrazu z nicoho nic, idem do zahrady, ona sa za mnou rozbehne a spadne akoby ju podtal, a nemohla sa pozbierat zo zeme.Potom to islo rapidne z kopca, prestala jest aj pit, striekackou som jej davala mlieko do papulky, ale uz nevladala.. Veterinar prisiel a hovori, uz jej niet pomoci, uhynie vam do 2-3 dni od hladu a smadu.Pichol jej najskor k srdcu nieco a potom injekciu, po ktorej zaspala, boze aj teraz hucim ked si na to spomeniem.. Netrapila sa, len zaspala.Najhorsie bolo, ze to bolo v pondelok, moj chlap na tyzdnovke a ja som ju sama zakopavala na zahrade, revala som ako blazon.Mam este jednu, ta bola od nej o rok mladsia a ta tak zacala smutit za nou, stale ju hladala, prestala jest, len ju vycakavala, kedy sa vrati.. Vydrzala som to tyzden a sla som si pre steniatko, to nam rozjasnilo celu chalupu, aj ked ta co ostala, si nanho najskor nemohla zvyknut, ale teraz su perfektne kamosky. Ta stara celkom ozila, mladu uci strazit a stekat, spolu sa nahanaju a klbcia. Bohuzial, niekedy nie je ine vychodisko, ale aspon to zvieratko netrpi, viac trpi pan toho psika- jediny liek na bolest je novy havino 🙂
maznacik...je mi to veľmi ľúto ☹
rusalka....to je najhorší zážitok,že si ju zakopávala sa...to by ma položilo
josefka ☹ ☹ ☹ ☹ je to strasne ☹
maznacik to mi je velmi luto ☹ ☹
no tak revem uz aj ja ,mi sme tiez museli dat utratit nasho psika dozil sa 16 rokov mal rakovinu pocikaval sa a pokakaval uz a bolo mu vsetko fuk bol slaby a ocividne sa trapil ,ja osobne by som to nebola spravila ale rodina na mna pritlacila a tak to asi aj bolo lepsie ako nechat ho trapit chcela som byt s nim do posledneho okamziku ale ako prisiel k nam doktor tak som to neuniesla a usla som nebola som schopna divat sa na to ostal s nim brat s otcom ty ho potom na chalupe aj pochovali. bolo to hrozne ale dufam spravne rozhodnutie ☹
helenkasabinka az mi zle doslo, ked som si precitala tvoj prispevok ☹ , muselo to byt naozaj strasne vidiet, ako rikimu ten pes ublizuje, neviem, si predstavit, ze by som to zazila... pre mna bolo tazke rozhodnut o uspati psika a to bol stary a velmi chory... je naozaj dobre, ze im mozme bolest ulahcit, ale to rozhodnutie... my sme to dlho odkladali, este ani tesne pred tym som si nebola ista...
petusik veru bolo to strasne......dlho som to mala pred ocami,len vdaka druhemu psikovi som zabudala na tu bolest ☹ je to strasne,niekto si povie,ze ved je to len pes...ale je to zviera a zivy tvor a dokonca je to najlepsi priatel cloveka......strasne dlho ma ta bolest zo straty drzala a kazdy den som za nim plakala a ked sme ho viezli s ocinom autom k doktorovi tak sa ma pytal,ci nechcem ist radsej aj ja k doktorovi aby mi pichli injekciu na ukludnenie....... ☹ strasne som plakala nad Rikinkom v aute,az som sa cela triasla a bola som v soku,kricala som v aute aby mi nezomieral,ze ho zachranime a bude s nami aj nadalej....no Rikinko tej bol nezvladol a prehral ho ☹ ☹ ☹ ☹
to ano.. naozaj su najlepsimi priatelmi cloveka.. my mame este jedneho hafana a ten vie tak pozerat do oci, je hrozne verny a zboznuje syna, krasne sa s nim hra, vsetko vydrzi... aj nam pomohol, ked sme prisli o balinka... ked sme ho pochovavali, tak chodil okolo nas ocuchaval ho a drgal do neho nufakom, nejako nechapal, preco sa nehybe... potom chodil ocuchavat miesto kde sme ho pochovali.... tiez ste to riesili dalsim havom??
kočky,vy ste ma vydesili s tými bernardínmi..predstavte si,že sme chceli ísť so psami von na pole,pokiaľ sa ešte dá,než sa rozpustí ten sneh a v bočnej ulici nechal chlap voľne behať bernardína..on nás uvidel a už bol pripravený...tak sme prchali domov,manžel šiel za chlapom,že či mu to pripadá normálne tak veľkého psa nechať samého na ulici,chlap nepovedal ani slovo a zabuchol bránu...no potom,že sa stávajú nešťastia. 😖 😒
petusik,no ja som mala troch psíkov,takže keď ten najstarší v decembri umrel,ostali nám tieto dve zlatíčka a ešte mačka.
ahojte babulky, no moj maznacikovsky pribeh nie je o eutanazii psika, ale nenasla som tu inu temu. Dnes su to tri tyzdne co sa nam stratila nasa krasna Ginka a mna to este neskutocne trapi 😢 mam 16 mesacnu dcerku a toho psika sme nasli zhruba mesiac pred tym ako sa mala narodila - cize vyrastala s nou. bol to krizenec zlateho retrievera. Vsetci sme ju mali hrozne radi a ona zrazu zmizla ked bola sama na dvore. Velmi nam chyba a najhorsie je ked sa mala na nu vypytuje. Moji rodicia mi len nadavaju,ze mi je luto za psom,ale ja si neviem pomoct. Stale dufam,ze zasteka pri dverach,alebo niekto zavola,ze ju nasiel.. ale nic.. viem,ze to nepatri do tejto temy,ale tiez je to strata havina a boli o to dlhsie,lebo nevieme co je s nou..
zuzu ahoj, mame tiez zlateho retrievera, branu vzdy zasadne zamykame, dokonca ho na noc zatvarame, pre istotu, znamemu uz ukradli 2 retrieverov z dvora.. snad sa ti vrati, skuste utulky alebo inzeraty.. drzim palce..
frisbee aspon vam nie je doma smutno 😉 ja som tiez mala kopec zvierat, ale postupne z nich ubudalo az nam zostal len 1 havo, iste obdobie sme mali doma psa, kocku, kanarika, korytnacku a maleho zajka, kopec radosti, uz z nich nie je ani jeden ☹ a pribudol dalsi havo 🙂 a dve deturky 😀 😀 takze este viac radosti..
ahoj peti, skusali sme uz asi vsetko,ale nikto sa neozval ani nic. stale nam neskutocne chyba.. keby aspon viem,ze jej je dobre,tak by som nebola z toho taka vedla.. 😢
Včera mi odišiel do psieho neba môj najlepší priateľ Bruno rodhézsky ridgeback, o dva týždne sme mu chystali veľkú oslavu 14. narodenín,bol to ten najmúdrejší, najvernejší, najinteligentnejší , najmilší a namilovanejší pes.....bol to skrátka Člopes....kúpili sme si ho ako šteniatko, keď sme ešte bývali v byte....ale túžili sme po malom domčeku na vidieku...stalo sa tak, keď mal Brunko polroka...bol to vlastne jeho domček a teraz tu sedím a plačem a môj manžel robí to isté a nedá sa to zastaviť......lebo tu zostalo strašne prázdne miesto na kanape v kuchyni a obrovská diera v našich srdciach....o chvíľu má prísť naša vnučka z tábora a ja neviem, čo mám robiť, aby som jej neublížila svojim plačom, ale nejde to udržať.....asi budeme plakať a plakať a plakať:(((((((zlyhávalo mu už srdiečko ,ale nechcel to ešte vzdať/pretrpel celú noc a ráno prišiel veterinár a uspal ho.....nechcelo sa mu od nás odísťasi mu tiež bolo s nami strašne dobre, mal svoju malú izbičku a v nej postielku....bol to náš malý chlapeček........to asi nepochopí človek, ktorý nezažil bytosť člopesa......rozumel ľudskej reči, reagoval už na zmenu tónu hlasu....udobroval hádky....ochraňoval ...a hlavne nádherne behal až lietal nad zemou...miloval náš vinohrad, kde sa hrával so srnkami a zajacmi na skovku, nikdy im neublížil, iba ich dobehol a opaksíroval labkou.....teraz sme ho pochovali pod jeho borovicou....na pohreb prišli naši priatelia, ktorý ho tiež milovali.....nedá sa nám neplakať.....Brunko chýbaš a navždy zostaneš v našich srdciach
emanka, ďakujeme za slová útechy....máme ešte jednu najdúšku fenku kokršpaniela....teraz nám robí naozaj radosť....je to pravda, klin sa dá vyraziť iba klinom🙂
Ahoj dievčatá, potrebujem poradiť. Máme 14-ročného psíka, a ide to s ním z kopca 😒 Slabo vidí, je takmer hluchý, reaguje len na veľmi silný náhly zvuk, má zväčšenú prostatu, po schodoch ledva vyjde, a má aj šelest na srdci. Som doma na md, ale bojím sa už pomaly zájsť aj do obchodu, lebo začal zavýjať, ked je sám. Konzultovala som to s veterinárkou, vraj sú to už psychické zmeny a odporúča uvažovať o eutanázii. Lenže kde je tá hranica, kedy by sme mali povedať dosť a ukončiť to?
@elbe ahoj, mame presne takeho psika ako si ty opisala, po vsetkych rokoch radosti co nam prinasal je teraz cas mu to oplatit tak ho nosime po schodoch, pomahame mu vstat ked mu to nejde, davame tabletky od bolesti... veterinar nam povedal ze hranica je jasne stanovena, kym on sam ma zaujem zit tak nie je dovod ho nechat uspat, najma kym este on sam jedava svoje zradlo tak by ho rozhodne neuspaval
@moneclipse ďakujem, aj ja to tak podvedome cítim, vždy som si predstavovala, že to ukončíme, ak už bude len ležať a prestane javiť záujem o okolie. Len mi ho je ľúto, lebo moje deti 4 a 2 ešte nechápu, že mu nie je dobre a nesmú okolo neho lietať ako šarkani. Snažím sa, aby ho čo najmenej stresovali, a aby mal zaslúžený pokoj.
@elbe ste jeho rodina, podla mna je rad ked vas ma pri sebe aj ked lietate ako sarkani, urcite vycitite ked bude chciet odist, veterinar mi este povedal ze mam nanho mysliet ako na stareho cloveka ze ma vela chorob a hocico ho boli a tak cely den prespi, je trochu nervoznejsi a nie je uz taky nadseny zo vsetkeho ako ked bol stena ale ze to je v jeho veku prirodzene
@moneclipse dik, presne tak na neho myslím, že je starý, ubolený, niekedy ako bez chuti do života, ani von sa mu nechce, ale na druhý deň zasa nastane malé zlepšenie...Ešte to nevzdáme! 😀
je to uz rok co sme museli dat uspat nasu milovanu fenecku a stale to neprestalo boliet. ked na nu zacnem spominat, rozplacem sa. precitavat sa touto diskusiou bol dalsi vodopad slz. ten den si pamatam minutu po minute. to ticho v ordinacii. bolo leto. a cez otvorene okno som pocula len stebot vtakov. prislo mi to tak nefer, ze v taky prijemny letny podvecer mojej malej pusinke zostava len par chvil. rozhodnutie bolo na mne...kedy.. prve lucenie...nie. ja to nedokazem. nechcem o tom rozhodovat... plac..druhe lucenie.. nie..to nejde.lezala tam bezvladne, apaticky.. uz takmer nevnimala. na nozky by sa uz nepostavila. trapila sa. aj v takej jasnej situacii nik kto miluje svojho psika nechce povedat:dobre. hladkam ju. a ona rozhodla za mna. cely cas bola tichucko az potom si tak strasne tazko, dlho a bolestivo si povzdychla. az pan doktor na to zareagoval- ze co ty mojaaaa? ..."dobre". kyvnutim hlavy. nechajte ma s nou samu prosim. pusa na vsetky 4 labky, na cielko. opatrne som si k nej polozila hlavu a este poslednykrat so zavretymi ocami popocuvala jej srdiecko a ako dycha. to som robievala vzdy ked sme spolu zaspavali. jej dychanie ma uspavalo a boli to tie najprijemnejsie, najpokojnensie momenty ked ona pokojne odfuckavala pri spanku. povedala som jej ako ju velmi lubim a ze dakujem ze bola bola mojim psikom, mojim vzacnym psickom, stvorenim krasnym a nikdy nezabudnem. verim ze sa este stretneme. ............je mi velmi luto kazdeho kto to momentalne zaziva. ale ak je tato bolest dan, za vsetko to krasne v zivote co som vdaka nej zazila, cim ten zivot bol, cim by bez nej nebol byval, a keby som si mohla pred 16 rokmi vybrat moznost nezazit tu bolest, ale ty padom ju nemat pri sebe...znova by som cestovala do vrablov pre ten maly chumacik a povedala jej: vitaj doma
a dal tu uz niekto utartit male steniatko?:(( vcera sme to museli urobit aj ked ja stale nie som presvedcena ci to bolo spraven rozhodnutie..ja som nechcela a nevedela so mco je najlepsie a nasi aj surodenci az ym stali.dva tyzdne smeho liecili..mocovy mechur mu nefungoval ako by mal..mal problemy s cikanim :(((
Citam tu tieto prispevky a nasleduje dalsie ronenie slz u mna.,tazko sa mi to tu pise,ale ja som si pred 2 dnami prezila ten zatial najhorsi den v mojom zivote.Musela som dat uspat nasu fenku Kajlu(zlaty retriever),pravdupovediac nevieme presne jej vek,teda nevieme ci to bolo 11 alebo 12 rokov.Pretoze sme ju nemali doma uplne od steniatka.Ale to je jedno.Ide o to,ze bola vernym clenom nasej rodiny,naozaj nebolo nikoho,kto by ju nezboznoval.Kto pozna tuto rasu vie,ze su to psici,ktori vam vedia nenormalne nacuvat,stale ked vycitila,ze som smutna ani neviem ako a bola primne,keby trebalo ostala by primne aj do konca zivota.Tak rozumne stvorenie a ja mam strasne vycitky,preco sme ju museli dat uspat a nemohlo to prist prirodzene!Ale vzali sme jej zivot do nasich ruk a jednym slovom,odpovedou na otazku ci ju uspime "ano"sme jej specatili jej osud.Ale neslo to tak dalej,velmi sa trapila,bol to sice tyzden,co takto trpela,ale keby ste videli v jej ockach to co ja,chapali by ste co tym myslim.Ta bolest v jej ociach,tie tazke vzdychy,tazke dychanie,neustale zvracanie-uz aj z vody,nic nejedla,srdiecko jej silno bilo a na nohach uz nevladala ani stat,len sme ju prenasali,ked tdn zvladla sama,tak s velkymi bolestami.Ale diagnoza bola jasna,podla krvnych odberov-chronicke zlyhanie obliciek.Teda kruta diagnoza,ktora ma zdlhavy priebeh(to som si zistila az po jej uspani).Tato kruta choroba sa zacina velkym smadom a tym padom castym mocenim a ja hlupa som si nevsimla,ze nasa Kajlinka nam od januara 2013 strasne vela pila a tiez aj mocila,hlavne v noci sme ju aj 3x pustali von kedze cez zimu sme ju mali vovnutri.A to boli vonku mrazy,nie ze 30-tky,co by som chapala.Az teraz spatne ked premylam,si to uvedomujem,ze nieco nebolo v poriadku!Vycitam si to!Ale inak jedla normalne s chutou,tak choro nevyzerala.No chudla.A to je dalsi prejav tejto zakernej choroby,psik chudne aj napriek chuti do jedla.No cas plynul,spravala sa normalne,jedla,pila,bola hrava,obcar zvracala,no to som pripisovala tomu,ze bol to nas taky vsehozrut,jedla asi vsetko.Az prisiel cca april 2013 a Kajlina nam zacala vo velkom jest hlinu a tiez to jej schudnutie a caste zvracanie uz bolo viditelne.Tak som volala veterinara a samozrejme sme mali dojst aj s nou.Najprv prvy den-piatok padli injekcie a capiky proti zvracaniu.Stav sa nelepsil dostali sme aj lieky-Degan,Quamatel,Furosemid.Nasadili dietu-ryza,kuracie maso.Druhy den - sobota jej prvykrat vzali krv a vysledky boli dost zle,hodnota napr. Kreatininu bol vyse 600,kde hodnota v norme je max.120.Tak sa v liecbe pokracovalo.Stav sa nezlepsoval.Cca od pondelka-utorka mi uz nejedla ani tu ryzu,maso.A odvtedy do svojho konca uz neprehltla nic.A zvracala stale aj z vody.Od utorka nasadili infuzie,teda brala ich 3 dni.Prestavala nam aj pit.Len sme ju nutili,ale presvedcili sme ju na minimum.Slabla,nevladala ani chodit,ked s velkymi bolestami.Vacsinu dna prespala.Nereagovala ani na nase upenlive volanie aby presla par krokov.Kedze veterinar nevidel zlepsenie zvolil dalsie krvne odbery,to bol uz ten osudny piatok.Kde nas uz pripravil nato,ze ked hodnoty neklesnu ci pojdu nahor,je to velmi zle.Rano jej bral ten krv a cca o 11-tej som veterinarovi volala.A ten verdikt,kde mi povedal,ze tie hodnoty Kreatininu sa zo 600 zvysila na vyse 1460 okrem ineho ma uplne odstavili,uz som podvedome tusila kam to smeruje.A prisla odpoved na moju otazku,ze co teraz?Odpoved znela jasne-je to BEZNADEJNE!!!Akokeby mi noz do srdca pichli.Nastal u nas plac,uzkost,beznadej!Kajlina lezala stale si nas,teda cely den sme boli s nou.Isli sme este za veterinarom porozpravat ci je to na 100% vsetko beznadejne a ten nam to iba potvrdil.Tato choroba sa neda vyliecit,da sa iba oddialit,co by viedlo iba ku dozivotnemu trapeniu sa nasej Kajlinky.A to sme jej nemohli urobit!Takze nam neostavalo nic ine iba sa dohodnut na uspani.Kedze veterinar byva blizko nas,po tom co skoncil u seba v ordinacii prisiel k nam,bolo nieco po 18-tej.Takze najhorsie bolo to cakanie od 11-tej,co sme sa to dozvedeli do 18-tej.Ja som sa s nou lucila cely den,ale clovek sa asi nikdy nerozluci.Pri uspani som nebola.Nezvladla som to, som zbabela!Bol pri nej priatel,my sme nato pozerali za oknom,kedze ju uspaval na nasej terase.Uspanie som nevidela,no prenos jej telicka ano,nechtiac,strasna bezmocnost!Priatel ju pochoval,my sme dostali odvahu az po jej zakopani.Prisli vycitky ci to bolo spravne a potrebne!Ale po precitani si roznych clankov na nete,ma len utvrdilo,ze by sa uz len viac trapila. A za ten tyzden som mala dost jej trapenia!Mozno ma niekto odsudi,ze som si neskoro vsimla priznaky tej choroby ci to,ze som pri nej nebola pri uspani,ale priznaky neboli iste a pri uspani premna naozaj nebolo lahke byt.Teraz ju mame stale na dvore,chodim sa k nej prihovarat.Stale to boli!A dlho bude.Neviem si to tu bez nej predstavit,vsetko mi ju tu pripomina.Ale verim,ze tam kde je,jej je lepsie!A raz sa tam hore s nou vsetci stretneme.Stale na teba myslime Kajla!(prezyvkou Kačena)Nikdy na teba nezabudneme.Su to 3 dni co tu niesi,ale pride mi to ako vecnost:(Snad ten moj pribeh niekto precital az do konca a niekomu pomohol,ze v tom co preziva nieje sam.P.S:darmo sa teda nehovori,ze pes-najlepsi priatel cloveka,uplny suhlas.Kajla cmuk do nebicka!
Ahojte,stojim pred rozhodnutim co s mojou fenkou.Ma dysplansiu chrbtice,ma 10 rokov,slabe srdiecko ,operacia riziko,rehabilitacia taktiez...Uz nedokaze sama chodit,len co sa ide vyvencit.Spad to ma celkom rychly za posledny tyzden. Zajtra idem k vet.co dalej.Nechcem ju nechat sa trapit,nato ju prilis milujem,ale ako ju mam dat zabit???!!!Zrat zerie,aj je cula po inej stranke,strazi,steka...
@p.j.jacky ...ahoj neviem ako si to nakoniec urobila/rozhodla...teda či je tvoj havo stále s tebou alebo je už spolu s tým mojím a ostatními v psiom nebíčku....je to ťažké rozhodnutia,ja som to musela urobiť dá sa povedať z dňa na deň,teda ráno ked som sa dozvedela,že už je to beznádejné podľa výsledkov,tak v ten deň ešte prišiel k nám veterinár večer,pichnúť jej tú injekciu:(((((ani jemu nebolo všetko jedno...pretože naša Kajla boal veľmi živý havo nato,koľko mala rokov - 12 rokov.
Ale obličky sú "svine" ked to tak mám napísať,pretože u nej to bolo rýchle,týždeň a už jej nebolo:((((
Ale ona už ani nereagovala ani neštekala,ani nejedla celý týždeň a prestala už aj piť...na labkách stále ledva.
takže vidieť ju v takomto stave,čo som ju akto nikdy nevidela bolo premňa strašné...trpela som spolu s ňou.
Teraz ke tomu 2 a pol mesiaca čo tu nieje a ja stále na ňu spomínam a pozerám na miesto kde je pochovaná:(((
Nikdy ma to neprejde,bol to môj prvý havo,ale život ide bohužiaľ dalej a máme aj iných havov na dvore..tak musím sa aj im venovať...ale chýba aj im naša havina...no viem na môžem povedať 100%,že je jej lepšie a ja som jej pomohla ako som len vedela a verím,že to vie aj ona.
Lebo do poslednej chvíle som bola pri nej,ešte aj z práce som sa vypýtala...premňa bola aj je stále členkou rodiny a ostane v mojej mysli a srdiečku navždy....
@nikki2201 Ahojky,to ma velmi mrzi,,,,naozaj a je mi to uprimne luto!!! 😢 😢 😢
Moja Ajdinka este zije.Chodili sme 3tt na injekcie a velmi jej pomohli.Chodi,chce snami na prechadzky ale pada,skor podkyna sa,chcela by behat,ale nejde jej to.Ludia sa jej bud smeju,alebo hovoria chudak havo.Ale moja vet povedala,ze je este velmi skoro to ukoncit.Ma iskru v ociach,zerie,steka,tesi sa a hlavne ma volu chodit!!!
@p.j.jacky ...dakujem za "sústrasť"...si milá,aj ked sa nepoznáme,tak je dobré vedieť,že ťa niekto povzdbudí🙂))Tak teda držím veľmi silno Ajdinke...,ale ked môžem tak napísať,bud rada,že sa má ako tak dobre,teda aj ked nevládze behať,tak "žije",roste je hravá a reaguje...to je super...kiežby aj naša Kajlinka bola reagovala...ale už sa s tým nedá nič robiť...je mi smutno a najviac ma mrzí to,že ona bojovala do posledných chvíľ,čo som začala váhať či ju takto teda "odsúdim".
Pretože stále sa tešila s chvostíkom,ale už nevstávala,chcela ale ťahalo ju do k zemi stále...a tie jej oči...nikdy na nich nezabudnem...možno je to morbídne,ale odfotila som si ju v posledný jej deň života a kedže ty ju nepoznáš,tak by si nevedela porovnať aká troska z nej bola...tak ti pošlem aspoň foto,kde je v plnej krásne a sile🙂)))oooochh zase tie slzy do očí:((((((tak naozaj držím tebe aj Ajdinke pršteky(labky)nech si užíva životík čo najdlhšie🙂)))))veľa zdravia a spoločných strávených chvíľ vám prajem...
@nikki2201 ahoj,uf je mi velmi smutno stvojich riadkov,az sa mi slzy tlacia do oci....bola krasna!!!!
Ja som rozhodnuta ze ju trapit nenecham i ked sa toho dna ,tej minuty bojim,ked budem musiet povedat jej zbohom laska moja....zatial sa ma tak vselijako,raz je dobre potom je horsie.Len sa citi uz velmi osamela.Lebo je zvacsa dna doma sama.Mam malu dceruku(2 roky ma) a ta chce stale von za detuskami na preliezky a Ajdinka uz taku cestu nevladze chodit....vzdy tak smutne pozera ze by chcela ist snami...vidim ze je osamela a strasne ma to serie....neviem ci by som uz chcela mat v buducnosti psika,skor nie ,ale urcite moja dcerka nieco dotiahne domov :D miluje zvieratka.V 2ch rokoch sa ukazkovo stara aj o nase morciatko.
helenkasabinka, to podobne se stalo pejskovi me svagrove. Jako stene vbehl do zahrady, kterou obyval bernardyn a ten ho take desne potrhal, presne jak pises, na brisku. Tenkrat pro nej skocil tchan (je videt, ze tatinkove pro sve dcery udelaji cokoliv).
Nastesti jim se povedlo pejska zachranit.