Incident na prechádzke
Ahojte, zaujíma ma váš názor. Dnes sme boli s manželom a dcérou na prechádzke. Ja som šla pár krokov popredu a manžel s dcérou za mnou. Ja som zastavila, aby ma manžel a dcéra dobehli. V tom za mnou prišiel na bicykli chlapec, vek cca 10 rokov a povedal "čau, máš pekné kopytá". Hneď som si povedala že nie je normálny a šla som o niekoľko krokov preč dopredu. Bola som otočená chrbtom k tomu chlapcovi keď môj manžel začal robiť krik ako šialený. Kričal na toho chalana čo to robí, či je normálny a čo si o sebe myslí. Ja som sa otočila, nechápavo som sa spýtala manžela čo sa stalo. Krikom mi povedal, že ten chalan má šiel chytiť za zadok, ruku mal tak nasmerovanú, že mi chcel ísť zozadu do rozkroku. Skôr ako som stihla niečo povedať pribehla matka toho chlapca, ktorá stála dosť ďaleko a rozprávala sa s kamarátkou. Začala kričať na manžela aby nekričal po jej synovi a že čo sa stalo. Manžel jej povedal, že ma chcel chytiť za zadok. Jej reakcia bola "ale on je autista". V tom som ja manžela poprosila aby to nechal tak a aby sme šli domov. Poslúchol ma. Matka toho chlapca viac nič nepovedala, ani sa neospravedlnila, šla za tou kamarátkou a začala sa s ňou dohadovať kedy sa zajtra stretnú. Chlapec nasadol na bicykel a šiel preč. Matka sa mu ani nesnažila vysvetliť, že také veci nesmie robiť. Ja som z toho bola dosť rozladena, manžela mrzí ako reagoval ale zamýšľam sa nad tým, či je to normálne. Nemám skúsenosť s ľuďmi s takouto diagnózou ale nemyslím si, žeby mala slúžiť ako ospravedlnenie pre skoro sexuálne obťažovanie. Chlapec bude rásť, pôjde do puberty a potom čo. Neviem si predstaviť, že by takto mal napr. obťažovať moju dcéru.
Čo si o tom myslíte?
Tak môj názor na toto je že tvoj muž ani ty si nemala odkial vedieť že je autista a skratka keď to dieťa bohužiaľ nevie samé fungovať tak by mala byt matka vždy nablízku aby ho mala pod kontrolou, najmä ak má takúto diagnózu, tá jeho matka najlepšie vie ako na neho, veď ona sa o neho stará a asi určite vie v akom stave to dieťa je a čo sa môže stať bez jej dozoru. Podľa mna nemala niekde s kamarátkou postávať a rozprávať sa ale mala ísť pri ňom alebo keď už videla že sa motá okolo vás tak mala zakročiť a zavolať si ho k sebe, ak sa bicykloval ďalej od nej. Vy s mužom sa nemáte prečo cítiť teraz blbo. Tvoj muž reagoval veľmi dobre, v dnešnej dobe sú pubertiaci kadejaky a áno aj 10-11 ročný už majú kadejaké narazky aj na cudzie dospelé osoby si dovoľujú, mne sa raz stalo ked som išla s mojou kamarátkou sme sa prechádzali pri nákupnom centre a sedela na lavičke partia možno 12 ročných chalanov, začali si rozprávať ako sme presli ze aké sme “fajne” a neviem ešte aké oplzlosti. Až mi prišlo zle. Čiže ja sa tvojmu muzovi ani nečudujem. Zlyhala matka chlapca, vaša reakcia bola na mieste. A ešte k tomu, čo si tu niektoré myslia ze ten chlapec tá určite nešiel chytať za zadok ani za rozkrok…Tak asi autorkin muž by nezačal chlapca okrikovať len tak ak by to nevidel na vlastne oči keďže autorka šla pred ním ako píše. Čiže možné je všetko a ak mal chlapec tuto diagnózu tak neviete čo mu ide v hlave.
Mne sa toto stalo s mojou susedou, chlapec tiež autista, 9r a z ničoho nič prišiel ku mne - ja ta mám rad, sedeli sme vedla seba a zrazu mi chytil a zmačkol prsník. Či tam boli jeho rodicia, suseda to videla, ale tvárila sa, že nič nevidí, až keď som chlapcovi povedala pred vsetkymi, ze ešte raz to urobí a zlomím mu ruku. Neviem ako sa dá pripraviť sa sexuálne obťažovanie. Aj som sa na chvíľu so susedou nebavila, lebo som to musela predýchať. Pritom som si všimla, že neraz aj vlastnú matku tľapne po zadku. Takze neporadím, mna toto tiež vyviedlo z miery. Pritom chlapec na učenie je chytrý, čiže si dobre uvedomoval, čo robí.
@mircalla Ja jej len hovorim nabuduce ked jej bude Niekto neprijemny nech sa mu nestavia chrbtom. To je uplne zaklad logiky . Ok necakala to ., a zas ta matka necakala ze ked sa jej dieta bicykluje .. zrazu vidi ze nanho chlap vrieska. Bolo to rychle a matuce pre vsetkych. Ta matka si ho odviedla prec len s vyscetlenim ze je autista .. ona zas videla len svoje dieta v nebezpecnej situacii s cudzim dospelym . Hovorim
Len ze kazda minca mà 2 strany.
Čo poznám matky autistov, každá je dieťaťu za pätami. Chyba matky je zas v tom, že vie, ze syn ma diagnózu, trepú s ním hormóny pred pubertou a nesleduje si ho. Otázka času, kedy nastane prúser.
Podla mna ste zareagovali obaja dobre a suhlasim s tvojim nazorom. Sloboda jedneho konci tam, kde zacina sloboda druheho, bez ohladu na diagnozy. To proste nie je ospravedlnitelne. Co ked nabuduce bude obtazovat dievcata, ktore sa nebudu vediet ani slovne branit?
faktom je, že autizmus má rôzne podoby a prejavy. Je na škodu veci, že všeobecná verejnosť si spája týchto ľudí len s genialitou, očným (ne)kontaktom a opakovaním určitej činnosti. Verejnosť videla film Rain Man, vyronila slzu nad krásnym bratským vzťahom a tam sa povedomie skončilo...Pravdou však je, že niektoré prejavy môžu mať extrémnu podobu. Záchvaty jedenia, suicidálne sklony, napádanie rodinných príslušníkov, poškodzovanie okolia, vulgarizmy. Rodičia majú na obývačke mreže, zámok na chladničke... Každý rodič pozná svoje dieťa najlepšie a mal by mu venovať dostatočnú pozornosť v oblasti jeho vývoja, výchovy a sociálneho fungovania. Často však vidíme ako dieťa (ne) autista beží ako neriadená strela, mamička hladká mobil, ani len netuší čo sa deje okolo. Neškatuľkujme, zdravé deti dokonalých mamičiek tiež nevedia fungovať v rámci prijateľných hraníc... Napríklad dnes, bola som na chôdzi okolo jazier na brehu rodičia, 3 synovia, vek okolo 10, 6, 4. Zbadal ich pár labutí. Približovali sa s gráciou, vznešenosťou a potreby kontaktu s ľuďmi - (možný pamlsok, nie pečivo! ) Otec rodiny hodil ťažký balvan oproti plávajúcim labutiam. Potom dtuhý. Chlapcom sa to veľmi páčilo. Najstarší povedal : aha aké sú sprosté, tato do nich hádže kamene a ony sa stále približujú. Matka len tíško mumlala popod nos, neplašte ich... Neodpustila som si. Keď som ich míňala povedala som im: chlapci vy za to nemôžete, sprostý je tu jedine váš otec, keď je vám takýmto vzorom. Viem, možno som nemala... mňa to však bolelo za tie labute. Aj som čakala že poletia vybrané slová na moju adresu, na prekvapenie otec skryl očný kontakt hlbšie pod šiltovku, odstúpil od brehu. Matka pohľadom ďakovala, že to spravil niekto za ňu.
Ja mám pár zážitkov s autistami, napíšem len dva: 1. cestujem v autobuse v zadnej časti matka s nezvládnuteľným synom cca 10 rokov. Kričal, hučal, vzpieral sa. Matka doslova s ním fyzicky bojovala. V duchu som si pomyslela, ej toto je autista, tá žena to má ťažké. Samozrejme, že ľudia sa otáčali, krútili hlavami, pohľady vrahov 🤔Z prednej časti zakričal pán : pani, čože máte to decko také nevychované, robte s ním niečo! Do mňa "200 woltov" a zhučala som ja : prosím vás, vy ste si nevšimol, že chlapec má zjavne zdravotný problém? Pani zrejme ide s ním do nemocnice (boli sme v dopravnom spoji smer nemocnica) a možno jej s tým dieťaťom nemá kto pomôcť odviezť ju, možno nemá na to aby denno-denne oplácala taxíky, tak proste do tohto autobusu musela nastúpiť lebo nemala na výber!? Je to pre vás tak ťažké pochopiť? Nastalo hrobové ticho, všetky oči na mňa. Venovala som im pohľad víťaza šach matu a na matku som s úsmevom žmurkla. Bolo citeľné ako to pohladkalo jej bytie.
2. Kráčame s mamou smerom z lesoparku, dole brehom. Pár chodcov pred nami, cyklisti, psíčkari. Obchádzame matku s rozkošným dievčatkom vek cca 6 rokov. Poskakuje, rozpráva sa sama so sebou. Zrazu nás dievčatko predbehne a hovorí: čaute, idem s vami. Ja som jej odpovedala : ahoj, no ale ja neviem či môžeš ísť s nami, ja som tu so svojou mamou a ty svojou. Ona žiadna reakcia, šla si svoje ďalej. Moja mama zhrozená, v rýchlosti mi šepká, preboha také malé decko a tá mamka ju nechá len tak... ja som jej povedala, mama ja si myslím že je autistka... a tak bolo, dieťa pribehlo k žene viac v popredí, od chrbta ju chytilo za ruku a tiež čau idem s tebou, šlo jej suverénne do kabelky...Jej mama nás obišla, povedala prepáčte ona je autistka. Ja som jej povedala : pani v poriadku, ja vás chápem nič sa nestalo. Mama stále polemizovala preboha ale to takto nemôže ísť k cudzím ľuďom, chytať za ruky, a tá jej mamka to ju takto nechá? Stopla som ju, že sa to nedá počúvať a prudko odporúčam nech si to ide vyskúšať ako dobrovoľník vykonávať aktivity s takýmito deťmi, ľuďmi. Čo potom matky full service 24/7? Úplne ich chápem ak sa niekedy cítia bezbranné, vyhorené, nepochopené. Je úplne pochopiteľné, že nastáva absolútne vyčerpanie frustrácia a apatia. Máme rok 2023. Mnohé diagnózy, sociálne problémy jednotlivca, rodiny a spoločnosti dnes niesú žiadne tabu. Veľmi si želám aby boli ľudia k sebe viac všímaví a láskaví. Zatiaľ v nedohľadne...
Tiež máme v meste chalana, neviem, akú má diagnózu, ale vždy, keď ho stretnem sa zaženie rukou k mojej tvári. Prvý krát som sa zľakla, ale jeho mama sa mi hneď ospravedlňovala, že mladému sa páčia blondínky a nevie mu vysvetliť,že cudzích žien sa nesmie dotýkať. Už ich poznám. Mama mu ale nedovolí realne sa dotknut cudzej ženy. Vždy v čas zasiahne a chyti mu ruku a pekne sa ospravedlní. A tak by to malo byť. Matka si dieťa pozná a keď má diagnozu, tak nemá.v dialke vykecacat s kamoškou, ale davat pozor na dieťa.
A nenapadlo vas, ze to desatrocne dieta dociahne "s nachystanou rukou" povedzme len do vysky toho rozkroku?
Podobne ako dalsia co tu sedela a chce lamat ruky..
Prvu chybu si urobila ze si sa mu otocila chrbtom. Treba mat takeho "ineho" cloveka bud v zornom poli alebo sa rychlo vzdialit. Urcite si ho nenechat za chrbtom.
Spravanie matky ...mozno uz ma skreslene videnie svojho syna a mozno je len "jednoduchsia".
@jamimo ďakujem 💙
@jamimo ked som si precitala vas komentar, musela som sa prihlasit a napisat vam, hoci na konika uz dlho nechodim... Ja len ze dakujem 🙏💙 dakujem za to aka ste a som rada ze su este ludia ako vy 💙 len skoda ze ich je mensina 😢 ja mam syna autistu, ma len 3 a pol a som z neho hotova... Nestiham za nim kedze okrem neho mam este aj 10 mesacnu dcerku.. ked niekam ideme tak len s muzom aby syn daco nevyviedol.. cize sme skoro stale doma izolovani.. kedze muz robi... Tieto zeny co tu pisali si neveria predstavit co ta hlupa diagnóza vsetkp obnasa a ako sa my rodicia citime... Ja osobne sa citim ako odpad spolocnosti a najhorsia matka na svete ked po nas ludia zazeraju .. myslia si urcite ze si neviem decko vychovat.. keby vedia ,e taaaak rada by som mu vysvetlila.. ale chlapcek mi rozumie max. 10 jednoduchych kratkych slov... Nevladzem a neviem co ma caka ale som z toho nestastna...
Co sa tyka pribehu zakladatelky.. odporucam kazdej ktora tu vypisuje co chlapcova matka mala alebo nemala urobit.. aby ste isli a skusili si jeden den s takym dietatom.. neustale mu treba byt za patami... Ja som sa videla vcera po 7 mesiacoch s kamoskou a syn bol s maminou v hyperbarickej komore.. inak by som nemala sancu sediet s nou a pokecat... Viete si predstavit zit taky zivot ze sa nemozete ani pri nikom na chvilu zastavit a porozpravat sa, lebo vase dieta dostane zachvat zlosti ze stojite a nekracate? (Syn ma aj adhd)... Viete si predstavit ze si uz nepôjdete nikdy sadnut do restiky alebo na kavu a v klude si posedite? Viete si predstavit ze budete mat dieta na krku do konca zivota? A potom predstava ze co bude s dietatom ked uz tu nebudete vy? Budu sa k nemu dobre chovat v zariadeni v ktorom bude? Preboha fakt si to skuste... Ten moj ma len 3 a pol, ale ja som uz unavena, znicena, vycerpana... Neviem si predstavit co bude ked bude mat 10 ako chalan z pribehu.. ale matka mozno uz bola naozaj len vyhorena a nevladze sa kazdemu ospravedlnovat rad radom za synovo chovanie... A nech mi tu nikto nenapise aby sme si deti dali do ustavu... Dajte si vy...skuste si to co prezivame my . Ved to ani neni zivot...
Mohlo to znamenať všetko a nič. Do hlavy dieťaťa nikto nevidí. On možno nechápal čo robí, možno chápal. Ja osobne, keďže mám chlapca autistu sa nám pár krát stalo, keď bol menší, že chytil kamarátke prsia, lebo ich mala veľké. Nebolo to nič sexuálne, len ho to proste zaujalo. Samozrejme sa mu vysvetľoval, že to nesmie. Ale nemyslím si, že to chápal. (už to nespravil dlho) Kamoška to samozrejme chápala a brala s humorom. Samozrejme ak by také niečo spravil cudzej žene, sa ospravedlnim. Mamička nevidela co sa stalo, iba to, že na neho Vás manžel kričí. Myslím, že ak by ste tam ostali ešte 5 min. Vysvetlili by ste si to. Určite by sa ospravedlnila. Neviem. A možno už bola vyčerpaná z vysvetľovania. Mozno mala ťažký deň, rozhovor s kamarátkou bol pre ňu únik aspoň na chvíľku. A proste sa stalo. Neviete, kto co ma druhý v hlave. Myslím, že toto je hlúpe rozoberať takto, neboli sme pri tom. Z pohľadu manžela Vám išiel dat ruku medzi kopytá. Z pohľadu chlapca, ste tam možno mali šnúrku, ktorá ho zaujala. Sú autisti, ktorý majú radi Fyzicky kontakt. Mozno vás chcel chytiť objať pohladkať a možno vás naozaj chcel chytiť za zadok. Nevieme. A možno to nevie ani on. A to, že v tom momente mama nebola na 1m od neho. Neznamená, že sa nestará, alebo, že mu milión krát niečo nevysvetlovala.
Náš malý keď sme odchádzali z takého centra, sa išiel prezut, na lavičke sedel dedko, ktorý mal vedľa seba mikinku čiapky išiel obliecť vnúčatá. Môj malý takéto veci nerieši, sadol vedľa deda, stým, že trocha prisadol tie veci. A dedo hneď do neho strčil. Moja prvá reakcia bola, nestrkahte do neho. Nie ospravedlnenie. Proste hneď obranná reakcia. Vytiahol tie veci z pod ryti môjho malého, úplne nepríjemný, a co je slepý? Nemala som náladu vysvetľovať. Tiež som nekaslala na malého, ale obuvala som mladšiu dcérku. Ľudia v dnešnej dobe stratili súcit a pochopenie. Chápem aj Vás samozrejme. Ale nevidím význam tohto celého riešenia. A nadavania na mamu. (myslím komenty). Je dobre byt obozretny, lebo neviete kto aký je,to je jasné. Len mi to príde, ako keby ste sa išli vyliať. Ze nenormálny chalan s mamou co sa nezaujíma ma išiel osahavat.
jedine kde sa stala chyba je zensa mala mama.ospravedlnit.
a treba vysvetlit
@mircalla Skusim - ani neviem preco ponuknut skusenost z druhej strany.Som matka autistu s kt.zijem v izolacii okrem prechadzky vecernej na konkretnej trase .Inak nechodime nikam,doslova nikam pre synove nepredvidatelne spravanie - uz je velky,cca o 35 kg tazsi ako ja,viem,ze z neho moze ist strach.
Aj vcera sa mi stalo,ze na mna vrcal na nasej "bezpecnej prechadzke" a pan,kt.nas nepozna mi chcel privolat pomoc.
V casoch,ked sme chceli trochu zit,som sa stretla s reakciami,ktore ma v mojom vycerpani velmi ponizili,i ked ich chapem.Neraz ma dohnali k zufalstvu.K hroznym myslienkam.
Napr raz syn rozbil na ceste flasu,ludia kricali z balkona,ze to mame upratat.Syna som dotiahla k autu,dovliekla spat,cupiac zamietla cestu a pritom ho istila placuc,lSyn ma hryzol,vrieskal,hucal na pana sledujuceho z balkona,ten mu to opatoval,estrada velka.Ludia divadlo sledovali z chodnika a balkonov.Viete ako som sa citila?A to vytahujem este relativne nedramaticku spomienku.
Chapem Vas.
Naozaj.Dnes uz naozaj.Viem,ze tato skusenost - mat nepredvidatelne dieta -je neprenosna.
Len dodavam - casto som sa po reakciach a zazitkoch citila ako stvana zver.Nevidela som zmysel zivota.Bola by som rada,ak by ste k mamickam v mojej situacii bolii tak laskavi,ako sa da....Kazda laskava reakcia bola a je pre mna zazrak.
@katkami123 Fakt by si zlomila autistovi ruku? 😳 Poznam jednu rodinu, dievca - silny autizmus- uz v puberte a ked to na nu prislo zacala vlastnej babke/mame trhat vlasy! Nikdy na nu pritom nekricala,naopak sa ju snazila upokojit. Podla teba jej mala asi pri kazdom zachvate dolamat vsetky koncatiny.🙄
@macka67 ja len chcem povzbudit, že toto obdobie že som nemohla pri nikom zastaviť a pokecať preslo okolo 5 rokov, ono sa to zlepší.
Ďakujem všetkým za reakcie, najmä mamičkám čo majú doma takéto dieťa. Nechcela som týmto príspevkom v nikom vyvolať hnev ani negatívne emócie. Naozaj som sa vo svojom živote ešte nestretla s človekom s takouto alebo podobnou diagnózou. Áno, viem o tom že sú medzi nami aj ľudia s touto diagnózou, no nikdy som nezistovala nič o prejavoch alebo živote takýchto ľudí. Našťastie som doteraz nemala dôvod. V momente ako aj matka toho chlapca povedala že je autista, poprosila som muža aby sme odišli, nechcela som sa s nikým hádať, s nikým púšťať do konfrontácie a tobôž nie niekomu s takýmto dieťaťom radiť ako ho má vychovávať, keď sama netuším čo to obnáša. Bola som z celej tej situácie len v šoku nakoľko som ešte niečo podobné nezažila. Vystrašil ma aj manžel krikom, lebo som naozaj nevedela čo sa za mojím chrbtom udialo. Už teraz budem do budúcna múdrejšia a budem vedieť lepšie reagovať.
Moja chýba, že sa viac nezaujímam o to aký ľudia medzi nami žijú a možno aj chýba spoločnosti, že sa o tom viac nehovorí. Ľudia by mali väčšie pochopenie.
Pozdravujem všetky mamičky, ktoré máte doma takéto dieťa a držím vám palce a želám všetko dobré.
No dobre a podla teba je uplne normalne hned kricat na cudzie dieta ci je normalny? Ved ta nesiel ohrozit na zdravi a na zivote. Ja ako mama autistu uz mam mozno nejake hranice posunute ale nikdy by som si toto nedovolila. Vzala by som ho za ruku a odviedla k matke prehodili by sme aspon par slov.. autisti su nevyspytatelni a takato reakcia moze vyvolat este horsiu reakciu. Tiez nezacnes na pieskovisku jacat na cudzie dieta ked hodi piesok na tvoje dieta.
@mircalla neda sa stale vysvetlovat, napr syn ani nema rad ked o nom rozpravame. Matka povedala ze je autista, snat kazdy chape ze to znamena ze je iny a snazi sa tym vysvetlit jeho spravanie. Keby som mala kazdemu vysvetlovat ked sa syn sprava pre niekoho neadekvatne, to je akoby si isla so zdravym dietatkom a kazdemu vysvetlovala preco to dieta dycha. Moj nema ani 5 a velakrat sa mi uz ani nechce hovorit ani ze je autista. Kazdy odbornik nam radi chodit medzi ludi, deti atd. Ale kde najst ludi medzi kt budeme chodit ked dospely ludia sa pozastavuju nad nasou vychovou, len preto ze dieta sa ich chce dotknut alebo robi zvuky atd.
@xsuzannex z nášho pohľadu (môjho a manželovho) to bol len cca desaťročný chalan, ktorý ma chcel ošahávat. Na čele nemal napísané, že je autista. Ja som nereagovala nijak ale neviem si predstaviť, že by nereagoval ani manžel. Áno, nemusel možno zrovna kričať ale v tom prípade by sa ma to dieťa už dotklo a kontaktu by nezabránil. Čo mal podľa teba robiť? Pozerať ako jeho manželku niekto zozadu chytí za zadok, pokojne za ním prísť, vziať ho za tú ruku ktorou ma drží a ísť sa porozprávať s jeho mamou? Prepáč, ale mám sa nechať len tak obchytkávať lebo to nieje život ohrozujúci stav? To už mi príde celkom prehnané. Mám tiež svoje hranice a nedovolím aby ma ktokoľvek chytal na intímnych partiách bez môjho dovolenia. Keď matka povedala, že je autista odišli sme. Viac manžel nekričal, nič nepovedal, nevedel že ten chlapec má diagnózu.
V dnešnej dobe sú deti tak vychované, že takto sa pokojne môže správať aj zdravé dieťa, deti sú drzé, nevychovane, bez hraníc. To neznamená že im dovolím, aby sa takto ku mne správali. Tu sa nebavíme o malých deťoch na Ihrisku, ktoré sa hrajú v piesku ale o deťoch skoro v puberte.
Chlapec vyzeral navonok normálne zrejme preto že asi ma aspergerov syndróm. Tieto deti vyzerajú normálne, avšak pôsobia nevychovane. Vlastná skúsenosť. Každopádne riešiť či sa mala matka rozprávať s kamarátkou alebo nemala je dosť odveci, každá matka takéhoto dieťaťa to má ťažké, verte mi. A naozaj zakázať jej aby sa porozprávala na ulici s inou osobou je už dosť cez čiaru. Život s AS by ste si museli denne prežiť aby ste pochopili čo to je. Potom by ste možno neodsudzovali.... Nevravím ani náhodou že je správne čo chlapec urobil, ale bohužiaľ o tom je táto dg. Oni tomu nechápu že to nemajú robiť, nemôžu za to že sú takí, nerozumejú tomu že sa to nemá...
Mám kamarátku s ktorou som takmer v dennom kontakte. Má dve auti detičky. Chlapček bude mat čoskoro 10 rokov. On fyzický kontakt má rád skutočne len od malo koho. Ale zato má vyhranený (jemu svojsky vkus) Asi ste ho len veľmi zaujala a páčilo sa mu Vaše oblečenie. Ťažko povedať , ale mňa prvé napadlo, že chcel chytiť Vaše oblečenie. Tieto detičky "dozrievajú" neskôr. Často nastupujú aj neskôr do školy. Vôbec si nemyslím, že tam bol sexuálny podtón. Viete, tie maminy toho majú naozaj veľa. Ich sociálne kontakty sa pomaly blížia k nule. Samozrejme je to môj názor, ale podľa mňa mamina započula krik (s čím sa stretáva veľmi často, lebo na detičkách vidieť diagnózu nie je a množstvo ľudí ich má za nevychované), tak len vysvetlila, že chlapček je autista a neriešila ďalej, lebo bola presvedčená, že nemal úmysel aký ste tomu dali vy, alebo teda váš manžel. Ťažko vysvetľovať niečo kričiacemu mužovi presvedčenému, že niekto chcel nejak ublížiť jeho manželke, že to tak nebolo, že chlapec chcel len chytiť látku, možno zvláštnu farbu, tvar alebo 1000000 vecí ktorým oni prikladajú takú dôležitosť. A dohovoriť vtedy chlapcovi? Neviete si predstaviť aký záchvat to môže u neho spustiť. Už po ňom kričal manžel a pre neho to bol krik pre nič. Lepšie pre neho fakt tomu nevenovať pozornosť. Verte, že mamina mu xyz krát povedala čo sa môže a nemôže v našom svete, no žiaľ v tom jeho je to dovolené. A ešte mu toľko krát znova povie, ale či to pochopí.... Verte, že ona je prvá, ktorá o to prosí Boha každý deň...+
Uplne normalne ste reagovali, v takej nejasnej a neprehladnej situacii, netrap sa. Mama si ho ma strazit, ked je autista, takto sa dostane len do slamastiky, lebo su chlapi co by mu hned jednu strelili. A to vazne. To ze je autista nie je ospravedlnenie toho, ze mama ani nepoveiue, ze ju to mrzi ale je chory a kvaka si dalej s kamoskou. Ked niekomu ublizi naozaj, alebo jemu bude ublizene, potom sa budu hrat na obete a cely svet bude na vine.
@macka67 ďakujem za správu. Áno máte pravdu, rodičia detí s dg. autizmus to majú extrémne ťažké (samozrejme aj s inými dg) Absolútna sociálna izolácia, krivé pohľady okolia. Ľudia si v absolútne povrchnom vnímaní neuvedomia, že aj tieto deti, ľudia majú svoje potreby a sú súčasťou spoločnosti. Nie sú vec, bicykel ktorý opriem a zamknem v garáži. Sú živé bytosti, majú telo, dušu, emócie a pocity ktorým možno mi nerozumieme z nášho pohľadu zvonku. Je veľmi ťažké prísť autistickému dieťaťu "na jeho niť myslenia" Kedysi dávno som čítala ako sa to lekárovi podarilo. Pochopil a "vošiel" do jeho sveta. Zistil, že chlapec žije v krásnom rozprávkovom lese v dutine stromu, (ako poznáme s knižiek), komunikuje so zvieratkami, okolie má svojich obyvateľov, je to jeho komunita. Tam bol šťastný a absolútne spokojný. Začína sa uvažovať nad tým, že autizmus je možno metabolické ochorenie, ktoré má vplyv na mozog. Možno raz príde doba, že budeme schopní porozumieť tomuto ochoreniu viac, tak ako z medicínskeho tak i terapeutického hľadiska. Je len na nás aký postoj a prístup zvolíme. Možno si spoločnosť ešte nepripustila, neuvedomila, alebo nechce vedieť aký veľký dar sú pre nás títo ľudia. Aký? V tichosti svojho srdca si odpovedzte sami...
@miadi Och ano, je to chyba zakladatelky, ako inak. Pretoze v takychto necakanych a vypatych situaciach vie samozrejme kazdy zachovat uplne chladnu logiku a reagovat podla priucky