Incident na prechádzke
Ahojte, zaujíma ma váš názor. Dnes sme boli s manželom a dcérou na prechádzke. Ja som šla pár krokov popredu a manžel s dcérou za mnou. Ja som zastavila, aby ma manžel a dcéra dobehli. V tom za mnou prišiel na bicykli chlapec, vek cca 10 rokov a povedal "čau, máš pekné kopytá". Hneď som si povedala že nie je normálny a šla som o niekoľko krokov preč dopredu. Bola som otočená chrbtom k tomu chlapcovi keď môj manžel začal robiť krik ako šialený. Kričal na toho chalana čo to robí, či je normálny a čo si o sebe myslí. Ja som sa otočila, nechápavo som sa spýtala manžela čo sa stalo. Krikom mi povedal, že ten chalan má šiel chytiť za zadok, ruku mal tak nasmerovanú, že mi chcel ísť zozadu do rozkroku. Skôr ako som stihla niečo povedať pribehla matka toho chlapca, ktorá stála dosť ďaleko a rozprávala sa s kamarátkou. Začala kričať na manžela aby nekričal po jej synovi a že čo sa stalo. Manžel jej povedal, že ma chcel chytiť za zadok. Jej reakcia bola "ale on je autista". V tom som ja manžela poprosila aby to nechal tak a aby sme šli domov. Poslúchol ma. Matka toho chlapca viac nič nepovedala, ani sa neospravedlnila, šla za tou kamarátkou a začala sa s ňou dohadovať kedy sa zajtra stretnú. Chlapec nasadol na bicykel a šiel preč. Matka sa mu ani nesnažila vysvetliť, že také veci nesmie robiť. Ja som z toho bola dosť rozladena, manžela mrzí ako reagoval ale zamýšľam sa nad tým, či je to normálne. Nemám skúsenosť s ľuďmi s takouto diagnózou ale nemyslím si, žeby mala slúžiť ako ospravedlnenie pre skoro sexuálne obťažovanie. Chlapec bude rásť, pôjde do puberty a potom čo. Neviem si predstaviť, že by takto mal napr. obťažovať moju dcéru.
Čo si o tom myslíte?
@katuska3101 rado sa stalo ❤️
ked tazko sa k tomuto vyjadrovat, ono autisti vnimaju niektore veci uplne inak ako my a neuvedomuju si, ze nieco moze aj nam vyzniet inak, ale je fakt, ze matka jeho mohla inak zareagovat, ale uz je to jedno, hlavne je, ze sa nic vlastne nestalo.
Autisti majú svoj svet a môžu takto reagovať. Je veľmi ťažké autistovi niečo vysvetliť.
ja by som to neriesila, chlapec ma mentalnu diagnozu, matka nervy v kybli z chlapca a vysvetlovat autistovi, no neviem, mozno mu dennodenne vysvetluje doma kadeco a aj tak si urobi svoje. Ja praveze lutujem rodicov takych deti, co za peklo musia doma prezivat doma.
Autorka, ja ta chapem.
Mna takto raz na vlakovej stanici obchytkavali 12 rocni pubertiaci. Bola som v cakarni, Sama, a ani vo sne by ma toto nenapadlo. Isla som Von a strasne som Bola rozklepana.
Nastupila som do vlaku a ked som vystupila, tak som Isla k zanskrj, co stoji pri zabranach. Normalne sa spisal zaznam, prisla zeleznicna pilicia
Ja ale byvam v Londyne, mala som sa na koho obratit.
Ja si Este ako dieta pamatam, ze v Lamaci bol tskyto chlapec, ako predpubertalny a pubertalne nahanal dievcata s oplzlymi recami, neskor sa snazil aj obchytkavat. Potom sa zacali sirit reci, ze nekoho chcel znasilnit a potom ho uz nebolo.
Taketo strety su velmi neprijemne.
@kitycat 10 ročne dieťa nie je 5 ročne 🙈
@macka67
Ste úžasná žienka a určite najlepšia mamina na svete.
Autorke by som odkázala len jedno: vážte si, že máte zdravé poslušné dievčatko, ktoré sa dá jednoducho vychovať. Vžite sa do situácie tej maminky a popremýšľajte aký život by ste asi viedli vy na jej mieste. Koľko voľného času by ste mali? Ako by ste sa zachovali vy keby vaše dieťatko urobilo niečo čo sa nemá ale nie raz za týždeň ale 15x do dňa a viete že aj tak mu to nevysvetlíte a všetci vas sledujú. Stále by ste narážali na ľudí ktorí by sa na neho hnevali alebo znechutene pozerali. Chcela by ste aby boli na vaše dieťatko nonstop sťažnosti? Na vaše milované vytúžené dieťa? Ja nie. Dajte si odpoveď čo by ste v takejto situácii urobili vy ak by ste vy mali takehoto chlapca a čo by ste očakávali a potrebovali od okolia. Hovorí sa tomu EMPATIA - vcítenie sa do druhého.
@luciah0909 prosím, prečítajte si celú diskusiu a potom reagujte. Už sa mi nechce opakovať ako papagáj. Ani na okamih som matku toho chlapca neodsúdila, naopak je mi ľúto čím si musí prechádzať a ako som napísala vyššie, neviem čo prežíva a mrzí ma to.
Ak sa chcete baviť o empatii napíšem len toľko, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého. Akoby som sa asi mala cítila ja, keby príde k fyzickému stretu a ten chlapec má naozaj chytí za zadok prípadne v rozkroku? To, že by som mala ja z toho zážitku traumu už nie je podstatné? Skrátka chápem, že tie matky/ rodičia to nemajú jednoduché ale k takýmto stretnutiam by nemalo dochádza. Minimálne nie s úplne cudzou, len okolo prechádzajúcou osobou.
Este som nemala 18, ked som cestovala autobusom od babky. Sadla si ku mne podobne stara dievcina a jej mama stala nad nou. Nechcela sediet. Dievcina ma zacala hladkat po stehne. Matka sa mi ospravedlnila, vysvetlila, ze dievcina ma postihnutie a asi sa jej pacia moje nohavice. Ziadnu traumu nemam, pomohlo mi to pri vybere odboru, ked som sa rozhodovsla kam na VS.
Odmyslim si, ze dieta malo autizmus. Nemaju to tie decka na cele napisane. Ani ine postihnutia. Bolo to dieta. Pre teba do buducna, nikdy sa neotacaj chrbtom ludom, co su ti neprijemni. Nechaj si ich v hladaciku pre taketo pripady. Naucit sa hovorit razne nie. Aj manzela naucit reagovat mozno inak ako krikom. Razne a jasne nie, dost, nechytaj. Skoda, ze ste si to s matkou nevysvetlili. Mozno ta ani nechcel chytit. Deti su deti. Hovoria co pocuju, opakuju spravanie ake vidia, skusaju a maju rozne prejavy, ktore nam nie su po chuti. Ak sa nevies uplne spamatat, ze ta mozno chcelo chytit za zadok 10rocne dieta, pracuj aj na sebe. Lebo mas dieta a budes sa stretavat aj s horsimi prejavmi deti. A svojimi reakciami budes ucit aj svoju dceru ako ma reagovat.
Mám veľké pochopenie pre mamy takýchto deti… ale z nezvladatelnyvh deti vyrastajú nezvladatelni dospeli!! -a potom je je ten stret s ich neprimeranou silou a svojskými spôsobmi často až traumatizujúci pre iného človeka. A teda hlavne pre zenu.
Mne sa tiež stalo že po mne “skočil” na ulici takýto chalan. Ja som mala 15, sla som zo školy, chalan mlady, ale výrazne ťažší/vacsi odo mna. Chmatol ma celou silou a dosť intímne. Nemohla som sa ani pohnúť, plus ten sok zo situácie ako takej, navyše to, že ma stiskal silno a ruky mal na najintimnejsich partiách. Je mi zle aj po 15r keď o tom hovorím🤢🤢. Mama si s nim absolútne nevedela dať rady (❗️), len mu dohovarala nech ma pusti. Našťastie pomohli náhodní okoloidúci ktori ma vyslobodili z toho zovretia. Ja osobne mám odvtedy z postihnutých ľudi úprimný strach. Absolútny strach. A keď vidím niekoho “zvláštneho”, obchadzam veľkým oblúkom, snažím sa byt neviditeľná.
Mrzí ma to, naozaj mi je to ľúto, lebo hlavou nechcem nikoho vyčleňovať, ale ten strach a trauma je väčšia. A teraz ta dilema - mam 8r dcéru a sama neviem ako ju učiť… chápem obe strany, ale…
Ospravedlňujem sa nečitala som ďalšie vaše komentáre iba tie na prvej strane. Potom ste uznali, že je dôležité mať aj pre takýchto ľudí pochopenie. Moja reakcia bola na tieto časti vášho príspevku:
1. "Jej reakcia bola "ale on je autista".
2. Matka toho chlapca viac nič nepovedala, ani sa neospravedlnila, šla za tou kamarátkou a začala sa s ňou dohadovať kedy sa zajtra stretnú. Chlapec nasadol na bicykel a šiel preč. Matka sa mu ani nesnažila vysvetliť, že také veci nesmie robiť.
3. Chlapec bude rásť, pôjde do puberty a potom čo. Neviem si predstaviť, že by takto mal napr. obťažovať moju dcéru.
Neustriehla ho. To je pravda. Tak isto ako vy neustriehnete to že sa niekto niekedy zachová zle k vašej dcérke a vaša dcerka sa zachová zase zle k iným deťom alebo dospelým či už slovne alebo iným spôsobom. Podľa mna sa nedá 24/7 strážiť reakcie ani zdravých detí a už vôbec nie s takymito diagnózami.
V úvode vásho príspevku ste sa pýtali na názor. Môj názor je že je dôležité vcítiť sa do druhej osoby. V tomto prípade maminy chlapca. Verím, že je dobrou maminou ako ste aj vy pre svoju dcérku. Tiež určite premýšľa aby sa jej chlapcovi nič nestalo. Jej údel je však náročnejší ako nás rodičov zdravých detí pretože je to udel 24/7. Starostlivosť o veľké dieťa s mysľou babatka. Preto si myslim že by sme mali mať pochopenie preto ako zareagovala. To je všetko.
Nesúdim vas ani vášho manžela, podľa mňa zareagoval najlepšie ako v tej situacii vedel.
Sexualne obtazovanie ci naznak takehoto konania nie je ospravedlnitelne, nech je to od kohokolvek... to mozeme ospravedlnit aj chudobneho co kradol, lebo vsak chudak nemohol si to dovolit... aj opiteho vodica co sposobi nehodu, lebo sak tiez chudak je chory alkoholik a keby nebol pod vplyvom, tak sa ani nic nestane... a milion dalsich takych situacii, kde sa najdu vyhovorky... ved budme empaticki... tak budme empaticki aj s pedofilmi, zoofilmi a bohvie akymi este diagnozami, ved oni za to nemozu... akoze odtial potial... budme empaticki, chapavi, laskavi, ale hranice musia byt nastavene.
@iwesska
Nie nezlomila, to je asi jasne. Bola som, aj som, s nimi veľmi často, viem čo autizmus obnáša, nemusíš mi tu dávať príklady iných autistickych detí. Aj tak čo autista, to je iný, záleží aj od diagnózy, sú rôzne formy. Tento chlapec je múdry, áno sociálne cítenie je slabšie, len som tu tým chcela naznačiť, že toto urobil posledný krát. Od vtedy ubehol rok a nič podobne neurobil. Chápem, ze niekedy sú už aj matky vyčerpane a nebavi ich každých 5 min upozorňovať a hlavne psychicky ich ničí, že keď je problém, väčšinou je to práve ich dieťa. Ale napríklad ja tiež neznesiem akúkoľvek formu obťažovania a nebudem sa prihlúpo usmievať, keď ma tam osahava chlapec, je jasne, ze si to s ním vysvetlím tak, aby to pochopil. Keby som sa prihluplo usmievala, no však chlapec je autista, nech si pochytá, tak by si smelo obchytkaval už teraz kadekoho. Takto dostal hneď prvotný stimul a od vtedy je v tomto smere pokoj. A aj matka mu v tomto smere dohovorila. Zle sa zachovala matka na prechádzke. Stačilo sa len ospravedlniť a chlapcovi vysvetlit.
@katkami123 nie, nevieš, čo autizmus obnáša, pokiaľ nemáš také dieťa doma.
@xsuzannex Alkoholizmus sa liecit neda. Da len abstinovat, neda sa to vyliecit. Ten clovek je alkoholik uz nim navzdy bude, neda sa z neho urobit nealkoholik, len abstinujuci alkoholik. Staci, ze sa raz napije a je tam kde bol. Cize je to neporovnatelne, ale mylis sa, ze sa to da liecit.
Jasne, ze pouzila nevhodne prirovnanie, ale aj tak. Len ten clovek moze sam, autista za to nemoze
@mircalla a hlavne autista si nikdy neuvedomi co je vhodne/nevhodne. Preco nemoze robit co chce, preco sa take veci proste nerobia, ked jemu sa to paci. Vies, mozes usmernovat denne 300x, snazit sa o tom rozpravat, ukazovat na obrazkoch ale zial niekedy je stav taky ze rozpravat to stene by malo rovnaky efekt. Ja mam syna autistu a strasne rad chytal mladsie sestry za hlavu ked boli babatka.. a kedze boli spolu nonstop tak si predstav kolkokrat denne nastala ta situacia kedy som sa snazila dookola vysvetlovat ze jej to vadi, boli, place, atd. Pomohlo jedine to ze ho to casom preslo a prisla ina "zaluba".. a to moj je este ten "znesitelnejsi" a hovoriaci..
@luciah0909 len ten chlapec ani nic nespravil, len to jej muz predpokladal, ona to ani nevidela... navrieskal na cudzie dieta, ktore este nic nespravilo (pre nejaku hypoteticku uvahu, co moze spravit), jasne, ze mama mu dohovarat nesla, ked nic nespravil, naopak, este by som sa necudovala, keby ho sla ukludnit, kedze na neho nejaky cudzi chlap nakrical... uz to, ako to ona popisuje, ze tlacil bicykel a druhou rukou akoze zozadu... sorry ale bike tlacit jednou rukou v desat rokoch rovno je umenie, nie to sahat druhou cielene pod nejake sukne medzi nohy...mozno sa mu nieco zapacilo a chcel sa toho dotknut, nie je kazde (ani autisticke) dieta uchylak! Ved uz pred tym povedal, ze sa mu pacia jej topanky... podla mna by som tu "sexualnu" komponentu, ktoru tam videl muz, solidne vynechala...
O autizme som tu čítala viac zaujímavých diskusií, na ZŠ som sa stretla s automatickým dievčatkom, nebola to vôbec sranda. Ďalšia vec je, že nie je autista ako autista...
Ale obecne si myslím, že rešpekt musí prichádzať z oboch strán. To, že chlapec povedal niečo o dobrých kopytách, sa dá prehliadnuť a neriešiť, niekde počul, povedal ďalej.. To, že bez zásahu manžela by Ťa obchytkával alebo Ťa proste chytil za zadok, sa z môjho pohľadu už ospravedlniť nedá. To je jednoducho cez čiaru. Niekde som tu zaznamenala, že dieťa malo rado dotyk na nahej pokožke a vbehlo rukami komukoľvek pod tričko, tak toto žiaľ rovnako nie. Chápem, že pre tých rodičov a deti je problém niekam ísť, lebo je im to odporúčané ale pokiaľ viem (pokojne má prosím usmernite), je im to odporúčané práve preto aby videli ako to na verejnosti funguje bežne, aký je bežný sociálny kontakt s cudzím človekom. A keďže ten je taký, že sa ľudí bežne nedotýkame, treba to rešpektovať. Ani rodič autistu žiaľ nemôže očakávať, že sa celý detský kútik alebo kaviareň/reštika/ nákupné centrum... prispôsobia. Úprimne s týmito rodinami ale veľmi súcitím, je to veľmi náročná diagnóza, ktorá si vyžaduje veľa trpezlivosti, sebaovladania, sebazaprenia a ovládania sa.
@jankalukasova vacsinu tychto veci robia aj zdrave deti, len im rodicia nie su stale v patach ako my, a velakrat nemaju sajnu co ich vacsie deti robia cestou domov zo skoly v parku napr. X krat sa mi stalo ze isli zpoza mna a capli ma ked som kocarovala, a vedela som cie deti su to a teda ze su zdrave. Bola to pre ne naramna sranda. Povedala som im svoje ale robili to aj nasi spoluziaci a nevyrastli z nich uchylaci. Aj ten autista sa casom nauci co a ako. Aj ked si myslim ze ho vobec nezaujala ona ako sexualny objekt ale nejaky detail kt bol tak fascinovany ze sa ho chcel dotknut. Ani zdrave deti sa nerodia s tym ze ovladaju vsetky pravidla. Aj moj zdravy 2rocny ked je unaveny strci ruku svagrinej do vystrihu a berie to normalne, je to dieta. Ja myslim ze sa to tu nafuklo viac nez autorka chcela..
@katuska3101
🤦🏻♀️
@katkami123 áno to si sebe ukáž v zrkadle 🙂
@mircalla
Dovolím si nesúhlasiť. Som denno-denno s touto mamickou, ktorá ma chlapca autistu. Neraz som sa jej zastala na verejnosti. Ale obe sme sa zhodli, ze chlapec aj neraz diagnózu akoby zneužíval. Len to si uvedomila, až keď sa jej narodilo druhé dieťa, ze pri niektorých veciach bola benevolentnejsia. Pri autistickych deťoch veľa veci treba hneď podchytiť, lebo čím sú staršie, horšie sa s nimi už pracuje. Chlapec je múdry, niekedy ešte viac ako matka.
@anjelicek26 Co ja viem, mne staci "mas pekne kopyta"...nenazvala by som to nic. Aj bez toho zvysku
@selest Neviem či sa to nafuklo alebo nie a obecne by mi bolo jedno, či za tým dieťa videlo niečo sexuálne alebo nie. Proste toto by mi vadilo. Samozrejme je rozdiel dvojročné a desať ročne. Na druhú stranu. Dvojročné dieťa sa unavené asi nepritúli k cudzej žene a nebude jej strkať ruky za tričko. To urobí žene, ktorú pozná a dôveruje jej. Od dvojročného synovca by som to tiež brala inak. Raz tu v niektorej z tých tém písala mladá žena, že v širšej rodine majú autistu, ktorý má tuším 12 rokov (ona mala okolo 19-20). Ten chlapec k nej buď niečo cítil alebo ho priťahovala (neviem). No proste keď sa stretli, tak sa k nej strašne mal, stále ju chcel hladkať, objímať, pusinkovať, druhú ruku mal strčenú v rozkroku. Rodičia mu síce vysvetľovali ale fyzicky nezasiahli. Vlastne od nej chceli aby to strpela, kým to chlapec pochopí... No jasné, že ona s tým nebola ok. Hľadala tu radu, ako to riešiť, vraj vravela aj jeho rodičom, že je to nepríjemné, že sa jej to nepáči.. odpoveď bola, že on je autista a nechápe to. No jediná možnosť bola nestretávať sa. A toto je presne ten prípad, kedy by som očakávala, že rešpekt prejavia rodičia dieťaťa s diagnózou, lebo je jasné, že 12r nemôže oblapkávať 20r aj keď nie na intímnych miestach.
@anjelicek26 takže podľa tvojho chorého uvažovania mal byť ticho a nechať ho aby sa "prejavil" a až potom to riešiť. Nebola si tam, nevieš ako tá situácia prebiehala, už len to že stále máš potrebu riešiť ako to mohol spraviť keď držal bicykel. No úplne normálne, bolo to dieťa ale statné dieťa. Jednou rukou by zdvihol celý bicykel keby chcel. Mne je úplne jasné že máš doma hyperaktívne, problémové dieťa (viac krát si to tu na MK spomínala) ale to neznamená, že sa budeme my ostatní prihliadať a necháme takéto deti zachádzať do krajností. Mne je úplne jedno či ma chcel chytiť za zadok, alebo za látku ktorá prekrývala môj zadok. V konečnom dôsledku sme stále pri tom istom a to, že ma chcelo cudzie dieťa chytiť na mieste pre mňa neakceptovateľnom. Ja som sa nepýtala nato, či tá situácia, ktorú tu opisujem sa stala tak ako sa stala. Ja som tam bola a viem najlepšie čo sa stalo. Poznám svojho manžela a viem, že keby sa nič nedeje, nereagoval by takto. Ak nemáš čo vecné povedať, nehovor nič. Spochybňovanie toho, či sa vôbec udalosť stala a či sa stala ako píšem nebola otázka na ktorú som sa pýtala. A tiež nechápem, ako si z pomenovania kopytá hneď došla k záveru, že šlo o topánky. Celý čas sa mi nohy ani nepozrel a keby aj, chcela by som teda vidieť, ako by sa mi dotkol topánok keď držal v ruke ten tebou v obľube často spomínaný bicykel. Jeho ruka šla podľa môjho manžela jasným smerom a ja môjmu manželovi verím. Je mi absolútne jedno, čo ho na mojom pozadí zaujalo, jeho ruka tam nemá čo robiť. To že tebe by nevadilo keby ťa niekto obchytkáva je tvoja vec, mne takéto veci od cudzích ľudí na ulici prekážajú.
Mám pochopenie preto, že je chorý. Keby chcel čokoľvek iné a viem že je to dieťa v diagnózou strpela by som to. Sú však veci, ktoré netolerujem a je mi jedno či je to zdravý alebo chorý jedinec.
A týmto by som akúkoľvek konverzáciu s tebou rada ukončila.
Opakujem co by bolo keby bolo hlavne v hlave tvojho muza. Ty Si to Ani nevidela. Nehovorim o Tom,ze Ma Bike zdvihat, Ale rovno tlacit jednou rukou je Dost umenie🫣 Tvoj muz vrieskal neprimerane na Male dieta,to by Mi vadilo s celej situacie najviac. Stacilo Mu chytit ruku a povedat hlasnejsie - co robis?? Mlady by sa stiahol... To je vsio..
@anjelicek26 ani ty si to nevidela :D pani najmudrejsia

@lauri33 tak je. Je rozdiel príbeh žiť a rozdiel o ňom počuť... Posielam 💐 pre radosť.